Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov

senátu JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.septembra
2016, v trestnej veci obžalovaného V. B., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr.zák.ainé,konajúcoodvolaniachokresnéhoprokurátora,obžalovanéhoapoškodenýchvočirozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/41/2015 zo dňa 15.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I./ Podľa § 321 ods. 1 písm. f/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn.
9T/41/2015 zo dňa 15.06.2016 vo výroku o povinnosti nahradiť poškodeným stranám škodu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. je obžalovaný V. B. podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinný
nahradiť poškodeným stranám

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 629,82 €
- Sociálnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 67,- €
- V. V., nar. XX.XX.XXXX , bytom S. B. č. XX, škodu vo výške 764,75 €
- Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, V. K., škodu vo výške 1 207,50 €.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

II./ Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného V. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp.zn. 9T/41/2015 zo dňa 15.06.2016 bol obž. V. B.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm.a/ Tr.zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 15. 03. 2014 asi o 00,30 h v Dolných Plachtinciach počas konania diskotéky pred budovou DISCO
MUSIC CLUB DP udrel päsťou po tvári V. V.. nar. XX. XX XXXX, potom udrel Q. B., nar. XX. XX. XXXX.
kovovým teleskopickým obuškom niekoľkokrát do oblasti hlavy a ramien a spôsobil V. V. zlomeninu
nosových kostí s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie nosa so stavom po krvácaní do sliznice
nosovej dutiny a s poúrazovým zápalom prínosových dutín vľavo s pracovnou neschopnosťou od 17.
03. 2014 do 25. 03. 2014, Q. B. utrpel tržno-zmliaždenú ranu vtemennej a spánkovej oblasti hlavy

vľavo o dĺžke asi 6 cm s následným krvácaním, pásovité krvné podliatiny na pravom ramene a ľavom
ramene, otras mozgu ľahkého stupňa bez rozvoja postkomočného syndrómu, pomliaždenie a opuchové
presiaknutie tváre v čelovej oblasti s pracovnou neschopnosťou od 15. 03. 2014 do 05. 04. 2014.Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), 1), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. d), § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 4
písm. c) Tr. zák. mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodeným 1/ Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a. s. škodu vo výške 629,82 Eur a 2/ Sociálnej poisťovni a. s. škodu vo výške 67,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie všetky procesné strany, ktoré boli na to oprávnené, teda okresný
prokurátor proti výroku o uloženom treste, obžalovaný proti výroku o vine a uloženom treste a poškodení
V. V. a Q. B. proti výroku o povinnosti nahradiť poškodeným škodu.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že je toho názoru, že uložený trest u
obžalovaného V. B. nezohľadňuje závažnosť konania, ktorého sa obžalovaný dopustil, preto považuje

uložený trest za neprimerane nízky. Charakter zranení u poškodeného B. nasvedčuje tomu, že tento
sa bránil útoku obžalovaného, pričom napriek tomu mu boli spôsobené ťažké poranenia, ktoré ohrozili
jeho životne dôležité orgány. Preto podľa názoru prokurátora súd nemohol zobrať do úvahy priznanie
a oľutovanie obžalovaného. Podľa názoru prokurátora trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život. Tieto okolnosti podľa prokurátora napadnutým rozsudkom neboli splnené
a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok rozsudku o treste a rozhodujúc sám uložil obž.
V. B. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný V. B. cestou svojho obhajcu podal voči vyhlásenému rozsudku odvolanie a to do všetkých
výrokov tohto rozsudku, kde vo výroku o vine uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Celý konflikt iniciovali a pokračovali obidvaja poškodení, kde on sa voči tomuto útoku neprimerane bránil.
Podľa názoru obhajoby, okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, najmä s ohľadom

na výsluchy svedkov, ktorí celkom zjavne uvádzali nepravdivé skutočnosti ohľadne priebehu incidentu.
Za povšimnutie podľa obhajoby stojí aj fakt, že znalec, ktorý vypracoval odborný posudok ohľadom
mechanizmu, akým malo dôjsť k zraneniam, vychádzal výlučne z výpovedí poškodených a nemal k
dispozícii vyjadrenia obvineného.

Podľa obhajoby obžalovaný nemal v úmysle akýmkoľvek spôsobom ublížiť komukoľvek z prítomných
účastníkov diskotéky a preto kvalifikácia pokusu ťažkej ujmy na zdraví v uvedenom prípade neprichádza
do úvahy. Naviac zo strany obžalovaného išlo o nevyhnutnú sebaobranu, ktorou sa snažil uchrániť si
svoje zdravie, pričom súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, či obrana bola alebo nebola celkom
zjavne primeraná alebo neprimeraná.

Na základe týchto skutočností má obhajoba za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, dôkazy
hodnotil len v neprospech obžalovaného a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a eventuálne
buď obžalovaného spod obžaloby oslobodiť alebo vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a
dokazovanie.

Poškodení V. V. a Q. B. vo svojom odvolaní cestou splnomocnenkyne poškodených uviedli, že si riadne
a včas uplatnili nárok na náhradu škody ešte v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania a podľa
znaleckého posudku im bola spôsobená škoda a to Q. B. vo výške 1 207,50 € a V. V. 764,75 € a preto
navrhli, aby v tomto smere bol napadnutý rozsudok zrušený a obžalovaný bol zaviazaný k povinnosti

nahradiť spôsobenú škodu aj poškodeným V. V. a Q. B..

Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaniach procesných strán, obžalovaný V. B.
prítomný nebol, jeho obhajca len predložil oznámenie obžalovaného o tom, že žiada, aby sa vykonalo
verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež na verejnom zasadnutí neboli prítomní ani poškodení,

bola tam len ich splnomocnená zástupkyňa.V konečných návrhoch potom krajský prokurátor zotrval na písomných dôvodoch okresného prokurátora
a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš vo výroku o treste a obžalovanému
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obhajca obžalovaného vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že v konečnom dôsledku obžalovaný
uznal nesprávnosť svojho konania a v podstate len z opatrnosti podali odvolanie, keďže okresný
prokurátor sa domáhal nepodmienečného trestu odňatia slobody, obžalovaný riadne pracuje, doposiaľ
nebol súdne trestaný, žije s priateľkou, vedie usporiadaný rodinný život a preto v prípade odsúdenia

na nepodmienečný trest odňatia slobody, by došlo k závažnému zásahu do jeho normálneho života,
preto požiadal, aby krajský súd v prípade rozhodovania o podaných odvolaniach bol voči obžalovanému
zhovievavý.

Splnomocnenkyňa poškodených v záverečnom návrhu uviedla, že nárok obidvoch poškodených je
dôvodný, bol podaný v zákonom stanovenej lehote, mal o ňom už rozhodnúť prvostupňový súd a keď

tak nerozhodol, rozhodol nesprávne a preto navrhla, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody
obidvom poškodeným tak, ako si ju títo uplatnili.

Na podklade podaných odvolaní krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj všetky odvolanie dotýkané chyby a dospel k záveru, že odvolanie

poškodených V. V. a Q. B. je dôvodné a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného V. B. dôvodné
nie sú.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci tak, aby mu

umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil
jednotlivo ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané při uznaní viny obžalovaného, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za
vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, kde
obžalovaný namietal konanie v nutnej obrane.

Z odôvodnenia rozsudku je potom zrejmé, ako sa okresný súd s týmito dôkazmi vysporiadal, prečo

tvrdeniam obžalovaného neuveril a prečo v konečnom dôsledku rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
v napadnutom rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa názoru

krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný V. B. sa dopustil skutkov
tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba.

Správne vo veci rozhodol okresný súd aj keď za takéto konanie obžalovanému neuložil nepodmienečný
trest odňatia slobody tak, ako je to uvedené v § 155 ods. 1 Tr.zák., ale použil zmierňujúce ustanovenie §

39 ods. 2 Tr.zák., keďže išlo len o pokus zločinu a obžalovaný V. B. doposiaľ ešte súdne trestaný nebol.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto
dôvodoch žiadne pochybnosti a úvahy a závery súdu prvého stupňa si potom v celom rozsahu osvojuje

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolania procesných strán, k týmto krajský súd uvádza nasledovné.

V prípade obž. V. B. tak, ako je to už vyššie uvedené, sa jedná o páchateľa, ktorý doposiaľ súdne

trestaný nebol, je zrejmé, že pracuje a v danom konkrétnom trestnom prípade ide o jeho prvé vybočenie
z normálneho spôsobu života. Taktiež je zrejmé, že obžalovaný spáchal len pokus zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr.zák. Za týchto okolností je potom správny postup
okresného súdu, ak pri ukladaní trestu obžalovanému tento znížil pod zákonom stanovenú dolnúhranicu a to aj za použitia § 39 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. Aj podľa názoru krajského súdu na nápravu a
prevýchovuobžalovanéhopostačujeajprísnypodmienečnýtrestodňatiaslobodyspovinnosťouzároveň
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nahradiť poškodeným stranám spôsobenú škodu.

S odvolaním obžalovaného sa krajský súd nemohol stotožniť, keďže tak ako to aj správne konštatoval v
napadnutom rozsudku prvostupňový súd, konanie obžalovaného nevykazovalo známky nutnej obrany,
keďže je zrejmé, že on napadol poškodených už potom, keď títo odchádzali z diskotéky preč, pričom
najprv päsťou napadol poškodeného V. a aj bez toho, aby ho niekto iný napádal, zobral do ruky

teleskopický obušok a napadol aj poškodeného B.. Takéto konanie preto nie je možné u obžalovaného
kvalifikovať ako postup v nutnej obrane, keďže útok, o ktorom on hovoril, už skončil a obaja poškodení
od neho odchádzali preč. Za týchto okolností sa preto ani krajský súd nestotožnil s názorom obhajoby,
že súd mal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, keď mal jeho konanie kvalifikovať ako konanie v
nutnej obrane.

Pokiaľ ide o odvolania poškodených, je zrejmé, že tu okresný súd zásadným spôsobom pochybil. Obaja
poškodení vypovedali ešte predtým, ako sa boli oboznamovať s výsledkami vyšetrovania, že žiadajú
od poškodeného náhradu škody a to podľa bodového ohodnotenia znalca, ktorý ohodnotil ich zranenia
a presne aj určil výšku škody, ktorú týmito zraneniami utrpeli. Okresný súd sa však s týmto nárokom
poškodených vôbec nevysporiadal, ani nerozhodol o tom, či je zákonný alebo nie je zákonný, či ich

odkáže na občianske právne konanie, alebo o ich nárokoch rozhodne tak, že im ich prizná, kde ani v
odôvodnení rozsudku sa s takouto skutočnosťou nevysporiadal. Krajský súd po preskúmaní trestného
spisu zistil, že nárok poškodených je správny a zákonný, naviac keď obžalovaný bol odsúdený za
spôsobenie ublíženia na zdraví poškodeným.

Keďže nárok poškodených bol v tomto smere riadne preukázaný, nebolo o ňom pochybností, krajský súd
vo výroku o náhrade škody zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 287 ods. 1 Tr.por. rozhodol
o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodeným V. V. a Q. B. škodu tak, ako si ju títo uplatnili, pričom
výrok o náhrade škody poškodeným stranám Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni
zostal nezmenený.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zamietol odvolania okresného prokurátora a obžalovaného V. B.
podľa § 319 Tr.por. a odvolaniu poškodeného V. V. a Q. B. vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.