Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219882
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115219882.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu D.

Q., V.. XX. XX. XXXX, P. T. XX, P. P., v konaní zastúpenom Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so
sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému Y. T.. I.. N.., T. T. I. XXX/XX, Y. -
T. R., Č. I., S.: XXX XX XXX, v konaní zastúpenom JUDr. Martinom Priecelom, advokátom, advokátska
kancelária, so sídlom Pribinova 8, Bratislava, kancelária so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, IČO: 42
137 717, o zaplatenie 1 950,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 950,38 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 200,00 Eur od 03. 09. 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2015 domáhala zaplatenia sumy 1 950,38 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 950,38 Eur od 03. 09. 2015 do zaplatenia a
náhradytrovkonaniaodžalovanej.Vžalobeuviedol,žesožalovanýmuzavreldňa03.06.2015zmluvuo

obstaranízájazdu(ďalejlen„zmluva“)nazákladejehopožiadaviekvyšpecifikovanýchvpredchádzajúcej
komunikáciispobočkoucestovnejkanceláriežalovaného.Jehopožiadavkamibolipäťhviezdičkovýhotel
v blízkosti letoviska, ubytovanie pre sedem osôb (rodinná izba s dvomi spálňami pre dve dospelé osoby
a dve deti) a štandardná izba pre dve dospelé osoby a dieťa na prístelke, forma stravovania all inclusive,
termín dovolenky v druhej polovici mesiaca júl 2015, dĺžka trvania dovolenky - sedem nocí a cena
dovolenky do 5 000,00 Eur pre sedem osôb. Tieto jeho požiadavky mala spĺňať dovolenka v hoteli L.
T. I. X* v destinácii P., B. v termíne od 19. 07. 2015 do 26. 07. 2015, strava all inclusive, s ubytovaním

na rodinnej izbe (dve spálne) pre dve dospelé osoby a dve deti za 2 826,00 Eur + 80,00 Eur (poistenie)
a štandardnú izbu pre dve osoby a dieťa na prístelke za sumu 1 977,00 Eur + 61,00 Eur (poistenie),
teda v celkovej sume 4 803,00 Eur. Celá jeho rodina, s ktorou mal stráviť dovolenku, sa na ňu tešila.
Radosť sa skončila už v čase príchodu do cieľovej destinácie. Žalobca bol ubytovaný v hoteli L. T. I.
X*, teda nie v deklarovanej kategórii 5*. Ďalšie nepríjemné prekvapenie bola skutočnosť, že žalobca so
svojou rodinou neboli ubytovaní v rodinnej izbe, ale v jednej izbe s jednou kúpeľňou, kde bolo vedľa seba
natlačené štyri postele. Žalobca tieto skutočnosti reklamoval hneď na recepcii hotela, kde sa dozvedela,

že požadovaný druh izby nemá hotel ani k dispozícii. Žalobca preto kontaktoval delegátku žalovaného,
ktoré sa dostavila do hotela až nasledujúci deň 20. 07. 2015 okolo obeda, kde bola spísaná reklamácia.
Delegátka nevedela operatívne vyriešiť reklamáciu, keďže nedostatky nebolo možné v uvedenom hoteli
ani odstrániť. Výsledkom stretnutia však bola dohoda, že žalobca môže byť so svojou rodinou ubytovanýv hoteli s kategóriou 5* - I. E. X*, avšak žalobca musel doplatiť 1 200,00 Eur na mieste s tým, že
mu delegátka odporučila, aby tento doplatok riešil na klientskom centre hneď po návrate z dovolenky.
Žalobca tak stratil jeden deň z rodinnej dovolenky. Na internetovej stránke hotela L. T. I. žalobca zistil,

že tento je len v kategórii 4* a zástupca žalovaného tak mylne uvádza, že sa jedná o kategóriu 5* a
tiež zistil, že uvedený hotel nemá k dispozícii žiadnu rodinnú izbu s dvoma spálňami pre dve dospelé
osoby a dve deti. Žalobca po návrate z dovolenky reklamoval zájazd aj u žalovaného, kde však dostal
odpoveď, že sa mu ospravedlňuje za vzniknuté nepríjemnosti a bude mu vrátená suma vo výške 136,00
Eur, ktorá mu však ešte nebola vyplatená. Okrem rozdielu vo výške 1 200,00 Eur, ktorý musel žalobca

