Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/314/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615208113.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne WM

Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa
24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/X, R. V., pre
zaplatenie 13 063,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanej sa u k l a d á zaplatiť žalobkyni 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8 600,82 eur
od 26. 09. 2014 do zaplatenia, ktoré je povinná platiť spolu s istinou priznanou rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 4C/314/2015 - 64 v mesačných splátkach po 40,- eur,

každá splátka splatná do 15. dňa toho ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti toho rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky.

II. Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2015, sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala
zaplatenia 13 063,66 eur spolu s 9,6 % ročným úrokom zo sumy 8 919,44 eur od 26. 09. 2014 do
zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 919,44 eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia

spolu s náhradou trov konania. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzovala zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 25. 09. 2014, na základe ktorej nadobudla uplatnenú pohľadávku od B. B., a.
s. Právny predchodca žalobkyne uzatvoril s dlžníkmi C. B. a W. F. Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14. 02. 2006, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 300 000,-
Sk s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 9,6 %. Dlžníci sa zaviazali poskytnutý
úver splatiť v 120 pravidelných mesačných splátkach po 3 967,- Sk, splatných k 10. dňu v kalendárnom
mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 10. 03. 2006. Žalovaná sa Dohodou o ručení zo

dňa 14. 02. 2006 neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazala, že na prvú písomnú výzvu B. B., a. s.,
obsahujúcu jej vyhlásenie, že dlžníci C. B. a W. F. neuhradili pohľadávku riadne a včas, uhradí túto
pohľadávku Slovenskej sporiteľni, a. s., v lehote určenej B. B. vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená
nebude, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie C. B. a W. F.. Právny
predchodcažalobkynelistomzodňa30.07.2013písomnevyzvalžalovanúnazaplateniedlžnejsumydo
15 dní od doručenia tejto výzvy, pričom žalovaná na to žiadnym spôsobom nereagovala. K zosplatneniu
úveru došlo dňa 02. 09. 2013. Po nadobudnutí pohľadávky žalobkyňou, táto výzvou zo dňa 12. 02. 2015

vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko bola žalovaná nečinná, žalobkyňa pristúpila k
vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Uplatnenú istinu vo výške 13 063,66 eur špecifikovala ako istinu
vo výške 8 919,44 eur a príslušenstvo vo výške 4 144,22 eur. Na výzvu súdu žalobkyňa doplnila svoj
návrh písomným podaním zo dňa 13. 11. 2015, v ktorom uviedla, že doposiaľ bolo z úveru uhradenýchcelkovo 6 689,58 eur, pričom od 10. 03. 2006 do 11. 11. 2011 bolo z tejto sumy uhradené na istinu 6
441,84 eur a na úroky z omeškania 108,44 eur. Úhrady dlžníkov boli od 12. 11. 2011 započítané na
istinu vo výške 20,74 eur, na poplatky vo výške 50,83 eur a na úroky z omeškania vo výške 67,73 eur.

Žalobkyňa uviedla, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. zloženom úročení úveru, čo znamená, že úroky
a poplatky, ktoré dlžníci v dohodnutej lehote nezaplatili, sa dňom nasledujúcim po ich splatnosti, pripísali
k istine a stali sa jej súčasťou. Týmto spôsobom sa nesplatené úroky a poplatky pripočítali k istine až
do zmeny bankového informačného systému dňa 11. 11. 2011.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. S dlžníkmi z predmetnej zmluvy nie je v kontakte. Momentálne je
už dva roky nezamestnaná a jej jediným príjmom je vdovský dôchodok vo výške 237,- eur. Žije sama v
nájme, pričom mesačné náklady na bývanie predstavujú spolu 227,- eur.

3. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 4C/314/2015 - 64 súd
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 8 600,82 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 8 600,82 eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 40,- eur, každá splatná
do 15. dňa toho ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania a náhradu trov právneho
zastúpenia, spolu vo výške 398,17 eur, ktoré žalovanej povolil splácať mesačnými splátkami po 20,-

eur. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Žiline uznesením zo dňa 31. 03. 2016, sp. zn. 9Co/126/2016 tak, že rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8 600,82 eur spolu s 8
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 600,82 eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia v mesačných
splátkach po 40,- eur, každá do 15. dňa toho ktorého mesiaca, v časti úroku z omeškania, ako aj

vo výroku o trovách konania, zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti,
odvolaním nenapadnutej, ostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Predmetné uznesenie
nadobudloprávoplatnosť09.05.2016.Odvolacísúdskonštatoval,ženijakýmspôsobomnespochybňuje
právo žalobkyne na priznanie úrokov z omeškania. Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal súd
prvého stupňa iba z predpokladu, čo nie je podľa krajského súdu prípustné, a preto v časti úrokov z

omeškania zrušil predmetný rozsudok s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového
súdu opätovne rozhodnúť o nároku na priznanie úroku z omeškania a posúdiť odkedy tento nárok
žalobkyni patrí. Odvolací súd zároveň skonštatoval, že prvostupňový súd výnimočnosť prípadu z
hľadiska aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p neposudzoval, hoci zvláštnosti prípadu tu boli prítomné
v čase jeho rozhodovania a preto v ďalšom konaní vyhodnotí podstatné skutočnosti rozhodujúce pre

použitie spomínaného ustanovenia a svoje úvahy vyjadrí v odôvodnení rozhodnutia.

4. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe
v časti úrokov z omeškania, ako aj uplatnenej náhrady trov konania. Poukázal na to, že rešpektuje
zákonnú úpravu vychádzajúcu z ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a poukázal na to,
že nie je ich záležitosťou vyjadrovať sa k majetkovým pomerom žalovanej, pričom rešpektuje, že súd

môže z dôvodu hodného osobitného zreteľa posudzovať, či žalobkyni prizná, resp. neprizná náhradu
trov konania. Má však za to, že ako úspešná strana v tomto spore má žalobkyňa nárok na náhradu trov
konania tak, ako si ju uplatnila.

6. Žalovaná taktiež zotrvala na svojich predchádzajúcich prednesoch pokiaľ ide o otázku vzniku vzťahu

so žalobkyňou, pričom nesúhlasila s tým, aby boli žalobkyni priznané aj úroky z omeškania. Zdôraznila,
že tento dlh nemá z čoho platiť a nakoľko jej nezostávajú peniaze ani na lieky, odmieta platiť aj splátky
po 40,- eur. Pokiaľ ide o potvrdenie prevzatia oznámenia o mimoriadnej splatnosti dlhu na doručenke,
žalovaná uviedla, že si predmetné oznámenie prevzala, na čo si pamätá z toho dôvodu, že ihneď
kontaktovala v predmetnej veci políciu. Na polícii jej však povedali, že vo veci konať nemôžu, nakoľko

uplynula lehota dlhšia ako päť rokov. Pokiaľ by teda žalobkyňa doručovala všetky listiny aj žalovanej,
tak by sa toto konanie nemuselo viesť, lebo by všetko vyriešila polícia.7.Žalobkyňapredložilavkonanífotokópiudoručenky,zktorejvyplýva,žežalovanejboladovlastnýchrúk
doručená právnou predchodkyňou žalovanej listina dňa 10. 09. 2013. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný
listinný dôkaz preukazuje doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03. 09. 2013

k rukám žalovanej.

8. Z prehľadu majetkových pomerov žalovanej predloženého dňa 25. 08. 2016 vyplýva, že jediným
príjmom žalovanej je starobný dôchodok vo výške 262,10 eur a vdovský dôchodok vo výške 119,40 eur,
spolu 381,50 eur. V súvislosti s bývaním a splátkami B. B. a liekmi vynaloží mesačne sumu 311,61 eur,

čiže na stravu, cestovné a drogériu jej mesačne zostane približne 70,- eur. Žalovaná preukázala niektoré
položky z tohto prehľadu predloženými listinnými dôkazmi.

9. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

11. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

12. Podľa § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobkyne vyzval žalovanú
na splatenie celého dlhu listom zo dňa 03. 09. 2013 s tým, že žalovaná mala dlh zaplatiť najneskôr do

15 dní. Žalobkyňa predložila fotokópiu doručenky, z ktorej vyplýva, že žalovaná si prevzala listinu do
vlastných rúk dňa 10. 09. 2013. Na doručenke je pri označení adresáta uvedené aj číslo 0292/172/2013
- 508, ktoré je totožné so spisovou značkou právnej predchodkyne žalobkyne vyznačenej na oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámení o ukončení mandátnej správy (č. l. 12). Súd preto
konštatuje, že žalobkyňa listinným dôkazom preukázala doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti

úveru žalovanej do vlastných rúk. Žalovanej potom začala plynúť pätnásťdňová lehota na zaplatenie
dlhu, ktorá uplynula dňa 25. 09. 2013 a do omeškania sa tak dostala dňom 26. 09. 2013. Žalobkyňa
si však uplatnila úroky z omeškania od 26. 09. 2014 do zaplatenia, a preto súd v súlade so zásadou
viazanosti návrhom priznal žalobkyni úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

14.Vzhľadomnanepriaznivúfinančnúsituáciužalovanejsúdjejpovolilsplácaťužskôrpriznanúistinuvo
výške 8 600,82 eur spolu s priznanými 8 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 8 600,82 eur od 26. 09.
2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 40,- eur, každá splatná do 15. dňa toho ktorého mesiaca s
tým, že v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky sa žalovaná vystavuje riziku zosplatnenia celého

dlhu.

15. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.17. Náhradu trov konania si uplatnila iba žalobkyňa. Priznaním istiny s príslušenstvom súd vyhovel jej
žalobe v rozsahu 66 %. Po započítaní neúspechu v rozsahu 34 % by tak žalobkyni vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 32 %. V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu

súd skúmal, či je v prejednávanej veci odôvodnený postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku
(predtým § 150 Občianskeho súdneho poriadku), pričom vychádzal z právneho názoru odvolacieho
súdu spočívajúceho v tom, že zvláštnosti prípadu tu boli prítomné v čase rozhodovania súdu o
náhrade trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje jednak nepriaznivú finančnú
situáciu žalovanej, ako aj tú skutočnosť, že v predmetnom konaní vystupuje na strane žalovanej ako

ručiteľka z pôvodného záväzku. Žalobkyňa v konaní pritom netvrdila ani nepreukázala, že by si uplatnila
svoju pohľadávku aj voči skutočným dlžníkom z úverovej zmluvy, čo samozrejme nie jej zákonnou
povinnosťou, ale v záujme zachovania spravodlivosti je žiaduce, aby veritelia si najprv uplatňovali svoje
pohľadávky voči skutočným dlžníkom a až následne pri nemožnosti plnenia zo strany dlžníkov sa
so svojím nárokom obrátili proti ručiteľovi. Súd preto s poukazom na nepriaznivé majetkové pomery
žalovanej, ktorej po úhradách súvisiacich s bývaním a liečením zostane mesačne suma rovnajúca sa

dávke v hmotnej núdzi, rozhodol, že žalobkyni neprizná náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená
(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.