Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/262/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204398
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813204398.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266,
so sídlom vo Švajčiarsku, Industriesstrasse 13C, 6300 Zug., zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému Z. Y., P.. X. X. XXXX, X. Y. J. Z.,
G..N.. U. Č.. XXXX/XX, X..Č.. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom D.. J. O., V. A. H. Z., o
zaplatenie 913,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 16. 7. 2013 č.k. 9C/241/2013 - 54 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 78,67 eura s 5,5 %
úrokom z omeškania od 28. 6. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 913,23 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 655,53 eura od 5. 10. 2012 do zaplatenia, titulom neuhradenej
časti úveru vo výške 655,53 eura, úrokov z omeškania vo výške 208,74 eura a poplatkov vo výške
48,96 eura, v zmysle zmluvy o úvere, ktorú dňa 21. 8. 2008 uzatvoril so žalovaným jeho právny
predchodca GE Money, a.s., so sídlom Bratislave, Bottova 7, IČO: 17324220, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal splácať úver poskytnutý vo výške 30.000,00 Sk (995,82 eura) v 72 mesačných
splátkach vo výške 755,- Sk (25,06 eura). Pretože žalovaný porušil ustanovenia bodu 4.17 Všeobecných
obchodných podmienok zmluvy o úvere, spoločnosť GE MONEY, a.s. vypovedala zmluvu dňa 3. 11 .2011
a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 9. 2012 mu postúpila svoju splatnú
pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere vo výške 913,23 eur s príslušenstvom a právami
spojenými s pohľadávkou, pričom postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému listom zo dňa 5. 10.
2012, v ktorom vyčíslila výšku pohľadávky žalobcu a vyzvala žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný
pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne.

Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle 200ea ods. 1 a § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
ide o drobný spor.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 30.000,00 Sk (995,82
eura), a že čerpaný úver mal splácať po 755,00 Sk (25,06 eura) mesačne. Konštatoval, že v zmluve je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 24,44 %, avšak nie je uvedené z čoho, z akých
položiek pozostáva a navyše v zmluve nie je uvedená ani ročná úroková sadzba. Zo zmluvy nie je
možné zistiť z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, z akých úrokov a iných poplatkov konkrétne
pozostáva. Ďalej zistil, z platobnej histórie úveru zistil, že žalovaný čerpal úver celkove v sume 30.000,00

Sk, čomu zodpovedá 995,82 eura, na úhradu úveru zaplatil 917,15 eura, neuhradený zostatok úveru
činí 78,67 eura.

Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom
do 31. 12. 2008, § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do
31. 12. 2008, uzavrel, že žalovaný úver čerpal, preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za
platnú. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), považoval úver
za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) a písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného
nato zaviazal žalovaného k zaplateniu neuhradenej časti úveru a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil aplikáciou § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a dlžnú sumu zaviazal žalovaného
zaplatiť s 5,5 % zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby opatrovníčke
žalovaného dôvodiac, že žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému na plnenie z
ktorej by vyplývalo, že žalovaný sa dostal do omeškania skôr.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., poukazom na čiastočný úspech žalobcu
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h), ako i z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a žalovanému uložiť povinnosť uhradiť aj zamietnutú
časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch
odvolania namietol záver prvostupňového súdu, podľa ktorého nemôže ako veriteľ požadovať úroky a
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Mal za to, že tento záver nezodpovedá skutkovej a právnej
stránke veci a je v rozpore s obsahom zmluvy. Predovšetkým polemizoval zo záverom, že v zmluve
nie je uvedený úrok. V tejto súvislosti mal za nesporné, že rozdiel medzi celkovou sumou ceny úveru
(54.360,- Sk) a výškou úveru (30.000,- Sk) predstavuje odplatu (úrok) za poskytnutie úveru a zo zmluvy
výška úroku vyplýva. Za neopodstatnený označil i záver súdu, že zo zmluvy nevyplýva z čoho ročná
percentuálna miera nákladov pozostáva, keďže zmluva obsahuje všetky predpoklady na jej výpočet.
Dodal, že ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN 18,41%) bol vypočítaný na základe
údajov o úvere, t.j. o jeho výške, celkovej sume na vrátenie, výške mesačnej splátky a o počte mesačných
splátok.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutom zamietavom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia v jeho zamietavom výroku, pretože
súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu
predchádzajúce vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku nebol napadnutý odvolaním, nadobudol
právoplatnosť a preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa svojím nesprávnym procesným postupom zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vadou, spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozsudku v jeho napadnutej časti pre nezrozumiteľnosť, resp.
nedostatok dôvodov, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (§
212 ods. 3 O.s.p.), pretože má vždy za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní
je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležíte zdôvodniť.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal pri svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených
dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uplatňuje nárok proti žalovanému z úverovej zmluvy uzavretej
dňa 21.8.2008, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keď žalobca v
zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a konal v rámci predmetu svojej obchodnej a inej činnosti
a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej a inej činnosti.

Z dôvodov napadnutého rozsudku ďalej plynie, že žalovaný čerpal úver celkove v sume 30.000,00 Sk,
čomu zodpovedá 995,82 eura, na úhradu úveru zaplatil 917,15 eura, neuhradený zostatok úveru činí
78,67 eura.

Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že z jeho rozhodnutia o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti v rozpore s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nemožno zistiť, ktoré skutočnosti v
prejednávanej veci má za preukázané a ktoré nie a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie dôkazy. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa je podľa názoru súdu prvého stupňa v zamietavom výroku predčasné a v konečnom
dôsledku nepreskúmateľné, ak prvostupňový súd sa nevysporiadal s vadou žaloby, z obsahu ktorej nie
je zrejmé, na základe čoho sa žalobca domáha peňažného nároku na zaplatenie sumy 208,74 eura
titulom úrokov z omeškania a sumy 48,96 eura titulom poplatkov (a akých). Bolo totiž povinnosťou súdu
prvého stupňa v konaní vyzvať žalobcu, aby v tomto smere svoj nárok skutkovo dodatočne špecifikoval
a až potom mohol súd prvého stupňa hodnotiť dôvodnosť tohto nároku. V tejto súvislosti potom žalobca
dôvodne namieta, že záver súdu prvého stupňa o tom, že úver je potrebné považovať v zmysle § 4 ods.
3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, je predčasný a nemôže obstáť.

Z obsahu odôvodnenia naviac nevyplýva ani ako súd vyhodnotil účinky výpovede zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu.

Z uvedených dôvodov teda nezostávalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
zamietavom výroku vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyzvať žalobcu, aby svoj nárok v zostávajúcej časti
istiny dodatočne špecifikoval, a následne vykonať dokazovanie žalobcom predloženými listinami na
pojednávaní postupom podľa § 129 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Vyhodnotiť tiež účinky výpovede zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo strany právneho predchodcu
žalobcu, zaoberať sa aj odvolacími námietkami žalobcu v priebehu odvolacieho konania a následne vo

veci rozhodnúť po všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím, odôvodneným podľa § 157 ods.
2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.