doplatiť za hotel, kde nakoniec strávili dovolenku, žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy vo forme straty
radostizdovolenkyvovýške750,38Eur.Kvýškenemajetkovejujmyžalobcadospeltak,žecelkovúcenu
zájazdu vo výške 6 003,00 Eur vydelil 8 dňami, počas ktorých mala dovolenka trvať. Žalobca svoj nárok
odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o obstaraní zájazdu a o spotrebiteľských
zmluvách a smernicou Rady 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (ďalej
len „smernica 90/314/EHS“). K žalobe predložil komunikáciu so zástupkyňou žalovaného D. X., zmluvu

o obstaraní zájazdu, komplexné odbavenie, záznam z hotela, potvrdenie o zaplatení sumy vo výške
1 200,00 Eur, informácie o hoteli L. T. I. z internetu, uplatnenie reklamácie a odpoveď žalovaného. V
priebehu konania žalobca predložil fotografie z hotela L. T. I. a elektronickú komunikáciu medzi D. X. a
zástupcami žalovaného ohľadom reklamácie zájazdu.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedla, že vo všeobecnosti konštatuje, že vzťah medzi stranami
sa riadi českým právom, ktoré si zvolili ako právo rozhodné, čo vyplýva zo Všeobecných zmluvných
podmienok žalovaného. Žalovaný súhlasil s údajmi, ktoré uvádza žalobca ohľadne uzavretia zmluvy,
ceny zájazdu a jej úhrady, účastníkov zájazdu, termínu a miesta pobytu a tiež ohľadne hotela, v
ktorom mali byť účastníci zájazdu ubytovaní. Avšak bez zavinenia žalovaného došlo nečakane v období

príchodu žalobcu do miesta pobytu k obsadeniu rodinnej izby s dvoma spálňami v hoteli L. T. I. 5*. O tom,
že bude tento typ izby v čase dovolenky žalobcu obsadený, žalovaný nevedel. Keďže ďalšia taká izba
v hoteli nebola k dispozícii, nemohol byť žalobca do takej izby presťahovaný. Mesiac júl je považovaný
za „najvyššiu sezónu“ v rámci cestovného ruchu. Žalovaný sa zaviazal, že súdu predloží oficiálne
potvrdenie hotela L. T. I., že k dispozícii má požadovaný typ izby, avšak v čase dovolenky žalobcu

nebol k dispozícii. Tvrdenia žalobcu preto považuje žalovaný za zavádzajúce. Počas letnej sezóny
nie je možnosť naplnenia hotela a relokácia účastníkov zájazdu do iného hotela celkom mimoriadnou
udalosťou, avšak jedná sa o neodvrátiteľnú udalosť, ktorej nie je možné zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktorý možno od žalovaného požadovať. Na tieto skutočnosti bol žalobca výslovne
upozornený v článku 5 písm. d) a g) Všeobecných zmluvných podmienok. Žalobcovi bola poskytnutá na

miesto rodinnej izby veľká izba počas prvej noci dovolenky a na ďalšiu noc by už dostal rodinnú izbu,
čo vyplýva aj zo záznamu z hotela. Túto možnosť však žalobca bezdôvodne odmietol. Žalobca neriešil
celú situáciu s delegátkou, ale riešil to na vlastnú zodpovednosť, a to aj napriek tomu, že žalovaný
spolu s hotelom bol pripravený riešiť celú situáciu. Žalobca si sám a dobrovoľne zvolil hotel I. E. 5*,
hoci ho delegátka upozornila na to, že rozdiel si bude musieť hradiť z vlastných nákladov. Žalovaný si

je vedomý svojich povinností zabezpečiť náhradné ubytovanie a to aj vo vyššej cenovej kategórii, nie
však v prípade, ak žalobca postupuje samostatne a neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť. X. L. T.
I. prešiel rekonštrukciou a je zaradený do kategórie 5*, o čom predložil žalovaný dokument. Žalovaný
trval na tom, že hotel L. T. I. spĺňal požiadavky žalobcu na zájazd, ktorý si objednal. Žalobca zájazd
reklamoval a žalovaný mu poskytol kompenzáciu vo výške 136,00 Eur, avšak túto žalobca odmietol.

