Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2012

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12P/215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511210223
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nicola Kuzmiaková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7511210223.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie vo veci maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 1, A., zastúpeného

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov: Z.. W. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., E. X a J.. R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J., Q. XX, v konaní o úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX do výchovy a osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. sumou 170,- eur mesačne vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc 18.8.2011.

Dlžné výživné za obdobie od 18.8.2011 do 31.5.2012 spolu v sume 70,- eur je otec povinný zaplatiť do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým H. vždy za prítomnosti matky nasledovne :
-každý pondelok,streduapiatok včaseod16,00hod.do18,30hod. atovpárnytýždeňvbydlisku
matky, prípadne v intraviláne obce A., v nepárny týždeň v bydlisku otca, na adrese S. ul. 9, X. s tým, že

12P/215/2011
- otec tento týždeň maloleté dieťa spolu s matkou prevezme v bydlisku matky a v určený čas matku
spolu s maloletým dieťaťom do bydliska matky dopraví. To neplatí každý rok v období od 26.7. do 2.8
a v období od 15.9 do 28.9.
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. v čase od 15,00 hod do 17,30 hod a dňa
25.12. v čase od 16,00 do 18,30 hod v bydlisku otca, t.č. S. 9, X. s tým, že otec maloleté dieťa spolu
s matkou prevezme v bydlisku matky a v určený čas matku spolu s maloletým dieťaťom do bydliska
matky dopraví

- vo Veľkonočný pondelok v párny rok v čase od 9,00 hod do 11,30 hod
- dňa 21.12. (deň narodenín dieťaťa) v čase od 16,00 hod do 18,30 hod
- dňa 25.7. ( meniny dieťaťa) v čase od 16,00 hod do 18,30 hod.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

Náhradu trov konania štátu n e p r i z n á v a .

Konanie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 7.3.2012 z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia súd dňa 18.8.2011 začal konanie vo veci
úpravy práv a povinností k maloletému H. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je vedené pod č. k. 12P 215/2011.Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil tým, že od 1.7.2011 matka dieťaťa nastúpila
opäť do zamestnania a to napriek jeho predbežnému nesúhlasu a následne bez jeho vedomia zverila

maloletého H. do starostlivosti svojej matky, F. R., pričom on nesúhlasí s tým, aby maloletý H.
bol v starostlivosti inej ako rodičovskej. Pokiaľ jeho manželka uprednostňuje rodičovské povinnosti
pred pracovnými, on je ochotný okamžite zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a to čerpaním
dovolenky a následne nástupom na materskú dovolenku. Tiež uviedol, že dieťa má právo na primárnu
starostlivosť rodičov v zmysle čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa a má za to, že zotrvávaním

dieťaťa v starostlivosti neoprávnenej osoby je dieťa ohrozené nebezpečenstvom narušenia priaznivého
psychického vývoja. V konaní bolo dňa 18.8.2011 rozhodnuté o predbežnom opatrení tak, že súd návrh
zamietol. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo Krajským súdom v Košiciach potvrdené.

12P/215/2011

Dňa 7.3.2012 otec dieťaťa podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu jeho styku so
synom. Dňa 8.3.2012 otec návrh na nariadenie predbežného opatrenia zobral späť a preto súd konanie
o nariadení predbežného opatrenia na základe návrhu zo dňa 7.3.2012 zastavil.

Dňa 16.4.2012 na základe podnetu kolízneho opatrovníka súd vo veci nariadil predbežné opatrenie,

ktorým predbežne upravil styk otca s maloletým H. podľa odporúčaní súdneho znalca. Voči tomuto
predbežnému opatreniu podal otec dieťaťa odvolanie.

V priebehu konania otec žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do striedavej starostlivosti rodičov.

Matka s návrhom otca nesúhlasila, žiadala, aby dieťa ostalo v jej starostlivosti, trvala na úprave styku
otca s dieťaťom za jej osobnej účasti.

