Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Er/687/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809209708
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8809209708.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava I, IČO: 35 807 598, zast. Advokátska kancelária Advocate, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava I, IČO: 36 865 141, proti povinnej: F. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXX/X, O. I.
G.- Č., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o vymoženie 2285,82 eur
s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v

Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Povinnej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 08.03.2010,
začal súdny exekútor exekúciu proti povinnej o vymoženie 2285,82 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp.zn. M. XXXXX/XX zo
dňa 28.09.2009.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2015 predložila povinná prostredníctvom právneho
zástupcu návrh na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že exekúcia sa voči nej vedie na
základe rozhodcovského rozsudku č. M. XXXXX/XX zo dňa 28.09.2009, pričom v jej prípade si osobitne

nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve s
tým, že aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre ňu, ako spotrebiteľ
je toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská doložka je neprijateľná
aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich
dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný
a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Spotrebiteľská vec

je podľa právnej vedy subjektívne, ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v
spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. V ďalšom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove z 31.03.2011, č.k. 6CoE 64/2010. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je nemorálnou , neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ako judikoval Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 31.05.2011
č.k. 20CoE/24/2011: „ Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti

výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti
podrobiť sa arbitráži.“ Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku žiada, aby súd vychádzal zrozsudku Súdneho dvora ( ES) C 40/08- Asturcom s tým, že zároveň žiadala naplniť ciele smernice,
podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali ( čl. 6 ods.
1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Plnenie, ktoré

sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom- uvedené judikoval aj Ústavný súd SR v
rozhodnutí z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto súkromnoprávneho

procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené navrhla exekúciu v celom
rozsahu zastaviť s tým, že zároveň žiada, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad
exekúcie podľa §56 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Oprávnený v podaní zo dňa 26.06.2015 k návrhu povinnej uviedol, že oprávnený trvá na tom,
že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie

spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vier, s ktorou do právneho
vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je v plnom súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa ( ESD, C-464/01,

vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom,
je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné
chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva
( Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Čo sa týka rozhodcovskej doložky uviedol, že je
nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,

nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu
uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv.
alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne

doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba
zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice ( č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského
konania,ktorénespadápodpríslušnéprávnepredpisy.Idetedaoprípadyrozhodcovskýchkonaníadhoc
uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konania
prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru oprávneného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto
je platná s tým, že oprávnený je zároveň aj toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v
rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993, nakoľko z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že sú
zakázané iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Podľa dôvodovej správy k zákonu o rozhodcovskom

konaní má zákonodarca záujem na udržaní rozhodcovského konania aj vo vzťahu k spotrebiteľom
( všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z.). V závere poukázal na to, že použitie
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho
práva a preto vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie
neprihliadal.

4. Nakoľko súd zo zmluvy o úvere nemal jednoznačne preukázané, či úver bol povinnému poskytnutý
ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi alebo ako fyzickej osobe - podnikateľovi vyzval právneho zástupcu
povinného, ako aj oprávneného, aby uviedli na aký účel bol povinnému poskytnutý úver.

5. Povinná v podaní doručenom súdu dňa 10.03.2016 na výzvu súdu uviedla, že zo zmluvy jednoznačne
vyplýva, že v zmluve je zapísané rodné číslo a nie IČO. V právnom poriadku Slovenskej republiky
je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku a to bez ohľadu na to, či je úver poskytnutý
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že
uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave

spotrebiteľskýchvzťahovvObčianskomzákonníkuapredpisovvydanýchnaichvykonanie.Toznamená,
že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 258/2001 a iba ak ten určitú
otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova
zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nie len ako doplnková právna úprava,ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že
Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a
vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú

poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávacej veci a vyplýva
to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ- povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej
alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným
súdom Bratislava I, je oprávnený právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.03.2001

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju
účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „ zmluva o úvere“, pretože
podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva
spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho zákonníka a § 2 písm.a), §3 ods.

