Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Chalupka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710213661
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710213661.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: E. H., D. C.H. XX, K., U.astúpenej JUDr.
Silviou Jakubcovou, advokátkou so sídlom Štúrova 34, Modra proti odporcovi: X.. W. H., D. C. XX, K.,
zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom Šrobárova 186/9, Trenčianske Teplice,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
OkresnéhosúduPezinokzodňa26.novembra2013,č.k.9C/341/2010-175,včastináhradytrovkonania
takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 O.s.p. a o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Navrhovateľke súčasne cestou príslušného daňového úradu vrátil časť súdneho poplatku za
návrh v sume 59,37 Eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil späťvzatím návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľka domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Navrhovateľka podaný návrh na
začatie konania vzala späť pred začatím pojednávania vo veci samej z dôvodu, že odporca akceptoval
ňou predložený návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania,
nakoľko lehota troch rokov od rozvodu manželstva už uplynula.
K rozhodnutiu o náhrade trov konania prvostupňový súd uviedol, že v danom prípade došlo k dohode
účastníkov konania, a preto má za to, že podaniu žaloby sa dalo predísť dohodou účastníkov konania,
čo sa neskôr stalo. Žalobu preto označil za nedôvodne podanú. Nakoľko podmienky pre aplikáciu ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p. splnené neboli, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu v časti náhrady trov konania podala navrhovateľka v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom namietala nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní poukázala na to, že
medzi účastníkmi konania došlo k mimosúdnemu usporiadaniu vlastníckych vzťahov k majetku, ktorý
tvoril zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čím pominuli dôvody pre riešenie veci súdom.
Odporca pritom odmietal vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá
mu bola navrhovateľkou predložená ešte v roku 2010, avšak jej snaha vyriešiť vec mimosúdne bola
márna. Odporca neakceptoval vyporiadanie dohodou, nepreberal zásielky a nereagoval na písomnosti
navrhovateľky. Navrhovateľka na súdne pojednávania cestovala z Fínska, čím jej vznikli vysoké náklady
a má za to, že konanie odporcu bolo úmyselné. Naviac uvedené skutočnosti a nemožnosť uzatvorenia
dohody s odporcom súdu preukázala predloženými listinnými dôkazmi. Jeho záver o nedôvodnosti
podanej žaloby z dôvodu možnosti uzatvorenia dohody medzi účastníkmi konania ešte pred začatím
konania, preto nemá oporu v listinných dôkazoch.Uviedla tiež, že jej právnou zástupkyňou bol odporca niekoľkokrát telefonicky aj písomne oslovený
za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu na spoločnom stretnutí. Dňa 10. 07. 2012 bola odporcovi
predložená novo vypracovaná dohoda, ku ktorej sa opätovne nevyjadril. Zároveň sa odporca bez
ospravedlnenia nedostavil na vopred dohodnuté stretnutie v decembri 2012 a vec ignoroval, aj napriek
dohode a tomu, že sa v tom čase nachádzal v Modre. O uvedených skutočnostiach bol súd dôsledne
informovaný a na pojednávaniach uznal, že odporca sa vyhýba riešeniu veci a zdôraznil, že jeho
možnosti zabezpečenia účasti na pojednávaní sú obmedzené. Na základe uvedeného navrhovateľke
vznikli trovy, ktoré si právom uplatnila, a ktoré jej s odkazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. mali byť
prvostupňovým súdom priznané.
Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29. 01. 2014, v ktorom žiadal rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zhodne so súdom prvého stupňa
mal za to, že skutočnosť, či bol návrh podaný dôvodne je možné posúdiť až meritórnym prejednaním a
rozhodnutím veci. Odporcovi preto nie je možné uložiť povinnosť na náhradu trov konania podľa § 146
ods. 2 O.s.p. Pozornosť upriamil tiež na to, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bol súdu doručený ani nie jeden rok od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.
Podľa odporcu navrhovateľka a ani jej právny zástupca nevyužili dostatočné možnosti a zostávajúci čas
na vyporiadanie BSM dohodou. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky, že táto vyvinula maximálne
úsilie,abypredišlapodaniunávrhuavecvyriešiladohodou,pretovžiadnomprípadeneobstojí.Poukázal
aj na skutočnosť, že odporca rovnako ako navrhovateľka pracujú na zastupiteľských úradoch SR v
rozdielnych štátoch, a preto vzájomná komunikácia prebieha zložitejšie a zdĺhavejšie ako je bežné.
Nebolo preto reálne možné, aby odpovedal vždy v lehote, v akej si právny zástupca navrhovateľky
želal. Pripomenul tiež, že pôvodný návrh dohody bol preňho neprijateľný, z toho dôvodu ho v roku 2010
odmietol, o čom písomne informoval aj právneho zástupcu navrhovateľky. V závere poukázal aj na to,
že podľa návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 16. 11. 2010 malo byť o náhrade trov konania rozhodnuté
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v dohode o vyporiadaní BSM sa
účastníci konania vzájomne dohodli, že náklady spojené s vypracovaním dohody znáša každý sám, z
čoho nepriamo vyplýva skutočnosť, že si vzájomne nebudú uplatňovať trovy konania, na čom sa dohodli
aj právni zástupcovia.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
V prejednávanej veci bolo dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania uzatvorenie mimosúdnej
dohody medzi účastníkmi konania, pričom súd prvého stupňa dospel k záveru, že o náhrade trov konania
v danej veci nie je možné rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., nakoľko nie je splnená
kumulatívna podmienka dôvodne podaného návrhu. Podľa prvostupňového súdu sa podaniu žaloby
dalo predísť dohodou účastníkov, ktorá bola nakoniec uzatvorená až v priebehu súdneho konania.