Kolízny opatrovník doporučil súdu zveriť dieťa do starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletým
dieťaťom v zmysle odporúčaní ustanoveného súdneho znalca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, výpoveďou súdneho znalca, správou o prešetrení
pomerov, mzdovými listami oboch rodičov, znaleckým dokazovaním ako aj s ďalším obsahom spisu č.
k. 16C 169/2011 a zistil tento skutkový a právny stav :

Maloletý H. pochádza z manželstva rodičov, ktorý nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2011. V
súčasnosti je v starostlivosti matky. Na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov
č.k. 16C 169/2011, ktoré doposiaľ nie je skončené.

Matka s maloletým dieťaťom býva v obci A. v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou. Od 1.7.2011 je

zamestnaná na polovičný pracovný úväzok v spoločnosti E. A. W. Y., s.r.o., X., kde jej čistý mesačný
príjem za obdobie od 7-9/2011 bol v sume 837,13 eur. Počas jej neprítomnosti je maloleté dieťa v
doobedňajších hodinách cca do 12.00 hod. v starostlivosti jej rodičov, F. R. a J. R. v mieste ich bydliska
v A., kam matka maloleté dieťa vodí.

Maloletý H. je zdravé dieťa, u matky má zabezpečené dostatočné množstvo ošatenia, osobných vecí
a hygienických potrieb. Počas šetrenia kolízneho opatrovníka bolo maloleté dieťa v starostlivosti starej
matky, bolo čisto oblečené, reagovalo na podnety a usmievalo sa. Na strane matky a starých rodičov
neboli zistené žiadne okolnosti zanedbávania starostlivosti o dieťa.

Otec maloletého dieťaťa pracuje ako revízny lekár vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pričom za
r. 2011 bol jeho hrubý mesačný priemerný príjem z tejto
12P/215/2011

činnosti v sume 1.041,12 eur a za 1-4/2012 v sume 897,24 eur. Okrem tohto pracoval v X. T. N., a.s., kde

ukončil k 30.4.2012 pracovný pomer dohodou. Čistý mesačný priemerný príjem u toho zamestnávateľa
mal otec za rok 2011 v sume 343,75 eur a za obdobie 2-4/2012 v sume 347,66 eur. Na výživu maloletého
dieťaťa prispieval sumou 170,- eur, od 1.5.2012 prispieva sumou 100,- eur. Zakúpil mu aj veci osobnej
potreby, o dieťa sa zaujíma. Za účelom vytvorenia podmienok na poskytovanie osobnej starostlivostisvojmu dieťaťu požiadal otec zamestnávateľa, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., dňa 5.12.2011
o poskytnutie rodičovskej dovolenky a dočasnej úpravy pracovného úväzku na polovičný s posunutím
pracovného času od 13,00 hod.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o prešetrení pomerov u otca vyplýva, že u
neho došlo v priebehu konania k zmene bytových pomerov a to tým, že otec má v podnájme 1,5
izbový byt v Košiciach na S. 9. C. bolo na uvedenej adrese vykonané šetrenie za účelom zistenia,
či má otec vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o syna. Šetrením bolo zistené, že v byte

má dieťa pripravenú detskú postieľku s vankúšom a prikrývkou, na podlahe je koberec. Dieťa má
zabezpečenú autosedačku, detský kočík, hračky, nočník, detskú stoličku a v prípade potreby je otec
ochotný zabezpečiť synovi aj ďalšie veci osobnej potreby.

NaposúdenieavyhodnoteniecitovejväzbyavzťahumaloletéhoH.kmatkeakotcovi,zaúčelomzistenia
osobnostných predpokladov otca a matky na výchovu dieťaťa, za účelom posúdenia vhodnosti zverenia

maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov, prípadne na odporučenie určenia vhodnejšej
osoby pre výchovu a starostlivosti o maloletého H. a následne odporučenie frekvencie styku maloletého
dieťaťa s rodičom, ktorému by dieťa zverené do starostlivosti byť nemalo, bol v konaní ustanovený súdny
znalec J.. Branislav U., z odboru klinickej psychológie detí a dospelých.

