Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2203899632
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2203899632.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, vedenej súdnym exekútorom Mgr.
Vladimírom Cipárom, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, Bratislava, pod sp.zn. EX 974/2003, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda 8Er/1010/2003 - 22 zo dňa 1.
decembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil súdnemu exekútorovi zaplatiť náhradu trov exekúcie v sume 309,47 eur.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 39 Občianskeho zákonníka, § 57
ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že oprávneným bol exekučný titul predložená
notárska zápisnica ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznanie právneho záväzku a súhlas s
exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ktoré vyhlásil Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej
plnej moci ako zástupca Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho na základe splnomocnenia ktoré
je obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
na vopred pripravenom tlačive ktorého obsah nemohol povinný ovplyvniť. Prvostupňový súd uzavrel, že
splnomocnenie ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované
za neplatný právny úkon na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Brunom Žlnayom zastupujúcim Mgr.
Tomáša Kušníra k uznaniu právneho záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice ktorá je
podkladompretotoexekučnékonanie.VčaseuzatvoreniazmluvyosplnomocneníMgr.TomášaKušníra
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje
právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva
aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie
a následne o zastavení exekúcie. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že
súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 309,47 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a žiadal ho zrušiť z dôvodov nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom
skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia, pričom súd uznal exekučný titul za
súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázal
na to, že povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle
§ 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Uviedol, že právoplatným zastavenímexekúcie nastane situácia, kedy si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka
oprávneného už bude premlčaná.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 201 a § 204 ods.1 O.s.p.) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
o vyhlásení exekúcie za neprípustní, zastavení predmetnej exekúcie a trovách exekúcie
Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na
základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu
dohodou o plnomocenstve (§ 23); za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah
zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a
advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a
obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho
vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu), bez ďalšej prezentácie
prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy je
nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvy podpísal s tým, že vyhlásil, že súhlasí
so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a
zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal.
Platný právny úkon podľa § 37 OZ je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s
možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok
utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to
ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je
vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, má každý právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači úverovej zmluvy,
v textovej časti na strane, na ktorej sa uzatvárajú zmluvné podmienky pre poskytnutú výšku úveru a
podmienky jej vrátenia, sa v samostatnej časti textu uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe
plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Nemožno jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník
podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým
mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.
Napokon odvolací súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva aj vo vylúčení záväzného
pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čohovzniknutýstavzhľadiskapozitívnehoprávasajavíakonenapadnuteľný.Konanie"infraudemlegis"
predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnounormou nepredvídaný a nežiaduci. Týmto postupom zo strany oprávneného sa výrazne zasahuje do
práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore
s dobrými mravmi.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol i
o trovách exekúcie, pričom svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré odôvodnenie
v podrobnostiach odkazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.