Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/718/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203914
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315203914.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, Q.
D. A. XXXX/XX, XXX XX W., toho času F. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky
391,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský

úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 19850/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 2Er/356/2015-14 zo dňa 19. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 2Er/356/2015-14 zo dňa 19. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno uznesením č.k. 2Er/356/2015-14 zo dňa 19. júna 2015 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa

11.03.2015 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie a dňa 05.05.2015 súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10833/11 zo dňa 16.10.2014. Predmetným rozhodcovským rozsudkom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 391 Eur spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne zo sumy 391 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo

sumy 391 od 06.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 158,09
Eur. Z obsahu spisu okresný súd ďalej zistil, že dňa 26.01.2010 uzatvoril oprávnený s povinným
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 15 obsahujú
rozhodcovskú doložku. Zmluvné strany zároveň zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou.
Okresný súd považoval za nesporné, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili účastníci konania je zmluvou
spotrebiteľskou. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ktorej predmetom

činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a teda koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere bola pritom pripravená na predtlačenej listine,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom znenie týchto
ustanovení si nemohol spotrebiteľ osobitne vyjednať, mohol ich len ako celok prijať, resp. odmietnuť.
Formuláciou rozhodcovskej doložky tak, ako je ustanovená v bode 15 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru bola spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Okresný súd preto nemal pochybnosť o tom,
že ustanovenie bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore so znením § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného
dojednania. Okresný súd v závere vyslovil, že nie je možné súhlasiť s odôvodnením rozhodcovského
rozsudku, ktorý odôvodňuje priznanie plnenia zo strany povinného na základe vzniknutého zmenkového

vzťahu medzi oprávneným a povinným. Zmenkový vzťah je totiž vzťahom akcesorickým, ktorý iba
zabezpečuje základný spotrebiteľský vzťah. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavnéhozáväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečiť. Keďže bola právomoc rozhodcovského súdu
založenánaabsolútneneplatnomprávnomúkone,exekučnýsúddospelknázoru,žejevydanývrozpore
so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru

okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré
sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného

titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným

orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke
okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad
rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil

vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
v texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zvyššiecitovanéhoustanoveniavyplýva,žeexekučnýsúdjepredovšetkýmpovinnýskúmaťčiexekučný
titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných
ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú dané
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti

vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. (4)

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odvolacísúdpopreštudovaníspisuzistil,žedňa11.03.2015bolpredsúdnymexekútoromspísanýnávrh

na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Následne dňa 05.05.2015 požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 26.01.2010 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému finančné prostriedky. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 15 obsahovali
mediačnú doložku, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní

pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek strana využiť mediáciu prostredníctvom Mediačného
centra zriadeného a vedeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave.
V bode 15 bola taktiež dohodnutá zmluvnými stranami aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky
spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

Súdprvéhostupňavzhľadomnavykonanédokazovanie-oboznámiacsasobsahompredmetnejZmluvy
o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, ako aj rozhodcovskej
doložky - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,

že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a
následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v
súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany

práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Exekučný súd správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti

predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd

nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že vštádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,

v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení

okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 10833/10 zo dňa 16.10.2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami.
Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák.

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen
to, či rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá

platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu
na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne

okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom
nebola individuálne dojednaná. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu tvorila

súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola individuálne dohodnutá a nesvedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie

rozhodcovskejzmluvyvtakejpodobe,abyznehobolodostatočnezrejmé,žepovinnýmalmožnosťvoľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej doložky

nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 15) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej doložky
s dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom“). Rozhodcovská
doložka navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie

konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v bode 15 všeobecných obchodných
podmienok. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred
všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR
garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše
vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej

zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený
nedostatok je už sám osebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že
rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to
pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie - už vyznejú len ako
dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonaniu exekúcie.

K dohode o vyplnení zmenky, ktorá je uvedená v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
odvolací súd uvádza, že táto bola súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, a teda sa na ňu taktiež
musia aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za
neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky,
a to zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky tak, ako je obsiahnutá v
bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá,
preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle ust. § 54 ods.

5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje so záverom a konštatovaním prvostupňového súdu
o absolútnej neprijateľnosti podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Je potrebné v záujme spravodlivého
usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Keďže krajský súd posúdil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, takáto zmluva nemôže ani založiť
právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť
exekučným titulom, pretože sa jedná o nulitný právny akt. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je vecne správne,
a preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.