Žalovaný v konaní predložil informácie k zájazdom, všeobecné zmluvné podmienky, charakteristiku
hotela L. T. I., certifikát podnikania v cestovnom ruchu a a poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s návrhom č.
XXXXXXXXXX, všeobecné a osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel,
oznámenie o vzniku škodovej udalosti, oznámenie o poistnom plnení, spis poistnej udalosti, vratky, list
žalovanej, výpočet všeobecnej hodnoty, vzorky z trhu, oznámenia a ponukovú kartu.

3. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho
právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného síce podaním doručeným súdu dňa 29. 06. 2016
žiadal o odročenie pojednávania a o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní, avšak túto
žiadosť súd už neakceptoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na priebeh celého konania, kde bolo

vytýčených celkom sedem pojednávaní. Právny zástupca žalovaného sa zúčastnil len jedného dňa 29.
04. 2016 (na ktoré bol dokonca predvolaný aj so súčinnosťou policajného zboru). Prvýkrát (pojednávanie
dňa 27. 01. 2016) sa právny zástupca ospravedlnil z dôvodu, že prevzal zastúpenie len dva dni pred
pojednávaním a tiež z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Ďalšie dve pojednávania (dňa 10. 02.2016 a 09. 03. 2016) boli odročené z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného, o
čom predložil aj lekársku správu. Na pojednávanie dňa 30. 03. 2016 sa právny zástupca žalovaného
nedostavil, pretože si predvolanie prevzal až dňa 31. 03. 2016, hoci na pošte bolo uložené už od 14. 03.

2016. Na ďalšie pojednávanie dňa 29. 04. 2016 mu súd doručoval predvolanie aj cestou polície, preto
sa právny zástupca žalovaného na pojednávanie dostavil, avšak namietal spôsob, ktorý zvolil súd pri
predvolávaní ako aj fakt, že bol súdom označený za osobu, ktorá si nepreberá zásielky. Pojednávanie
dňa 08. 06. 2016 bolo odročené z dôvodu návrhu na mimosúdne vyriešenie sporu. Súd teda ďalšie
pojednávanie nariadil na deň 06. 07. 2016 s tým, že strany oznámia do termínu pojednávania, či došlo

k uzavretiu mimosúdnej dohody alebo nie. Ako bolo uvedené, pred týmto pojednávaním sa právny
zástupca žalovaného ospravedlnil znovu z dôvodu kolízie termínov s iným pojednávaním (čo preukázal)
a uviedol, že oslovil troch iných advokátov, ktorí však odmietli substitučne ho zastupovať. K tomuto
tvrdeniu však žiadnu listinu alebo iný doklad nepredložil. Súd konštatuje, že konanie právneho zástupcu
žalovaného považuje za účelové s cieľom neúmerne predĺžiť celé súdne konanie. Právny zástupca
žalovaného počas celého konania súdu oznamoval termíny, počas ktorých by nemal súd vytyčovať

pojednávania (k čomu súd uvádza, že najskorší možný termín, kedy by sa právny zástupca možno bez
problémov dostaviť na súd, bol mesiac august 2016) a žiadal od súdu, aby predvolával (podľa neho
„kľúčovú“) svedkyňu, ktorá ale pracuje takmer počas celého roka v zahraničí (mimo územia Českej a
aj Slovenskej republiky) a podľa neho by v čase sezóny mohlo byť dokonca jej predvolaním na súd
ohrozené jej zamestnanie, no nedokázal súdu napriek výzve zabezpečiť (vzhľadom na okolnosti či už

samotnéhodoručovaniaalebovýsluchusvedkyne)aspoňjejpísomnévyjadrenieauvádzal,žesvedkyňa
trvá na jej osobnej výpovedi, hoci o tom žiadne jej vyhlásenie nepredložil. Vzhľadom na uvedené súd
už neakceptoval ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd
vykonal dokazovanie a zistil:

4. Skutkový stav týkajúci sa objednávania zájazdu a jeho podmienok ako aj uzavretia zmluvy o obstaraní
zájazdu je nesporný a je daný zhodnými tvrdeniami strán a preukázaný označenými listinnými dôkazmi
- elektronickou komunikáciou s obchodnou zástupkyňou žalovaného D. X. pred uzavretím zmluvy o
obstaraní zájazdu, zmluvou o obstaraní zájazdu ako aj kompletným odbavením.

