Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202150
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616202150.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R. č.
XXX, zastúpená advokátom JUDr. Alojzom Baránikom, AK so sídlom Grösslingová 4, Bratislava 1,
proti odporcom: 1/ D., Y..N..K.., IČO: 36 764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, 2/ R. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX/XX, R., zastúpený advokátom Róbertom Bánosom, AK BÁNOS
s.r.o., IČO: 47 551 372, so sídlom Mierové námestie 2, Galanta, o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, o odvolaní odporcov v 1. rade a v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 6C
49/2016-59 zo dňa 23.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky uznesením č.k. 6C 49/2016-59 zo dňa 23.3.2016 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil odporcom v 1. rade a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom J., katastrálnym odborom,
katastrálne územie R. R., ako parc. registra „O.“ s parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/
XX. Navrhovateľka je povinná do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej.

Okresný súd Malacky rozhodol na základe návrhu navrhovateľky, ktorý bol doručený súdu dňa
10.3.2016, a ktorým žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie a uložil odporcom povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, tak ako je uvedené vo výroku
uznesenia zo dňa 23.3.2016, ktorým súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 28.10.2009 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou

Slovenská Y., a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou bol navrhovateľke poskytnutý
úver vo výške 92.700,- Eur, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a tiež mandátnu
zmluvu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky,
ktorésanachádzajúvkatastrálnomúzemíPlaveckéPodhradieasúzapísanénaLV.č.XXXXakoparcely
registra „O.“, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XX m2, a rozostavaný rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX.

Navrhovateľka tvrdila, že sa dostala do finančných ťažkostí v dôsledku trestnej činnosti, ktorej sa proti
nej priamo aj prostredníctvom tretej osoby dopustil jej bývalý partner, s cieľom ju ekonomicky zničiť,
a tak sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok tohto úveru. Oznámením o dražbe,
bolo navrhovateľke oznámené začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorých bola

navrhovateľka výlučnou vlastníčkou a ktorá sa konala dňa 27.5.2013. Vzhľadom na neúspešnosť dražby
sa dňa 24.9.2013 konala na základe oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 20.8.2013 opakovanédražba, a ani na tejto opakovanej dražbe predmetné nehnuteľnosti sa nepodarilo vydražiť. Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči navrhovateľke na spoločnosť CEE COLLECT Slovakia
s.r.o., ktorá ju následne postúpila na odporcu v 2. rade. V januári 2016 bolo navrhovateľke doručené

oznámenie o dražbe zo dňa 12.1.2016, ktorá sa mala konať dňa 17.2.2016 spolu so znaleckým
posudkom znalca Z.. Š. D. č. XXX/XXXX. Dňa 17.2.2016 podala odporcovi v 1. rade navrhovateľka návrh
na upustenie od dražby z dôvodu, že uvedené oznámenie o dražbe zo dňa 12.1.2016 neobsahovalo
viaceré náležitosti podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o
dobrovoľných dražbách“). Najmä neobsahovalo oznámenie o tom, že v prospech rodinného domu

navrhovateľky je zriadené vecné bremeno, spočívajúce v časovo neobmedzenom práve vlastníka tohto
rodinného domu na stavbu II. nadzemného podlažia rodinného dom na I. nadzemnom podlaží rodinného
domu povinných a tiež, že oznámenie o dražbe nebolo doručené rodičom navrhovateľky ako osobám
povinným z vecného bremena a teda neboli splnené podmienky podľa § 17 tohto zákona, v dôsledku
ktorého odporca v 1. rade ešte pred začatím dražby od nej upustil. Následne jej bolo dňa 29.2.2016
doručené oznámenie o dražbe zo dňa 25.2.2016, v ktorom odporca v 1. rade stanovil nový dátum a čas

konania dražby na deň 31.3.2016 o 13:30 hod. K tomuto oznámeniu o dražbe neboli pripojené žiadne
prílohy. Podľa § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa opakovaná dražba uskutoční na základe
zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby
a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak
bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu

dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby
alebo ak bola dražba neplatná. Navrhovateľka má za to, že upustením od dražby nie je možné vykonať
opakovanúdražbu,ktorásamákonaťdňa31.3.2016vprípade,žesanejednáoopakovanúdražbu,musí
dražobník v prípade, že je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, zaslať vlastníkovi predmetu dražby

znalecký posudok, a to najneskôr do 30 dní pred dňom konania dražby v súlade s § 12 ods. 1, ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách. Napriek tomu, že odporca v 1. rade navrhovateľke zaslal oznámenie
o dražbe, znalecký posudok jej však nezaslal napriek tomu, že dátum dražby je 31.3.2016.

Pôvodný znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. Š. D. č. XXX/XXXX, ktorý jej odporca v 1. rade

doručil spolu s oznámením o dražbe na deň 17.2.2016, ktorý nie je správny, pretože v ňom tento znalec
vôbec neprihliadol k tomu, že v prospech rodinného domu je riadené vecné bremeno, ktoré je zapísané
v LV č. XXX, a to napriek tomu, že tento údaj je zapísaný aj na LV č. XXXX, a to v časti Iné údaje: T.-
XXX/XX Vecné bremeno zapísané na LV XXX XX/XX.

Navrhovateľka tvrdila, že dražba nehnuteľností je protizákonná aj z dôvodu, že zmluva o splátkovom
úvere zo dňa 28.10.2009 ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva zo dňa 28.10.2009 obsahujú viacero neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré môžu spôsobiť
neplatnosť týchto zmlúv ako celku. Napr. čl. III. bod 2 zmluvy o splátkovom úvere obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá ma za následok, že na

spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami, čo je v rozpore s § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež čl. III bod 3. a
4. Zmluvy o splátkovom úvere predstavuje v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj ustanovenie
č. IV. bod 5 zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy, ktoré umožňuje veriteľovi uložiť

zmluvnú pokutu až do výšky pohľadávky, pri naplnení skutočností, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené.
Predmetné zmluvy uzatvárala navrhovateľka v postavení spotrebiteľovi, jej právam teda prislúcha
ochrana podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Navrhovateľka sa preto vo veci samej bude domáhať jednak určenia neplatnosti dražby a taktiež

neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy zo
dňa 28.10.2009 z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Výkonom záložného práva formou
dobrovoľnej dražby napriek tomu, že na to nie sú splnené zákonné predpoklady, by došlo k
nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím. Má tiež za
to, že nariadením predbežného opatrenia v navrhovanom rozsahu nevznikne odporcovi v 1. rade ani

odporcovi v 2. rade žiadna ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa
nezmení, keďže jeho záložné právo bude naďalej existovať a bude len dočasne pozastavený jeho výkon.Na základe predložených písomných dokladov a dôvodov podaného návrhu, mal súd preukázané, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a tento návrh právne posúdil podľa § 76 ods.
1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 76 ods. 4 O.s.p.

Podľa § 76 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a
stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný a
predbežný charakter. Ide o inštitút, pri ktorom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení; jeho základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok
(prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. V dôsledku toho sa
tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia

byť preukázané dôkazmi. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera
osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Všeobecne možno potrebu
dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť
predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, príp. výkon práv a povinností jednotlivými

stranami vyplývajúci z týchto vzťahov, by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej
nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý).

Súd posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy
vzťahovúčastníkovkonaniaauznaltentonávrhzadôvodný.Dočasnáúpravapomerovmedziúčastníkmi
konania vychádza z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, v rámci ktorého prebieha výkon
záložnéhoprávazáložnýmveriteľomvočinavrhovateľkeakopovinnej.Súdsastotožniltaksoskutkovými
ako právnymi dôvodmi návrhu na vydanie predbežného opatrenia s tým, že navrhovateľka osvedčila

potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uložil
odporcom povinnosť tak ako je uvedené vo výroku uznesenia, s tým, že navrhovateľke uložil povinnosť,
podať v lehote 30 dní návrh na začatie konania vo veci.

