Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212597
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212597.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v
právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/137/2012-62 zo dňa 30.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrhy žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol.

2. Žalobca návrh na prerušenie konania, uplatnený z dôvodov v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odôvodnil totožne, a to podaním ústavnej sťažnosti
pre porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 48 ods. 1
Ústavy SR, najmä jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keď podľa jeho názoru krajský súd
nesprávne rozhodol o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania a rozhodovania danej veci, a

preto je potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o jeho sťažnosti. Druhý návrh na prerušenie
konania na čas do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť
žalovaný Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010
odôvodňoval žalobca poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podanie sťažnosti na ústavný súd nie je dôvodom na

prerušenie konania, najmä ak o namietanej zaujatosti sudcov už bolo zákonným spôsobom právoplatne
rozhodnuté. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený
súd, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/218/2012-8 zo dňa 10.10.2012.

4. Súd prvej inštancie poukázal na názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutiach sp.
zn. 3Cdo/102/2013 z 11.03.2013 a sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010 a nadväzujúc na tieto názory

konštatoval, že návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/
O.s.p. nie je dôvodný, pretože dôvodom nie je podanie ústavnej sťažnosti, ani subjektívny pocit žalobcu -
jeho nespokojnosť s rozhodnutím o námietke zaujatosti. Vo vzťahu k prejudiciálnym otázkam položeným
Okresným súdom v Prešove Súdnemu dvoru EÚ (týkajúca sa zodpovednosti členského štátu za
porušenie komunitárneho práva v prípade, ak účastník nevyužil všetky právne prostriedky prislúchajúce
mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkon rozhodnutia a neuplatnil si vydanie

bezdôvodného obohatenia) konštatoval, že ich zodpovedanie nemôže mať význam pre rozhodnutie
v predmetnej veci. Pre posúdenie toho, či postupom súdu došlo skutočne k prieťahom v exekučnomkonaní a či žalobcovi vznikol uplatnený nárok na náhradu škody, nie je rozhodujúce vyriešenie otázky
zodpovednosti členského štátu za vymoženie plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky pri nevyužití všetkých právnych prostriedkov zo strany

povinnej osoby.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/ O.s.p. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí
nesprávne vec právne posúdil ak neprerušil konanie na čas do právoplatného skončenia konania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom

na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010. Žalobca tvrdil, že opodstatnenosť návrhu
na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok vidí v tom, že bude zodpovedaná
otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom, čo bude významné
pre posúdenie správnosti postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiace založenie

zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci.

6. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 Civilného sporového

poriadku (ďalej CSP) a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. V prvom návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia okresného súdu nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení. Rozhodnutím

krajskéhosúdu,ktoréhodnotížalobcaakonesprávne,malobyťzasiahnutédozákladnéhoprávažalobcu
zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne
práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie
veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný

súd zriadený zákonom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že e-mailom zo dňa 27.03.2015 žalobca zaslal súdu návrh na zrušenie
pojednávania, pričom prílohou e-mailu boli súbory: návrh na zrušenie pojednávania (ktorý v sebe
obsahuje aj návrh na prerušenie konania) a ústavnú sťažnosť. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že ďalším e-

mailom zo dňa 26.03.2015 žalobca zaslal súdu návrh na prerušenie konania, prílohou ktorého bol súbor:
návrh na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde v Prešove.

10. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny predkladané žalobcom spolu s návrhom na prerušenie
konania a pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podanie sťažnosti na ústavný súd žalobcom nie

je dôvodom na vyhovenie návrhu na prerušenie konania, je správny tento záver ak nebolo preukázané
vedenie takého konania, ktoré by mohlo podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ovplyvniť rozhodnutie súdu
o náhrade škody a nemajetkovej ujmy. K námietkam žalobcu, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ako súdu nadriadeného, o tom, či a ktorý sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania tejto veci, musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia ústavného

súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, dal súd prvej inštancie dostačujúcu odpoveď. Odvolací súd poukazuje navyše aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30 Cdo/727/2011, v ktorom dospel k názoru, že dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je samotná skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom tohto súdu v inej veci.

Pomer sudcu k veci zakladajúci pochybnosť o jeho nestrannosti by mohol byť naplnený len vtedy, ak
by mal ten istý sudca prejednať žalobu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní.11. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.; (do 30.06.2016); súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

12. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.; (do 30.06.2016); pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutiesúdu,aleboaksúddalnatakétokonaniepodnet.Ožalobcomvznesenejnámietkezaujatosti
zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd, keď uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 41NcC/218/2012 - 8 zo dňa 10.10.2012 bol z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený len
sudca W.. K. A., nakoľko konal v predmetnom exekučnom konaní. Nevylúčil však žiadneho z ostatných
sudcov okresného súdu, vrátane zákonnej sudkyne W.. A. I..

13. V danej veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie
ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z mnohých uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil
všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh žalobcu, odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

14. Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Podľa § 109 ods. 2 O. s. p., prerušenie konania nie je obligatórne,
a teda súd môže konanie prerušiť a tiež nemusí. Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2

písm. c/ O. s. p., však vždy musí byť tá skutočnosť, že prebieha konanie v ktorom sa rieši tzv. predbežná
(prejudiciálna) otázka, pričom vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou. Konanie
o námietke je procesnou otázkou a nejde o otázku, ktorá by bola prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu
sporu vo veci samej.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu ohľadom neopodstatnenosti
návrhu na prerušenie konania vo vzťahu k položeným prejudiciálnym otázkam Súdnemu dvoru EÚ
Okresným súdom v Prešove na návrh žalovaného. Aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na obsah
prejudiciálnych otázok a predmet tohto konania, ich zodpovedanie nemá význam pre toto konanie.

16. Naviac o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej
únie podanom rozhodnutím Okresného súdu Prešov z 12. marca 2015 rozhodol Súdny dvor EÚ 28. júla
2016 pod sp. zn. C-168/2015 takto:

1. Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva

Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto rozhodnutie vydáva súd tohto
členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo veci samej prináleží overiť
vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad, rozhodnutie tohto vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v
poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie umožňujúce vznik uvedenej
zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu

došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti.
Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo 4. júna 2009, Pannon GSM
(C-243/08, EU:C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa
vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za
nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách,nepreskúmalexoffonekalýcharaktertejtopodmienky,hocidisponovalprávnymiaskutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti, a
preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie.2. Pravidlá o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie, ako sú pravidlá týkajúce sa
ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou o náhradu tejto škody a ostatnými prípadne
dostupnými prostriedkami nápravy, upravuje právny poriadok každého členského štátu pri rešpektovaní

zásad ekvivalencie a efektivity.

17. Po vydaní rozhodnutia Súdnym dvorom EÚ vo veci C-168/2015 možno konštatovať, že dôvod na
prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku neexistuje.

18. Akceptovaním návrhov na prerušenie konania by došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

19. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalobcu za
dôvodné, preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)