Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228491
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114228491.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: O. C., nar.
XX.X.XXXX, bydliskom I. XXX, XXX XX J., o zaplatenie 9.273,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/349/2014-116 zo dňa 04.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia 9.273,52 eur s prísl.. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca
žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spol.
Slovenská sporiteľňa ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 4.11.2009 došlo k postúpeniu
pohľadávky vymáhanej v tomto konaní na žalobcu. Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili dňa
21.12.2005 zmluvu č. 0362907654, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému
peňažné prostriedky. Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 9.273,52 eur, ktorá je tvorená 76 mesačnými

splátkami splatnými od 20.9.2010 do 20.12.2016 ako aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške.
Na pojednávaní dňa 03.02.2016 bol právny zástupca žalobcu bol vyzvaný, aby v prípade existencie
predložil súdu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ešte pôvodným veriteľom (právnym
predchodcom žalobcu) Slovenská sporiteľňa a.s.. Žalovaný bol vzhľadom k svojmu tvrdeniu o úhrade
dlžnej sumy v celom rozsahu vyzvaný, aby súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce toto tvrdenie.
Do vyhlásenia rozsudku ani jeden z účastníkov nepredložil dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným

vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorého bol záväzok
Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnúť žalovanému úver v dojednanej výške a záväzok žalovaného
tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Konečná splatnosť úveru bola dňa
20.12.2016. Žalovaný svoju povinnosť porušil. Pre prípad takéhoto porušenia zmluvy bola banka v
zmysle čl. 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, započítať pohľadávku z úveru voči pohľadávke klienta
voči banke alebo zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru. Slovenská sporiteľňa a.s. nevyužila ani

jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 4.11.2009. Až
následne po tom, čo žalobcovi bola postúpená pohľadávka, žalobca vyhlásil listom zo dňa 29.11.2013
mimoriadnu splatnosť úveru. Z obsahu tohto listu mal súd prvej inštancie preukázané že k oznámeniu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to žalobcom, niebankou. S odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka určil, že takýto právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách je neplatný. Žalobca preto nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v uvedenej výške,

nakoľko nepreukázal skutočnosti, ktoré vyžaduje vyššie uvedené ustanovenie. Nakoľko v konaní nebola
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, súd sa tvrdeniami žalovaného o úhrade dlžnej sumy v
celom rozsahu ako irelevantnými už nezaoberal a žalobu bez vykonania ďalšieho dokazovania zamietol
v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že úspešným v konaní bol žalovaný, avšak tento si
náhradu trov konania neuplatnil a ani mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu preto náhradu

trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uplatnil si voči žalovanému trovy konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie. V odôvodnení

odvolania uviedol, že súd pri posudzovaní náležitosti zmluvy o splátkovom úvere nemohol vychádzať
z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko sa na daný prípad nevzťahuje. Ďalej uviedol, že
postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa
je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky a preto

žalobca nevidí dôvod, aby postupca pohľadávky nemohol na žalobcu previesť nároky z úverovej zmluvy.
Podľa žalobcu z ust. § 92 ods. 8 o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba splatná
pohľadávka, poukazujúc na gramatický výklad rozlišujúci pojmy peňažný záväzok a časť peňažného
záväzku. Pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, splnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase
pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok

zaniká. Žalobca taktiež zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keď účelom tohto ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení podmieňovali platnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods.1C.s.p.),oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujemožnépodaťodvolanie,preskúmal

napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. a bez
nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p..
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Ani skutočnosti uvedené
v odvolaní neumožňujú prijať odvolaciemu súdu iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku.

7. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa vobčianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide;. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide.

8. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru, že v danom prípade sa žalobcovi
nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 04.11.2009, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči odporcovi ako dlžníkovi. Podľa § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať
úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za
podmienokstanovenýchvzákoneobankách,alebozmluvuoúverevypovedať,prípadneodnejodstúpiť,

v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme
nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp.
aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je
možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby

sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá
zodpovedá nesplácanému dlhu.

9.Preplatnosťpostúpeniajevtýchtoprípadochpotrebnésplniťurčitépodmienky,akonapr.tieuvedenév

§92ods.8zákonač.483/2001Z.z..Postupcajevsúdnomkonaní,vktoromtaktopostúpenúpohľadávku
uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p ( 120 ods. 1 O.s.p.) tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať,
že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku

a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V danom prípade zo
zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase postúpenia pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému (04.11.2009), boli tieto podmienky postúpenia splnené.
Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá

na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je
oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť,
že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý z

tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.10. V zmysle § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

11. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

12. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p.

je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti
pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo
v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej
inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich
základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie.

13. Okrem toho, v konaní bolo preukázané, že mimoriadnu splatnosť predmetného úveru nevyhlásil

pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a. s.), ale až žalobca listom zo 29.11.2013. Žalobca však nie je
subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru je úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Žalobca
preto nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru a pokiaľ tak urobil, tento jeho
úkon nemohol vyvolať žiadne následky, teda nemohol spôsobiť splatnosť predmetného úveru. Inak

povedané, aj keby bola zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky zo dňa 04.11.2009 platným právnym
úkonom, predmetný úver sa nestal splatným a žalobu by bolo treba aj v tomto prípade zamietnuť.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne

žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)