Proti uzneseniu podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p., že a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že súd prvého stupňa nesprávneho právne
posúdilvectým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.
Odporca v 1. rade žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie

predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Odporca v 1. rade v odvolaní uviedol, že hlavným pojmovým znakom dobrovoľných dražieb
vykonávaných podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov je
ich dobrovoľnosť pod ktorou sa rozumie dobrovoľnosť pri uzatváraní zmluvy, spravidla záložnej zmluvy,

v ktorej si môže záložný veriteľ a záložca vopred dohodnúť podmienky výkonu záložného práva. Výkon
záložného práva je prísne viazaný na splnenie zákonných podmienok, ktoré umožňuje jeho realizáciu,
záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva až momentom, kedy záložný dlžník poruší
svojuprimárnupovinnosť.Začatievýkonuzáložnéhoprávazáložnýmveriteľomniejetedaprejavomjeho
ľubovôle, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas.

Navrhovateľka v danom prípade nepopiera neplnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom
úvere a zo zmluvy o zriadenie záložného práva, avšak poukazuje na svoju životnú situáciu, tiež namieta,
že k oznámeniu o dražbe zo dňa 25.2.2016 neboli pripojené prílohy, a to znalecký posudok a tiež, že
záložná zmluva ako aj zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a obsahuje neprijateľné podmienky,
a preto namieta ich platnosť. Odporca v 1. rade zdôraznil, že Občiansky zákonník uvádza konkrétne

zabezpečovacie inštitúty, ktorých účelom je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa v prípade, ak
dlžník nesplní svoju primárnu povinnosť (Zmluva o splátkovom úvere a z toho vyplývajúce pravidelné
splátky). Predmetné akcesorické prostriedky sú súčasťou objektívneho práva a spochybňovanie ich
legitimity či dokonca označovanie výkonu záložného práva za neprijateľné, nemá žiadne normatívneakceptovateľné zdôvodnenie. Výkonom záložného práva nedochádza k posilneniu práv jednej zmluvnej
strany na úkor druhej. Účelom je len uspokojenie legitímnej pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z hlavného
záväzkového vzťahu prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu s uplatnením ktorého vyslovil záložca

súhlas. Odporca v prvom rade pristúpil k výkonu záložného práva až v dôsledku naplnenia zákonných
predpokladov a odporca v 2. rade následne len realizuje kroky smerujúce k uskutočneniu dražby len
zákonom povoleným a schváleným spôsobom. Slovenský právny poriadok pritom poskytuje záložcovi
resp. osobám, ktorých práva boli dotknuté prostriedkom na ochranu svojich práv v prípadoch ak je
dôvodné predpokladať, že výkon záložného práva nie je v súlade so zákonom. Takýmto prostriedkom

je možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
resp. kontrola Ministerstva spravodlivosti SR v zmysle § 33 uvedeného zákona. Podľa názoru odporcu
v 1. rade v danom prípade nie sú preukázané zákonné podmienky nevyhnutné na vydanie predbežného
opatrenia, pretože navrhovateľka vôbec neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov
účastníkov, či akúkoľvek bezprostrednú ujmu taktiež nebola preukázaná nutnosť úpravy pomerov. Už len
ztýchtojepredbežnéopatreniepotrebnépovažovaťzanedôvodné.Zároveňodporcav1.radezdôraznil,