5. Spornými skutočnosťami sú však okolnosti týkajúce sa toho, či hotel, v ktorom mala byť rodina žalobcu
ubytovaná spĺňal ich požiadavky na kategóriu 5* ako aj na požiadavku rodinnej izby a ďalšej izby pre dve
dospelé osoby s prístelkou pre dieťa. Tiež bol sporným aj priebeh reklamácie zájazdu v mieste samom.

6. Dňa 19. 07. 2015 rodina žalobcu (spolu sedem osôb - štyri dospelé a tri deti) pricestovala na miesto

zájazdu - dovolenky určenom v zmluve o obstaraní zájazdu zo dňa 03. 06. 2015 do hotela L. T. I. 5*,
kde mali mať k dispozícii rodinnú izbu a štandardnú izbu s prístelkou. Tieto požiadavky vyplývajú aj z
listiny - komplexné odbavenie: XX XXX, kde je uvedený spôsob ubytovania „DBL STD/2 lůžkový pokoj
s přistýlkou; FAMILY ROOM (2 BEDROOMS + 1 BATH)/Family room“. Žalobca po príchode do hotela
zistil, že rezervované izby nespĺňajú jeho požiadavky, preto zájazd reklamoval u delegátky Y. Q., o čom

svedčí záznam z hotela zo dňa 20. 07. 2015. V zázname je označený zájazd číslom, menom, príchodom
a názvom hotela. Zo záznamu vyplýva, že po príchode hotel neponúkol izbu (2 room, 1 bath), ktorú mali
rezervovanú a izbu im vymenil asi o 1 m väčšiu. Žalobca kontaktoval obchodného zástupcu žalovaného
(S.), kde mu navrhli hotel I. E. 5* s doplatkom vo výške 960,00 Eur a 240,00 Eur. Doplatok chcel žalobca
riešiť s obchodným zástupcom (S.). Ďalej je v zázname uvedené, že hotel L. T. I. má len 4* na miesto

5*. Bola im navrhnutá ponuka, aby sa do stredy presťahovali do dvoch prechodových izieb, čo odmietli
a žiadali, aby bolo ubytovaní napr. v hoteli I. E. 5*. Dňa 20. 07. 2015 zaplatil žalobca v hotovosti sumu
vo výške 1 200,00 Eur delegátke Y. Q. ako rozdiel ceny ubytovania medzi L. T. I. D. I. E..
7. Žalobca navyše vo výpovedi uviedol, že po príchode na miesto a odbavení na recepcii išli na izbu,
ktorá im bola pridelená a zistili, že ide o izbu nevyhovujúcu s rozmermi 3,2 m x 3,2 m so štyrmi posteľami

uloženými vedľa seba od jednej steny k druhej. Kúpeľňa tam bola. Išli teda na recepciu, kde im ponúkli
väčšiu izbu. V tejto však boli rovnako štyri postele vedľa seba. To už nemohli akceptovať. Bola nedeľa,
takže veľa toho nevyriešili a začali až v pondelok. Ešte v nedeľu ho kontaktovala delegátky Q., že príde
v pondelok. Žalobca zároveň kontaktoval pani X., obchodnú zástupkyňu, s ktorou uzatváral zmluvu. Na
recepcii mu bolo oznámené, že izbu, ktorú on požadoval, nemajú a jedná sa o hotel kategórie 4*, nie

5*. V pondelok im hotel ponúkol dve priechodné spálne s tým, že by boli k dispozícii až od stredy, čo
neakceptoval jednak preto, že boli priechodné, ale hlavne preto, že mal zaplatenú dovolenku od nedele
do nedele. Bolo mu oznámené, že za iný hotel by musel doplatiť. Spísal záznam, kde sa podľa vyjadrenia
Q. nemal veľa rozpisovať, lebo všetko dorieši na Slovensku. V pondelok začala pani Q. spolu s paniX. hľadať iný hotel, pričom do úvahy prichádzal len jeden - I. E. s doplatkom vo výške 1 200,00 Eur.
Keďže s ním boli aj deti, túto ponuku využil. Z listín predložených žalovaným nevyplýva, že by hotel
L. T. I. ponúkal rodinnú izbu. Kompenzáciu vo výške 136,00 Eur neodmietol, ale po tom, čo mu prišlo

oznámenie o vybavení reklamácie, už s nimi nekomunikoval.

8. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe ako aj vyjadreniach a k snahe o uzavretie mimosúdnej
dohody uviedol, že im žalovaný ponúkol zaplatenie sumy 544,00 Eur, aj keď nebolo zrejmé, z čoho
pozostávala. Suma sa im zdala nízka, navrhli, aby žalovaný zaplatil 1 200,00 Eur a náhradu trov konania,

ale do dňa pojednávania im nebolo zo strany žalovaného oznámené, či s takou ponukou súhlasí. Právny
zástupca žalovaného s nimi komunikoval tým spôsobom, že ide dovolenkové obdobie a sviatky, a nie
je schopný vyjadriť sa do pojednávania. Podľa jeho názoru už však žalovaný a jeho právny zástupca
mali dosť času, aby sa vyjadrili. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, fotografie a bola vypočutá aj
svedkyňa D. X.. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemal.

9. Právny zástupca žalovaného trval na písomnom vyjadrení žalovaného a so žalobou nesúhlasil.
Uviedol,žezozmluvyoobstaranízájazdunevyplýva,žedohodnutáizbamalabyťdvojizbováskúpeľňou.
Konanie žalobcu považuje za špekulatívne, keď využil štandardnú situáciu v B., kedy pri jeho príchode
nebola voľná izba, ktorú si objednal. Žalovaný sa situáciu snažil riešiť, ale žalobca odmietol ponúknutú
priechodnú izbu a sám si zabezpečil ubytovanie v hoteli I. E.. Podľa neho chýba v zmluve špecifikácia

izby a žalovaný zabezpečil dostatočnú náhradu.

10. Svedkyňa D. X., ktorá uviedla, že žalobca chcel zakúpiť dovolenku v B., pričom podmienkou bolo, že
má byť k dispozícii jedna rodinná izba a jedna dvojlôžková izba. Rodinná izba mala pozostávať z dvoch
spálni a jednej kúpeľne a aby sa dalo prejsť z jednej izby do druhej. Na základe týchto požiadaviek našla

izby v hoteli L. T. I.. Rodinná izba nie je celosvetovo ustálený pojem, avšak takáto izba pozostáva z dvoch
spálni a jednej kúpeľne, teda 2 bedrooms a 1 bath, a teda špecifikácia izieb bola jednoznačná. Ubytovací
preukaz s požiadavkami žalobcu vystavil samotný žalovaný ako tour operator. Večer dňa 19. 07. 2015
jej žalobca volal, že má problém s hotelom, pretože dostali izbu, kde boli vedľa seba poukladané štyri
postele. Telefonicky riešila situáciu s recepčným v angličtine, pričom jej recepčný povedal, že izbu, o akú

má záujem žalobca, v hoteli nemajú. Bola mu ponúknutá väčšia izba, avšak túto žalobca odmietol s tým,
že mala hľadať niečo iné, inak cestuje domov. Jediná možná ponuka v tom čase bol hotel I. E.. Delegátka
Q. prišla do hotela až v pondelok poobede, pričom svedkyňa doobeda kontaktovala priamo žalovaného a
sdestinačnoumanažérkounašliakojedinúvyhovujúcumožnosťopäťlenhotelI.E..Vedela,žežalobcovi
bola ponúknutá podobná izba od stredy, čo nebol ochotný akceptovať. Doplatok zaplatil žalobca priamo

delegátke Q.Q. a transfer mal byť hradený žalovaným. Uviedla, že nie je štandardná situácia, ktorá sa
stala aj žalobcovi, ale stáva sa to. Z vybavenia reklamácie vyplynulo, že žalovaný nezaplatí žalobcovi
doplatok vo výške 1 200,00 Eur.

11. Po právnej stránke súd najprv skúmal rozhodné právo, pretože v zmysle Všeobecných zmluvných

podmienok sa zmluvný vzťah riadi ustanoveniami zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rím I“) zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná

ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 6 ods. 2 (druhá veta) nariadenia
Rím I takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také
ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby
bolo na základe odseku 1 rozhodným.

13. Porovnávajúc ustanovenia českého práva (§ 2521, § 2524 - § 2525, § 2537 - § 2540, § 2542 - §
2544, § 2549, § 2904 a § 2913 - § 2914 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka) v spojení s
právom Európskej únie a ustanovenia slovenského práva (§ 741a, § 741i, § 741j a § 741k Občianskeho
zákonníka) v spojení s právom Európskej únie súd dospel k záveru, že oba právne poriadky poskytujú

spotrebiteľovi rovnakú právnu ochranu a s poukazom na článok 6 ods. 1 nariadenia Rím I súd použil
rozhodné právo Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalobcu.14. Podľa § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť
cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ

uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u
povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam
v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.