2 zákona 258/2001 Z.z. V ďalšom poukázala na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Coe
175/2012 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 121-2012.

6. Oprávnený v podaní zo dňa 21.03.2016 na výzvu súdu uviedol, že Zmluvu o úvere nie je možné
podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko

zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka a v čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom.
Uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona
sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na to,
že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah
nie je možné aplikovať, inak by to bolo v rozpore so zákonom. Oprávnený poskytuje úvery klientom
ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch nakoľko: 1. v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a to bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše aj účastníci konania si v bode 19. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1
ObchodnéhozákonníkasavšetkyprávnevzťahymedzinimibudúspravovaťObchodnýmzákonníkom.V

2.bode citoval ustanovenie § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 26.03.2008 s tým,
že zároveň uviedol, že klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

7. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, kde je oprávnený zapísaný ako
právnická osoba vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je okrem iného poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane, povinná je fyzickou osobou podnikajúcou na základe
živnostenského oprávnenia, avšak s poukazom na obsah predloženej zmluvy a údajov v nej uvedených
o povinnom nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že sa jedná o právny vzťah medzi dvomi

podnikateľmi, na ktorý sa neaplikujú ustanovenia spotrebiteľského práva, nakoľko povinná je v zmluve
označená nielen ako fyzická osoba podnikateľ s uvedením obchodného mena, miesta podnikania,
identifikačného čísla a čísla registrácie v živnostenskom registri, ale aj ako fyzická osoba s uvedením
mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. Zároveň z predloženej zmluvy
nevyplýva ani účel poskytnutia peňažných prostriedkov a ani to aký súvis má poskytnutý úver s

podnikaním dlžníka a preto je možné použiť ust. §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a
dôjsť tak k záveru, že v danej veci sú naplnené podmienky podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a predmetný
úver je možné považovať za spotrebiteľský úver.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sarozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. V zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ( § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

12. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

14. Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

16. Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

18. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS s názvom podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3, ods.1 písm.

q), podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

19. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.20. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

21. Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

22. Súd ďalej preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom zistil, že zmluvné strany sa
v bode 17 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie budú riešené. a)pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

23. Podľa názoru súdu uvedená možnosť výberu je len zdanlivá. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto
dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred

vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

24. Súd zároveň poukazuje aj na to, že zmyslom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa

je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS
a tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho
práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej
povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora ( ES) vo veci
C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny

dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne
dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice
kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa všetky podmienky „ nekalosti“ už

len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný
súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Na základe vyššie uvedeného,
dospelsúdknázoru,žerozhodcovskádoložkavzneníakojeuvedenávrozhodcovskejzmluve,vzmysle

ktorejmôžebyťspotrebiteľovinanútenáprávomocrozhodcovskéhosúdujeneplatná,nakoľkospôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

25.Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt a predložený exekučný titul nie je spôsobilým

exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, preto súd predmetnú exekúciu
vyhlásil v zmysle ust. §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil.

26.Vosvojomnávrhunazastavenieexekúciesapovinnádomáhalaajpovoleniaodkladuexekúciepodľa
§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

27. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie,
ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 ).28. Nakoľko je v danej veci možné očakávať, že predmetná exekúcia bude právoplatne zastavená, súd
z dôvodu ochrany povinnej povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

zastavení exekúcie.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

30. O trovách vo vzťahu oprávneného a povinnej rozhodol súd v zmysle ust. 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

31. Súd priznal povinnej - protistrane náhradu trov konania, nakoľko oprávnený tým, že podal návrh
na vykonanie exekúcie, hoci predpoklady exekúcie neboli splnené, zavinil zastavenie konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

32. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

33. Podľa §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

34. Súd vyzval súdneho exekútora, aby uviedol, či si v tomto konaní uplatňuje trovy exekúcie, ktorý tento
súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje a preto súd rozhodol tak, že mu trovy exekúcie nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.