že nevyhnutným a neodstrániteľným esenciálnym predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je
osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené,
teda osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo a reálne hroziacej ujmy. Nedôvodnosť predbežného opatrenia
je daná neexistenciou naliehavosti a akejkoľvek bezprostrednej ujmy hroziacej navrhovateľovi. Výkon
záložného práva realizovaný odporcami je v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou a tiež má oporu aj v

práve Európskej únie. Odporca v 1. rade poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pred
začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené
pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nariadenie
predbežného opatrenia je podľa normatívnych podmienok uvedených v O.s.p. prípustné a opodstatnené
vtedy, ak existuje právny záujem na predbežnom opatrení pričom navrhovateľ predbežného opatrenia

musíosvedčiťpotrebudočasnejúpravypomerovúčastníkov.Inýnežprávnyzáujemsaprirozhodovanío
predbežnom opatrení nemôže zohľadniť. Odporca v 1. rade preto nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa a tvrdil, že pred nariadením predbežného opatrenia v prípade, ak sa má do budúcna zdržať
výkonu záložného práva sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do právnych vzťahov medzi účastníkmi
konania a ohrozila sa realizácia legitímneho nároku odporcov.

Proti uzneseniu podal odvolanie odporca v 2. rade, ktorý namietal, že napadnuté uznesenie sa
nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu vecí, prvostupňový súd v konaní nesprávne posúdil
a vyhodnotil predložené listinné dôkazy, prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a v tej súvislosti namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho
súdneho poriadku. Odporca v 2. rade považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za neopodstatnené
a tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za účelové, ničím
nepodložené a nepreukázané, a preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a priznal odporcovi v 2. rade trovy konania. V odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn 4 Obo 162/2008, z ktorého vyplýva, že dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia môže byť len potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd môže predbežné opatrenie vydať, ak je osvedčená aspoň
danosť práva, teda vecná aktívna legitimácia navrhovateľa a osvedčenie, že uplatňovaný nárok nie je
zjavne neopodstatnený. Potrebou dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi treba rozumieť taký stav

vzťahov, že potreba riešenia neznesie odklad. Nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje, aby ten kto
predbežné opatrenie navrhuje opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného
opatrenia, aby uviedol podmienky dôvodnosti nároku ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
tiež odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a aby aj hroziacu ujmu konkretizoval.
Súd môže vyhovieť návrhom na predbežné opatrenie len keď je nepochybné čo je alebo má byť

predmetom sporu na základe žaloby, ktorou disponuje účastník konania na strane navrhovateľa. V
danom prípade nie sú preukázané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia a ani osvedčené. Z
dôkazov, ktoré pripojila navrhovateľka, stav odôvodňujúci nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva
a navrhovateľka nepreukázala čoho sa bude v konaní vo veci samej domáhať nakoľko ani jeden z
návrhov uvedených dôvodov, nemôže byť v konaní vo veci samej úspešný. Pri rozhodovaní o návrhu

na nariadení predbežného opatrenia podľa § 74 O.s.p. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
treba posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej, a to v súvislosti s
osvedčením alebo neosvedčením naliehavosti predbežného opatrenia na základe tvrdení a dôkazov
predložených účastníkmi konania. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé,či bude nasledovať žaloba na určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré
by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení), alebo či má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu

požadovaného plnenia. Súd nemôže svojím rozhodnutím založiť medzi účastníkmi konania stav, ktorý
nevyplýva z ich právnych vzťahov. Z vyššie uvedeného najmä zo skutočnosti, že navrhovateľka v danom
prípade nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu vo veci samej z dôvodov uvedených
v návrhu ako i v napádanom uznesení, nakoľko nemôže podať žalobu pre neplatnosť dražby, keďže
ku vydraženiu sporovej nehnuteľnosti, a teda i ku konečnému príklepu nedošlo, ani k podaniu návrhu

pre neplatnosť zmluvy, keďže v tomto prípade došlo k premlčaniu možnosti uplatnenia jej nárokov,
možno konštatovať, že prvostupňový súd vo svojom uznesení o nariadení predbežného opatrenia vec
nesprávne skutkovo a právne posúdil, keď predloženému návrhu vyhovel. Odporca v 2. rade v odvolaní
poukázal na ustanovenie § 74, § 75 ods. 2, § 79 ods. 1 a § 76 ods. 3 a uviedol, že uznesenie súdu
prvého stupňa sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci (§ 205 ods. 2 písm. d/) a súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Okrem toho odporca v 2. rade poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Obdo 33/2012,
podľa ktorého zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s
konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia

žiada,akoajtomu,vočiktorémupredbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhované
predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný
konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo

mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám
nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia.