15. Podľa § 741k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne

objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť
poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol
zájazd pokračovať.

16. Podľa článku 5 ods. 1 smernice Rady 90/314/EHS členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby
zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník ako zmluvná strana je zodpovedný spotrebiteľovi za

riadne vysporiadanie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, bez ohľadu na to, či tieto záväzky majú byť
splnené organizátorom a/alebo maloobchodníkom, či iným dodávateľom služieb, bez ujmy na právach
organizátora a/alebo maloobchodníka stíhať týchto ďalších dodávateľoch služieb.

17. Súd sa v prejednávanej veci musel zaoberať predovšetkým niektorými spornými skutkovými

tvrdeniami strán. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si v zmluve o obstaraní
zájazdu zo dňa 03. 06. 2015 objednal dve vyšpecifikované izby - jednu rodinnú izbu a jednu štandardnú
izbu s prístelkou. Že nebolo medzi účastníkmi zmluvy a stranami v konaní sporné, o aké konkrétne izby
sa jedná, svedčí aj listina vystavená žalovaným - komplexné odbavenie: XX XXX, kde je jednoznačne
uvedené, aké izby a aký hotel si žalobca objednal. Tvrdenia právneho zástupcu žalovaného o tom, že

ide o dva rôzne dokumenty, ktoré nie sú vzájomnými neoddeliteľným časťami a komplexné odbavenie
nie je ani podpísané, by obstáli iba vtedy, ak by bol žalovaný v pozícii žalobcu. V tomto prípade sa
však žalovaný nemôže brániť tým, čo sám vystavil na základe jeho vlastnej ponuky žalobcovi. Inak
by žalovaný šiel takpovediac proti sebe, keď sa na jednej strane bráni tým, že v zmluve o obstaraní
zájazdu neboli izby dostatočne špecifikované (v tomto prípade menej konkrétne) a na druhej strane sám

vystavil listinu, ktorá v podstate presne konkretizuje izby (v prospech žalobcu). Preto súd z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že v mieste zájazdu žalobca nedostal k dispozícii takú rodinnú izbu,
akú mal objednanú a za akú si zaplatil. Súd v tejto súvislosti uvádza, že ani ďalšie listiny (predložené
žalovaným) nepreukazujúc, že by hotel L. T. I. disponoval rodinnou izbou alebo izbou s dvoma spálňami
a jednou kúpeľňou. Táto skutočnosť, nevyplýva ani z certifikátu podnikania v cestovnom ruchu (č. l.

112 spisu) a ani z listiny, ktorou je opis hotela L. T. I. (č. l. 114 spisu, rub). Z obidvoch listín vyplýva,
že v hoteli sú k dispozícii spojené izby, pričom nie je špecifikované, akým spôsobom sú spojené (či sú
priechodné alebo nie) a či majú k dispozícii vlastnú kúpeľňu. Ďalej súd zistil a mal tiež za preukázané,
že hotel nielenže nemal takú izbu pre žalobcu a jeho rodinu pripravenú a v podstate ňou nedisponoval,
ale podobnú izbu mu vedel ponúknuť až po troch dňoch dovolenky. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami

žalovaného, že nie je jeho chybou, že izba pre žalobcu bola obsadená, lebo bola hlavná letná sezóna.
Takéto konanie žalovaného ako obstarávateľa zájazdu je neakceptovateľné. Obstarávateľ zájazdu má
vo vzťahu k objednávateľovi určité povinnosti, medzi ktoré patrí aj povinnosť informovať objednávateľa
zájazdu o zmenách. Podľa názoru súdu však žalovaný ani nezisťoval, či je hotel a rezervácia pre žalobcu
pripravená podľa jeho požiadaviek. Už len tieto vady zájazdu zakladajú zodpovednosť žalovaného za

škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Otázka, či hotel bol v skutočnosti 4* alebo 5*, nezaváži až v takom
rozsahu, pretože je nutné konštatovať, že žalobca nedostal rodinnú izbu v takej kvalite, za akú si
zaplatil. Skutočnosť, že žalobca nemal inú možnosť (ak chcel stráviť ešte zvyšok zájazdu v B.) ako
ubytovať sa v hoteli I. E. s doplatkom o výške 1 200,00 Eur, mal súd preukázanú z výpovede žalobcu,
svedkyne X., zo záznamu zo dňa 20. 07. 2015 a z elektronickej komunikácie medzi svedkyňou X. a

destinačnými manažérkami žalovaného (č. l. 217 - 219 spisu). V konaní žalovaný nepreukázal, že by
žalobcovi poskytol inú možnosť ubytovania. Nepredložil súdu ani deklarované potvrdenie hotela L. T. I.
o tom, že tento hotel mohol splniť požiadavky žalobcu v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu. Vzhľadom
na uvedené súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie 1 200,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1 200,00 Eur od 03. 09. 2015 (deň nasledujúci po doručení odpovede

žalovaného o kompenzácii) až do zaplatenia.

18. V tejto súvislosti súd uvádza, že výsluch svedkyne Y. Q. ako návrh na vykonanie dokazovania zo
strany žalovaného zamietol. Jednak z dôvodu, že jej prítomnosť alebo písomné vyjadrenie nedokázalžalovaný zabezpečiť a neposkytol v tomto smere súdu žiadnu súčinnosť (vedomý si toho, že svedkyňa
sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a tvrdiaci, že ona sama trvá na jej osobnom výsluchu pred súdom), ale
najmä z dôvodu, že jej výsluch súd nepovažoval za potrebný a nevyhnutný. Podľa názoru súdu skutkový

stav veci bol preukázaný vykonaným dokazovaním. Pričom ani zo samotného záznamu, ktorý Y. Q.
spísala, nevyplývajú iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli zistené v konaní. Ak chcel žalovaný jej výsluchom
preukázať, či žalobca bol alebo nebol ochotný spolupracovať pri riešení reklamácie, súd uvádza, že bez
ohľadu na to, žalovaný nepreukázal, že by bol schopný v tom istom hoteli poskytnúť žalobcovi zmluvne
dojednané služby.

19. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo forme straty radosti z dovolenky, súd v
konanínezistilžiadnydôvod,prektorýbysamalodkloniťodustálenejrozhodovacejčinnostiEurópskeho
súdneho dvora vo veci C-168/00, Simone Leitner vs. TUI Deutschland GmbH & Co. KG, J - ESD, 2005
- 4) v zmysle ktorého spotrebiteľ má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcu z nesplnenia
alebo nesprávneho plnenia, ktoré predstavuje balík služieb. Aj v inom prípade rozhodol taliansky

súd, že neposkytnutie ubytovania v súlade s údajmi v katalógu cestovnej kancelárie (umiestnenie
ubytovania, turistická kategória alebo úroveň komfortu) zakladá právo zákazníka na náhradu škody
(rozsudok Giudice di pace Rome zo dňa 11. 05. 2004 vo veci M. S. e R. D. proti Kuoni Gastaldi
Tours S. p. A.). Uvedený výklad Európskeho súdneho dvora a talianskeho súdu je konformný aj so
slovenskou právnou úpravou (a navyše aj s českou právnou úpravou - napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn, 30Cdo 3577/2006 zo dňa 31. 01. 2007 alebo sp. zn. 33Cdo 3661/2013
zo dňa 11. 12. 2013). Žalobcovi vznikla nemajetková ujma tým, že prvý deň z dovolenky musel riešiť
reklamáciuvádposkytnutýchslužiebavzniklimukomplikáciesúvisiacespresťahovanímrodinydoiného
(vzdialenejšieho) hotela. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v sume 750,38 Eur, túto súd považuje
za primeranú a v podstate predstavuje „cenu“ jedného dňa dovolenky (t. j. 1/8 x 6 003,00 Eur), ktorú

žalobca nepochybne stratil. Preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.

20. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy 750,38 Eur z dôvodu charakteru tohto
nároku. Jedná sa totiž o nárok vopred neistý, ktorý vzniká až vtedy, ak ho súd oprávnenému prizná.
Dovtedy povinný nemôže byť s jeho plnením ani v omeškaní. Tiež je potrebné uviesť, že nárok bez

ďalších pochýb vznikne až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, preto súd ani
nemohol určiť prípadné omeškanie odo dňa vyhlásenie rozhodnutia. Nemajetková ujma je svojím
charakterom iná ako majetková ujma, ktorej výška a dôvod vzniku je stranám známy skôr a nemusí byť
nevyhnutne judikovaná (priznaná) súdom.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 06. 07. 2016