Navrhovateľka v odvolaní namietala, že predloženými listinnými dôkazmi preukázala nemožnosť
mimosúdneho riešenia sporu, nakoľko odporca odmietal vyporiadanie zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a akákoľvek snaha navrhovateľky o uzatvorenie dohody bola márna.
Podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Doslovným výkladom citovaného ustanovenia súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že pre
rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. musia byť kumulatívne splnené
dve podmienky, a to: späťvzatie návrhu na začatie konania pre správanie odporcu a návrh podaný
dôvodne. Skutočnosť, či išlo o návrh podaný dôvodne, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska,
t. j. z hľadiska výsledku chovania odporcu k požiadavkám navrhovateľa.
V predmetnej veci bolo nesporným dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania uzatvorenie dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Len samotná skutočnosť, že
v priebehu konania dôjde medzi jeho účastníkmi k urovnaniu sporu ešte neznamená, že navrhovateľ
nevyvinul dostatočnú snahu o mimosúdne vyriešenie veci pred podaním návrhu na súd. Z dôkazov
založených v súdnom spise vyplýva, že navrhovateľka pred iniciovaním súdneho sporu vyvíjala aktivitu
za účelom uzatvorenia dohody medzi účastníkmi konania, avšak bezúspešne. Záver súdu prvéhostupňa o nedôvodne podanom návrhu preto nemá žiadnu oporu v skutkovom stave vyplývajúcom z
predložených listinných dôkazov, ako ani v priebehu a dĺžke samotného súdneho konania. Nesúhlas
odporcu so spôsobom vyporiadania majetkového spoločenstva medzi účastníkmi konania navrhovaným
navrhovateľkou vyplýva aj z jeho vyjadrenia k návrhu na začatie konania, súdu doručeného dňa 07.
05. 2013. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka pred začatím konania vyvinula dostatočnú snahu
pre mimosúdne vyriešenie veci a pre pasivitu odporcu, ktorá nemohla viesť k uzatvoreniu mimosúdnej
dohody, bola nútená obrátiť sa so svojím návrhom na súd. Irelevantným je v tomto smere poukazovanie
odporcu na skutočnosť, že návrh bol na súd podaný ani nie jeden rok od právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode.
Z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska výsledku chovania odporcu, ktorý po uplynutí takmer troch rokov
od začatia súdneho konania pristúpil na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
tak možno vyvodiť záver o dôvodnosti podaného návrhu.
Odvolací súd v tomto smere a vzhľadom k právnemu názoru odporcu opätovne pripomína, že dôvodnosť
podaného návrhu pre účely rozhodovania o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. hodnotí súd
len z procesného hľadiska, t. j. nie z hmotnoprávneho hľadiska, ktorým sa súd zaoberá pri meritórnom
preskúmaní a rozhodnutí veci, kedy sa aj o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p.
Vzhľadomnavyššieuvedenéjepotrebnéprisvedčiťnavrhovateľke,žesúdprvéhostupňavecnesprávne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p., nakoľko k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pre správanie odporcu,
ktorý až v priebehu súdneho konania pristúpil na dohodu o urovnaní sporu a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania, z čoho po procesnoprávnej stránke vyplýva aj dôvodnosť
navrhovateľkou podaného návrhu.
Opísané skutkové okolnosti sú nepochybne podkladom pre vznik nároku navrhovateľky na náhradu trov
konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. voči odporcovi. Na uvedenom nič nemenia ani tvrdenia
odporcu o tom, že navrhovateľka si v návrhu na začatie konania náhradu trov konania neuplatňovala,
nakoľko účastník konania je oprávnený si nárok na náhradu trov konania uplatniť kedykoľvek v priebehu
súdneho konania až do jeho skončenia. Rovnako náklady spojené s vypracovaním mimosúdnej dohody
odporca nemôže zamieňať s trovami súdneho konania, a pokiaľ v dohode nebol výslovne dohodnutý
záväzok, že zmluvné strany si nebudú voči sebe uplatňovať nárok na náhradu trov súdneho konania,
jeho uplatneniu nič nebráni.
Záver odvolacieho súdu o splnení podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146
os. 2 veta druhá O.s.p. zodpovedá aj zohľadneniu špecifického charakteru sporu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, resp. sporu o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania, ktorý je oprávnený iniciovať ktorýkoľvek z manželov, resp.
z podielových spoluvlastníkov a súd pritom musí zohľadniť jednotlivé okolnosti konkrétneho prípadu,
postoj účastníkov konania, snahu o mimosúdne vyriešenie veci a iné.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd musel rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na
ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania s prihliadnutím
na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu.
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade rov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.