Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216594
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Jána Vanka, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich
Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 14C/105/2013-46 zo dňa 04. marca 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 28.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy XXX eur

ako náhrady škody a sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/480/2006.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1,
2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 41 ods. 1,

2, § 44 ods. 1, 2, 5, 7, § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného
v čase začatia exekučného konania. Z exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/480/2006
mal za preukázané, súdny exekútor dňa 15.08.2006 predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieprotipovinnémuM.iI.,ovymoženiesumyXX.XXX,-Sk(XXX,XXeura),
exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený Slovenskou rozhodcovskou,
a.s. sp. zn. SR 0063/06 zo dňa 16.02.2006. Exekučný súd dňa 12.09.2006 vydal vo veci poverenie

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 10.09.2009 doručil oprávnený exekučnému súdu
návrh na zmenu exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Dňa 10.02.2010 vyzval súd súdneho exekútora na vyčíslenie trov konania, ktoré súdny
exekútor predložil súdu dňa 09.04.2010. Oprávnený dňa 02.06.2010 žiadal exekučný súd o informáciu o
stave konania, exekučný súd dňa 11.06.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere číslo
4440173, na ktorú výzvu reagoval oprávnený až dňa 02.12.2010. Uznesením č. k. 7Er/480/2006-27 zo

dňa 05.01.2011 exekučný súd žiadosť oprávneného na zmenu exekútora zamietol a exekúciu zastavil.
Navrhovateľ v danej veci namietal, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že o návrhu
na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenom čase. Súd prvého stupňa v tomtoprípade skúmal, či exekučný súd dodržal zákonnú 30-dňovú lehotu, z akého dôvodu táto dodržaná
nebola a či je tu existencia dôvodu na náhradu škody, a či vôbec nejaká škoda vznikla. Dospel k
záveru, že exekučný súd o tomto návrhu nerozhodol v zákonom určenej lehote, ale o návrhu doručenom

dňa 10.09.2010 rozhodol až uznesením zo dňa 05.01.2011. Z dôvodu zákonného preskúmavania
exekučného titulu aj po materiálnej stránke, nie je možné skonštatovať, že rozhodnutie súdu o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po roku, spĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu a nárok navrhovateľa na náhradu škody z tohto titulu. Poznamenal, že v exekučnom
konanízostranyoprávnenéhonebolapodanážiadnasťažnosťnaprieťahy vkonaní,nebolovedené

žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, či Európskym súdom pre ľudské práva. Podľa názoru súdu prvého stupňa, oprávnený nemôže
utrpieť majetkovú škodu počas výkonu exekúcie, a to ani v čase, kedy oprávnený podal návrh na zmenu
exekútora, nakoľko pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať všetky úkony
exekučného konania, a to až do doby rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora. Nárok na
náhradu škody si navrhovateľ uplatnil výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., dôvodiac, že príslušný

súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V súvislosti s prípadným
prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie

náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Aj keď žaloba bola podaná v roku 2012,
súd bol názoru, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia
pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platného v čase podania návrhu na
vydanie poverenia a začatia tohto konania. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil náhradu tak
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Ako majetkovú škodu uviedol vynaložené náklady spojené

s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody a ani jej výšku, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
oneskoreného rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu exekútora. Súd prvého stupňa sa tiež nestotožnil s
argumentáciou navrhovateľa ohľadne výšky škody, ktorú utrpel v dôsledku nerozhodnutia exekučného

súdu o zmene súdneho exekútora v lehote 30 dní, vyplývajúcej zo znaleckého posudku spracovaného
Ekonomickou univerzitou v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, a to z dôvodu, že výška škody
bola síce vyčíslená, avšak je paušalizovaná a neodzrkadľuje skutočnú výšku škody, pretože náklady
na mzdy, tlač, úpravu informačného systému, poštovné a telekomunikačné služby by mu vznikli aj v
prípade,žebyexekučnýsúdrozhodolvzákonomstanovenejlehote.Súdprvéhostupňadospelkzáveru,