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Súčasne uvádza, že potrebu

dočasnej úpravy možno akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má
byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, príp. výkon práv a povinností jednotlivými
stranami vyplývajúci z týchto vzťahov by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej
nevyváženosti(bolbynespravodlivý).Navrhovateľpredbežnéhoopatreniatedamusímaťprávnyzáujem
na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd

poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práva a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten kto sa domáha vydania predbežného opatrenia,

musí osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní.

Odporca v 2. rade preto zastáva názor, že navrhovateľka opomenula vo svojom návrhu uviesť podstatné
skutočnosti a návrh je zjavne účelový v snahe oddialiť výkon záložného práva, čím dochádza k
obmedzovaniu práva odporcu v 2. rade ako záložného veriteľa, nakoľko je evidentné, že v priebehu
šiestich rokov navrhovateľka nepreukázala záujem na splnení tejto povinnosti uhradiť vzniknutý dlh a
prenáša zodpovednosť na iné subjekty, poukazuje na trestnú činnosť bývalého priateľa, ktorá zapríčinila

jej zlú ekonomickú situáciu, pričom sa v danej veci nevedie nijaké trestné konanie a namietala
nesúčinnosťpôvodnéhoveriteľavočijejsnahedohodnúťsanasplácanívzniknutéhodlhu,tedasplatnosť
poskytnutého úveru nijako nenamietala, a napáda samotnú úverovú zmluvu pre údajné neprijateľné
podmienky a v dražobnom konaní najskôr namietala nízky odhad ceny nehnuteľnosti, neskôr, že je
nesprávnevypracovanýznaleckýposudok,nakoľkoneuvádzainformáciuozriadenomvecnombremene

a v zásade poukázala na to, že odhadná cena nehnuteľnosti je vyššia ako by v skutočnosti mala byť.
Preto navrhovateľka neodôvodnila návrh na vydanie predbežného opatrenia. V závere odporca v 2. rade
poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR, IV. ÚS 392/2013-19 , ktorý rieši prípad podľa § 77 ods.
2 O.s.p., kedy môže dôjsť k zrušeniu predbežného opatrenia. Zároveň poukázal odporca v 2. rade naust. § 77 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a pre neopodstatnenosť predbežného opatrenia,
žiadal predbežné opatrenie zrušiť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie
je dôvodné.

Z obsahu odvolaní odporcov možno vyvodiť, že v podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),
pretože súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tiež namietali, že súd nedostatočne zistil
skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť,
že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce
relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd

prvého stupňa jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel a
nariadil predbežné opatrenie.

V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že pokiaľ odvolatelia

zotrvávajú na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom,
uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Polemika o nesprávnosti okresným súdom vyslovených právnych
záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie účastníka konania sama o sebe nie je presvedčivou
bázou pre tvrdenie o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne

arbitrárnosti). V danom prípade súd prvého stupňa uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval návrh
na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodne podaný.

Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že účastník konania nedisponuje právom, podľa ktorého by bol súd
povinný zdôvodniť rozhodnutie podľa jeho predstáv.

V predmetnej veci súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, keď sa podľa § 76 ods. 4 O.s.p.
stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a uložil
odporcomv1.radea2.radepovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzapísaným
na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom J., katastrálnym odborom, katastrálne územie R. R., ako

parc. registra „O.“ s parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, a rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX. Vychádzal zo
skutkového zistenia, že dňa 28.10.2009 navrhovateľka uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Slovenská
Y., a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške

92.700,- Eur, Navrhovateľka sa vo veci samej bude domáhať určenia neplatnosti dražby a neplatnosti
zmluvyosplátkovomúvereazmluvyozriadenízáložnéhoprávaamandátnejzmluvyzodňa28.10.2009,
z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby
napriek tomu, že na to nie sú splnené zákonné predpoklady, by došlo k nezvrátiteľnému následku
alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím. Nariadením predbežného opatrenia

v navrhovanom rozsahu nevznikne odporcovi v 1. rade ani odporcovi v 2. rade žiadna ujma, pretože
jeho súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení, keďže jeho záložné právo bude
naďalej existovať a bude len dočasne pozastavený jeho výkon.

Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p. a svoj procesný postup podľa

tohto ustanovenia aj primerane a dostatočne odôvodnil v napadnutom uznesení.Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. zdôrazňuje, že súd nemusí vypracovať
siahodlhé odôvodnenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia v prípade, ak návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uznesenia o nariadení

predbežného opatrenia v takom prípade stačí, ak sa súd obmedzí len na konštatovanie správnosti
skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia však musí obsahovať odôvodnenie aspoň na úrovni podmienok jeho
dôvodnosti (§ 75 ods. 2 O.s.p.) tak, aby ho bolo možné preskúmať v prípadnom odvolacom konaní.

V danom prípade táto zákonná podmienka, týkajúca sa odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa,

podľa názoru odvolacieho súdu splnená bola. Súd prvého stupňa dostatočne objasnil, z akých
skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal.

Predbežné opatrenie je zabezpečovacím civilno-procesným prostriedkom. Nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie

je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia sa nenadobúdajú práva, o ktorých bude
rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre nariadenie
konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na

dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčiť, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Je potrebné
prihliadnuť na to, že na každom súdnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, musí existovať právny záujem, tiež súd musí posúdiť, či nejde
o nedostatok vecnej legitimácie.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky ohľadne
potreby dočasnej a predbežnej úpravy, ktorý zároveň osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a ktorým je právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia. Súd dospel
k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, keď
navrhovateľ osvedčil právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z ktorých
dôvodov je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a preto návrhu vyhovel.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 1 O.s.p. toto ustanovenie upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná.

Predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie
s cieľom upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je

možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým
je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov
predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov, neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez
toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne
hroziacej ujmy.

Vydanie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
účastníkmi (ak účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).

Z ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia,
ktorými sú naliehavosť vydania predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie nároku,
ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej a určitosť, zrozumiteľnosť a

vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.

Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje.

Podľanázoruodvolaciehosúdunavrhovateľkapreukázalaexistenciuprávnehovzťahumedziúčastníkmi
konania a preukázal aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme predbežného
opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd poukazuje na
to, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia
povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom

ktorej budú sporné nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru
odvolacieho súdu návrh navrhovateľky spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania rozhodujúcich
skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka k návrhu ako dôkaz
pripojil okrem iného Zmluvu o splátkovom úvere, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a Mandátnu zmluvu, oznámenie o dražbe a ďalšie s tým súvisiace doklady. V danom prípade tak

navrhovateľka preukázala a osvedčila svoje tvrdenie, že medzi ňou a odporcom v 2. rade (jeho právnym
predchodcom), bola uzavretá Zmluva, ako aj Záložná zmluva, zo strany odporcu v 1. rade. Rovnako
navrhovateľ preukázal potrebu nariadenia predbežného opatrenia, pretože odporca v 2. rade vykonal
úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom odporcu v
1. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo v

danom prípade dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu navrhovateľky,
do jej majetku, pretože vo veci samej sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti Zmluvy v častiach
obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň určenia neplatnosti Záložnej zmluvy. Možnopreto prijať záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
a tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné do právoplatného skončenia
konania vo veci samej dočasne upraviť pomery účastníkov tak, že odporcovia v 1. aj v 2. rade
nevykonajú záložné právo formou dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností.

Súd prvého stupňa preto vo veci rozhodol správne, ak na návrh navrhovateľa uložil odporcom v 1.

a 2. rade predbežným opatrením povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia vo veci samej
podľa § 145 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.