Zvykonaného znaleckéhodokazovaniavyplynulo,žemaloletédieťamájednoznačnéemočnéukotvenie
vytvorené k matke, s matkou má vytvorený bazálny vzťah, má prirodzenú preferenciu matky. K otcovi
má tiež vytvorený relatívne blízky vzťah, vzťah s otcom je udržiavaný. U maloletého dieťaťa súdny
znalec nezistil jednoznačné symptómy emočnej deprivácie, napriek rozvodovej situácii rodičov. K.
vývin dieťaťa sa neoneskoruje, nebol zistený regres v osobnostnom vývine. Ďalšími signifikantnými

osobami v živote dieťaťa podľa znalca sú starí rodičia z matkinej strany. Výchovné prostredie dieťaťa je
dostatočne podnetné (senzoricky, emocionálne, vzťahovo a pod.). Zanedbávanie dieťaťa znalec nezistil.
Za optimálne riešenie situácie pre dieťa znalec odporučil také, pri ktorom by sa otec, za asistencie matky
učil postupne zručnostiam a s dieťaťom sa postupne "vylaďoval". Náhla zmena v prostredí dieťaťa
(riešenie, ktoré navrhuje otec dieťaťa) by mohla spôsobiť u dieťaťa rozvoj separačných stavov, jeho

neurotizáciu a emočné strádanie. Znalec odporučil vymedziť styk otca s maloletým dieťaťom v štyroch
fázach. V prvej fáze (prvé tri mesiace) odporučil frekvenciu styku trikrát týždenne v

12P/215/2011

dĺžke dve hodiny denne. V tejto etape bude podľa znalca nevyhnutná prítomnosť matky dieťaťa,
ktorá poskytne dieťaťu podporu a orientáciu a otcovi inštrukcie a edukáciu ohľadom zabezpečovania
starostlivosti o dieťa a jeho potrieb. V tejto fáze je pre dieťa dôležité, aby ho matka pozitívne motivovala
k spolupráci s otcom a otec rešpektoval matkine odporúčania ohľadom dieťaťa. V druhej fáze styku otca
s dieťaťom znalec odporučil (ďalších dvanásť mesiacov) frekvenciu styku v rozsahu trikrát týždenne v

dĺžke tri hodiny (z toho jeden víkendový deň v závislosti od pracovných povinností otca, cez víkendový
deň v dĺžke päť hodín s vhodným načasovaním v závislosti od spánkového režimu dieťaťa) bez
prítomnosti matky a bez možnosti nočného prespania dieťaťa u otca. V tretej fáze (ďalších dvanásť
mesiacov) odporučil znalec styk v rozsahu dvoch dní počas pracovného týždňa v dĺžke tri hodiny a
jeden víkendový deň od rána do večera, bez možnosti nočného prespania dieťaťa u otca. V poslednej,

štvrtej fáze odporučil znalec styk každý druhý víkend s možnosťou prespania u otca, osem odpoludní
mesačne počas pracovného týždňa a polovicu školských prázdnin.
Podľa znalca prioritou pre optimálnu realizáciu styku otca s dieťaťom by mala byť snaha obidvoch
rodičov o "normalizáciu" ich vzájomnej komunikácie, nie s cieľom obnovy partnerského vzťahu, ale na
stanovenie jasných pravidiel do ďalšej spolupráce v záujme dieťaťa, na doriešenie nespracovaných

jadrových konfliktov a naučenie sa vzájomne nezraňujúcej komunikácii.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd má za to, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky preto, aby súd mohol zveriť dieťa do
striedavej starostlivosti rodičov, nakoľko takáto starostlivosť v súčasnosti nie je v záujme maloletéhodieťaťa, pričom záujem maloletého dieťaťa je vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloletých pre
súd prioritný. K tomuto záveru súd dospel na základe výpovedí oboch rodičov, kolízneho opatrovníka
a predovšetkým závermi znaleckého posudku.

Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie hodnotenia
spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti.
Podstatahodnoteniaznaleckéhoposudkuspočívavtom,žesúdvezmedoúvahykomplexnosťposudku,
úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad

správneho formálno-logického uvažovania. V zmysle uvedeného súd odborné závery súdneho znalca
zhrnuté v znaleckom posudku hodnotil z hľadiska ich vecnej správnosti a dospel k záveru, že predložený
znalecký posudok je
12P/215/2011

komplexný, obsahuje odpovede na položené otázky, vychádza zo zásad správneho formálno-logického

uvažovania, a preto má súd za to, že predložený znalecký posudok je relevantným odborným záverom
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Striedavú starostlivosť súdny znalec neodporučil vzhľadom na nízky vek dieťaťa, vysoko konfliktný
vzťah medzi rodičmi, ich vzájomné nerešpektovanie sa a vzájomnú averziu rodičov, nedostatočnú

komunikácia medzi rodičmi ohľadom podstatných skutočností súvisiacich s výchovou a starostlivosťou
o maloleté dieťa, prenášanie vzájomných konfliktov na dieťa. Náhla zmena v prostredí dieťaťa by mohla
spôsobiť u dieťaťa rozvoj separačných stavov, jeho neurotizáciu a emočné strádanie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu a to predovšetkým závermi
znaleckého posudku, správami o prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa súd dospel k záveru,

že je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ riadne
zabezpečovala jeho starostlivosť, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené
žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého H..

Otec v konaní tiež namietal, že matka dieťa počas jej neprítomnosti zveruje do starostlivosti svojich

rodičov, čím jemu , otcovi dieťaťa bráni vo výkone jeho rodičovskej starostlivosti. V konaní nebolo v
konaní preukázané, že by matka natrvalo zverila maloletého H. do osobnej starostlivosti svojich rodičov.
Správou o prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa mal súd za preukázané a vyplynulo to aj
výpovedí rodičov, že starí rodičia pomáhajú matke so starostlivosťou o dieťa v čase, keď má matka
pracovné povinnosti, čo je cca 4 hod denne. Pokiaľ otec namietal, že starí rodičia sú s jeho synom viac

ako on - rodič, s čím on nesúhlasí, súd má za to, že pokiaľ je dieťa na starých rodičov zvyknuté a títo
vedia dieťaťu poskytnúť starostlivosť v primeranej miere, nie je tu dôvod, prečo by starí rodičia nemohli
aj naďalej pomáhať matke pri starostlivosti o dieťa, naviac keď aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že
starý rodičia zo strany matky sú v živote maloletého dieťaťa signifikantnými (dôležitými) osobami.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

12P/215/2011

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Súd upravil bežný styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu 2,5 hodiny tri krát do týždňa za
prítomnosti matky. Pri úprave rozsahu styku súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, rešpektujúc
najvhodnejšíčasstykusohľadomnadennýrežimmaloletéhodieťaťaatentorozsahstykusúdpovažoval
za primeranú dobu súčasnému veku dieťaťa a vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi, ako aj za primeranýk tomu, aby otec pozvoľným spôsobom svoj vzťah s maloletým dieťaťom upevnil natoľko, aby sa v
budúcnosti moholstykrealizovaťčastejšie,poprípadebezprítomnostimatky,sledujúcmožnosťzverenia
maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V každom súdnom konaní, teda aj v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu je pre
rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže s poukazom na ust. § 154

ods. 1 O. s. p. zásadne prihliadať na taký stav veci, ktorý možno očakávať, predpokladať alebo ktorý
môže nastať po vyhlásení rozhodnutia. Z uvedené dôvodu súd styk otca s maloletým dieťaťom určil v
zmysle záverov znaleckého posudku v rozsahu prvej fázy styku otca s dieťaťom, nakoľko v súčasnosti
nemožno predvídať aký vplyv bude mať styk upravený týmto rozhodnutím na dieťa, na ďalší vzťah otca
s dieťaťom, na schopnosť otca samostatne sa postarať o dieťa a to s prihliadnutím na to, aby toto všetko
bolo v záujme maloletého dieťaťa a neboli tu žiadne pochybnosti o tom, že ďalšia, rozšírenejšia fáza

styku otca s dieťaťom nebude spôsobovať dieťaťu žiadne psychické problémy a ťažkosti. Následne až
pokiaľ bude úspešne ukončená prvá fáza styku otca s maloletým dieťaťom, bude tu možnosť nanovo
upraviť styk otca so synom a to novým rozhodnutím.

Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa sa na pojednávaní nevedeli dohodnúť o mieste

určeného pre styk otca s maloletým dieťaťom, pričom je v záujem maloletého dieťaťa, aby poznalo
a postupne si zvykalo aj na prostredie u otca, súd upravil miesto styku otca s dieťaťom pomerne v
týždenných intervaloch - jeden týždeň stretnutia v bydlisku matky a jeden týždeň stretnutia v bydlisku
otca.

Súd upravil aj styk otca s dieťaťom v deň narodenia a menín maloletého dieťaťa, nakoľko podľa tvrdenia
otca, pokiaľ nebude mať v tento deň upravený styk s dieťaťom, matka mu dieťa nedá a preto súd upravil
styk v tieto dni tak, aby každý z rodičov mohol s dieťaťom byť. Rovnako bolo potrebné zvlášť upraviť
styk otca so synom počas vianočných sviatkov a Veľkonočného pondelka, nakoľko sa rodičia nevedeli
dohodnúť na úprave styku otca so synom v tieto dni.

12P/215/2011

Vzhľadom na intenzívny styk otca s dieťaťom súd akceptoval pri úprave styku požiadavku matky o
možnosť tráviť so synom dovolenku a preto súd upravil, že bežný styk otca so synom (tri krát do týždňa)

neplatí v období od 26.7. do 2.8. a v období od 15.9 do 28.9. každý rok.

Podľa § 62 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností oboch rodičov ako aj odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa a výživné zo strany otca určil vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto
rozhodnutia, a ktorú súd považoval na primeranú vzhľadom k zárobkovým možnostiam otca, pričom súd

zohľadnilosobnústarostlivosťmatkyomaloletédieťa,čímsčastikompenzovaljejvyživovaciupovinnosť.

Podľa § 75 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
riziká, ktoré povinný na seba berie.

Je nesporné, že rozsah vyživovacej povinnosti nemožno určovať podľa posledného príjmu povinnej
osoby bez toho, že by sa prihliadalo na jeho schopnosti. Súd musí skúmať, či povinný neopustil
zamestnanie pre neho vhodné a poskytujúce mu väčší príjem. V prípade zmeny príjmu povinnej osoby,
je potrebné skúmať, či k takejto zmene došlo z dôležitého dôvodu. Ak povinný zmenil výhodnejšie

zamestnanie resp. opustil zamestnanie z vlastnej príčiny, iniciatívy, treba posudzovať schopnosti a
možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou zamestnania, resp. pred opustením zamestnania.

12P/215/2011

Otec dieťaťa opustil pracovný pomer u zamestnávateľa Kúpele T. N., a.s. sám, dohodou a preto súd pri

určovaní výšky výživného vychádzal aj z príjmu, ktorý by bol otec dosiahol, kedy tento pracovný pomer
otec neopustil.

Otec na výživu maloletého dieťaťa prispieval sumou 170,- eur a od 1.5.2012 prispieva sumou 100,- eur
a keďže súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 170,- eur mesačne

od 18.8.2011, vznikol otcovi dlh na výživnom za mesiac máj v sume 70,- eur.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom k skutočnosti, že v tomto konaní bol na vykonanie dokazovania ustanovený súdny znalec
z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, pričom vykonanie znaleckého
dokazovanie bolo v záujme maloletého dieťaťa, súd náhradu trov konania štátu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný

súd Košice - okolie. Podanie odvolania nemá odkladný účinok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s.

p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.