že počas doby, ktorá uplynula od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného
súdu, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Vyjadrenia o rizikách neskoro vydaného rozhodnutia v tom
smere, že nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziko insolventnosti povinného, by mohol súd považovať za právne relevantné iba v takom prípade, ak
by neboli uvádzané len všeobecne a hypoteticky, ale by boli podložené jednoznačnými dôkazmi (napr.

v čase podania návrhu na zmenu exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v
priebehu doby do rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora, ich už nemal). Aj v tejto súvislosti však
dal do pozornosti skutočnosť, že až do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný
vykonať neodkladné úkony pôvodne poverený exekútor. Poznamenal, že k rozhodnutiu súdu došlo s
určitým časovým odstupom aj preto, že exekučný súd v rámci hospodárnosti konania rozhodol jedným

uznesením o žiadosti na zmenu exekútora ale aj o zastavení exekúcie, ktorú vyhlásil
za neprípustnú. Z toho vyplýva, že súd sa zaoberal nielen žiadosťou o zmenu exekútora,
ale skúmal aj to, či je exekúcia vykonávaná zákonne najmä s ohľadom na exekučný titul, ktorým v
tomto prípade, bola notárska zápisnica. K nemajetkovej ujme uviedol, že táto nezávisí automaticky, len
od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení

konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy.Onávrhunazmenuexekútoraboloexekučnýmsúdomrozhodnuté,ajkeďnievzákonnej30-dňovej
lehote (exekučný súd zároveň rozhodol aj o zastavení exekúcie pre neplatnosť exekučného titulu). C.,
že vo veci došlo k prieťahom v konaní exekučného súdu, nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať. Prieťahy v konaní neboli zistené a konštatované žiadnou inou inštitúciou,

ktorá je na takéto konštatovanie oprávnená (predseda súdu, Ústavný súd Slovenskej republiky, ESĽP),
taktiež nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom exekučného súdu a vznikom škody.
Súd prvého stupňa zároveň návrh navrhovateľa považoval za dostatočne špecifikovaný, nepovažoval
ho za predčasne podaný ani za premlčaný. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa návrh vcelom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom odporcovi,
ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne
trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku
konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo

zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd

má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za

prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o

prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli.
S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným
vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne, správne a v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume XXX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, ktorá mu mala vzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom podsp. zn. 7Er/480/2006, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote 30 dní. Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd bol nečinný viac ako 489 dní.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní plne nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ
dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo
podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri

rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania,
keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale
aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal
len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného

rozhodnutia, resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní
svoje procesné oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania
realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd je toho názoru, že podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu
o zmene súdneho exekútora platila tridsaťdňová lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky
zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním
exekučného súdu.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Levice vedeného pod sp. zn. 7Er/480/2006 vyplýva, že
exekučné konanie začalo dňa 08.08.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa
15.08.2006 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava sp. zn. SR 0063/06 zo dňa 16.02.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2006 a vykonateľnosť dňa 30.03.2006. Dňa 12.09.2006
exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 10.09.2009 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Prípisom

zo dňa 22.03.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného
v lehote 10 dní. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 09.04.2010 vyjadrenie. Prípisom zo
dňa 11.06.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere č. 4440173 v
lehote 10 dní. Súdny exekútor dňa 02.12.2010 doručil exekučnému súdu vyžiadanú Zmluvu o úvere č.
4440173. Následne exekučný súd uznesením č. k. 7Er/480/2006-27 zo dňa 05.01.2011 zamietol návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora a súčasne exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 citovaného zákona, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 240 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1.
decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.
V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie
na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd
určí túto výšku na žiadosť exekútora.

Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správne konštatoval, že
exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia, pretože od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia exekučného
súdu uplynula dlhšia doba ako 30 dní. Súd prvého stupňa od doručenia návrhu na zmenu exekútora
vykonával vo veci úkony potrebné pre rozhodnutie o zmene exekútora, vyzval súdneho exekútora na

vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie ako aj na predloženie Zmluvy o úvere. Po doručení všetkých
potrebných dokladov exekučný súd vo veci rozhodol. V tejto súvislosti nemožno exekučnému súdu
vytknúť nečinnosť, pričom na druhej strane je potrebné vziať do úvahy, že zákonná úprava pre
rozhodnutie súdu o zmene exekútora určuje lehotu 30 dní, ktorú exekučný súd prekročil. Samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty však, ale nezakladá automaticky nárok na náhradu škody a

náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje.

Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že uplatnený nárok na náhradu škody v sume XXX eur
mal predstavovať náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu

na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím a to, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
úkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume XX eur, na udržiavanie a správu
informačného systému v sume XX eur a administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom v sume XX eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 885,12 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Tento výpočet nároku alikvotným pomerom XX,XX eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu odôvodnil s poukazom na doktrínu ústavného
súdu, pretože exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný viac ako 489 dní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová bol na základe žiadosti
o udelenie poverenia doručeného exekučnému súdu dňa 15.08.2006 poverený vykonaním exekúcie
dňa 12.09.2006. Samotná okolnosť, že došlo k vydaniu poverenia mala za následok, že poverený
súdny exekútor mal právo, ako aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky
oprávneného. Okolnosť, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí

zákonnej lehoty nemá za následok vznik navrhovateľom tvrdenej a uvádzanej škody, pretože úkony, za
ktoré požaduje náhradu škody vykonával bez ohľadu na to, ktorý exekútor vo veci vykonával exekúciu.

Odvolací súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný súdny exekútor.

Exekučný súd až v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí nového
exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu následne postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanieexekúciezostávajúzachované.Pretovčaseodpodanianávrhunazmenusúdnehoexekútora
až po rozhodnutie exekučného súdu, exekúciu vykonáva pôvodný súdny exekútor. Teda nemohlo dôjsť

k prieťahom v konaní, ktoré všeobecný súd nie je ani oprávnený konštatovať.

Navrhovateľ v priebehu konania teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody,
nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody a výšku nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
by aj došlo k vzniku škody, navrhovateľ nepreukázal aká je príčinná súvislosť medzi oneskorením

rozhodnutím o zmene exekútora a samotnou škodou. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi nerozhodnutím o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote nemohol vzniknúť stav právnej neistoty ako i majetková škoda,
ktorú uplatňoval podaným návrhom.Je tiež potrebné konštatovať, že exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého sa viedla exekúcia považoval za paakt, nespôsobilý

výkonu rozhodnutia z dôvodu, že bol vydaný na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola súčasťou všeobecných
obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o úvere. Preto odvolací súd konštatuje, že ak
navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol mu takýto nulitný exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok privodiť majetkový prospech a ak mu nemohol privodiť majetkový prospech v

exekúcii, potom mu nemohla vzniknúť ani prípadná škoda.

K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa Krajský súd v Nitre udáva nasledovné.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí

citovalust.§9ods.1,ods.2lendonovelyprijatejzák. č.412/2012Z.z.,t.j.vzneníúčinnomvčase
podania návrhu na začatie konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na daný
právny stav správne aplikoval platnú normu, preto odvolanie navrhovateľa je v tejto časti nedôvodné.

Odvolací súd v tejto časti zároveň poukazuje na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 v znení zák. č. 412/2012

Z. z. z ktorej vyplýva, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody
podľa zák. č. § 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska
existencie prieťahov, znamenal by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR. Aj novela v § 9 ods. 2, 3
presne upravila prieťahy v konaní, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že
ju použil výkladovo pri aplikácii pôvodného znenia zákona.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty,

k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu odvolacieho
súdu irelevantné.
Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní plne úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
trov neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.