Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/393/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212419
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116212419.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a
sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej , v právnej veci žalobkyne1/ O. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Na D. XXXX/XX, XXX XX J. J., a žalobcu 2/ W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na
D. XXXX/XX, XXX XX J. J., proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalovanému 2/ Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom Košická 56, 821

08 Bratislava, IČO: 45 684 618, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/180/2016-13 zo dňa 22. 07. 2016,

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu

dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 2/, vedených Okresným úradom J. J. na liste
vlastníctva č. XXX, okres J. J., obec J. J., kat. úz. D., na liste vlastníctva č. XXX, ako parcely registra
C, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2,
parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 206 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXXX, na parcele č. XXX/X
zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa 1/ nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia z dôvodu, že výlučným vlastníkom označených nehnuteľností je žalobca 2/
a dobrovoľnou dražbou nehnuteľností jej pomery dotknuté nie sú, ďalej z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného 2/, vo vzťahu ku ktorému žalobcovia iba tvrdili, ale nepreukázali,
že vykonáva záložné právo dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 2/ a tretím
dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo nepreukázanie, že žalovaný 1/ skutočne vykonáva záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam dobrovoľnou dražbou. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo

zrejmé, že žalovaný 1/ oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva, no žiadne ďalšie kroky
smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré by osvedčili naliehavosť úpravy
pomerov, preukázané neboli. Žalobcovia nepredložili súdu ani samotnú záložnú zmluvu z 29. 05. 2009.
Existenciu

záložného práva zistil súd sám z verejne prístupnej evidencie nehnuteľností, kde na liste vlastníctva č.
269 zo dňa 19. 07. 2016 je v časti ťarchy vyznačené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu 2/ v prospech žalovaného 1/.
1.1 Súd prvej inštancie posúdil aj tvrdenia žalobcov, že žalovaný 1/ s nimi v Zmluve o splátkovom
úvere č. 0305085324 z 29. 05. 2009 dojednal neprijateľnú podmienku umožňujúcu žalovanému 1/
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky. Konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje

neprijateľnú podmienku normovanú v § 53 ods. 4 písm. i) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoréumožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve) a
žalobcoviasúdunepreukázalitvrdenékonaniežalovaného1/,žežalobcomjednostrannezvýšilmesačné
splátky úveru z pôvodnej výšky 466,49 € na 650 €, ani že úver po dobu šiestich rokov riadne splácali a

do omeškania sa dostali iba v dôsledku nekalého konania žalovaného 1/.
1.2 Z charakteru a účelu neodkladných opatrení slúžiacich na bezodkladnú úpravu pomerov alebo na
zamedzenie ohrozenia exekúcie súd vyvodil, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť
nemôže. Nebola preukázaná naliehavosť úpravy pomerov účastníkov v tom zmysle, že bez tejto úpravy
došlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím

a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
Takýto postup súdu predpokladá právna úprava ust. § 326, 327 a 328 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ktorý musel v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP na toto konanie
aplikovať.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia, v ktorom zopakovali všetky dôvody
uvádzané aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa 1/ nesúhlasila s názorom súdu
prvej inštancie, že nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/ ako jeho manželka býva a spoločne
uhrádzajú aj náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním. Postup súdu prvej inštancie označili za

nesprávny a diskriminačný z dôvodu, že v obdobných prípadoch súdy Slovenskej republiky vyhoveli
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), ktorým bolo žiadané uloženie
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Znovu tvrdili, že veriteľ z úverov
zmluvypopiatichrokochtrvaniazmluvnéhovzťahuariadnehosplácaniaúverujednostrannezvýšilvýšku

splátkyna650€mesačnebezvysvetlenia,zakéhodôvodutakurobil.Výkonzáložnéhoprávažalovaným
1/ označili za protiústavný. Tvrdili, že ku dňu oznámenia žalovaného 1/ o začatí výkonu záložného práva
bol úver uhradený v celom rozsahu a vyhlásenie veriteľa o výške dôvodnosti pohľadávky voči žalobcom
1/ a 2/ nezodpovedá skutočnosti. Ak súd prvej inštancie z úradnej povinnosti nepreskúmal všetky
uvedené skutočnosti, nerozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne. Navrhli

zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
2.1 V priebehu odvolacieho konania doložili žalobcovia do súdneho spisu oznámenie dražobníka Platiť
sa oplatí s. r. o., so sídlom v Bratislave, o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcu 2/, vedeným na LV č. XXX, pre okres a obec J. J., v kat. úz. D., má uskutočniť 30.
09. 2016 na návrh navrhovateľa dražby Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava.

2.2 Ďalším podaním adresovaným súdu prvej inštancie po jeho rozhodnutí tvrdili, že

Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa, pri posúdení zmluvy s dodávateľom
Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, dospel k názoru, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
o okamžitej splatnosti záväzkov, podriadenou pod ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,

ako neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzku. Oznámili tiež, že na Okresnom súde
BanskáBystricapodaližalobuoneplatnosťZmluvyosplátkovomúvereč.0305085324aurčenie,žeúver
je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii
výkonu záložného práva a o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby.

3. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

4. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 331 ods. 1 CSP a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ani uznesenie o zamietnutí toto návrhu žalovaným nedoručoval.

5. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní žalobcov proti uzneseniu súdu
prvejinštancie,ktorýmnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.Vprípade,akodvolacísúd
rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, má podľa § 329 ods. 1 CSP
umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedenéustanovenie v spojení s § 331 ods. 1 CSP si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie o zamietnutí tohto návrhu v tom prípade, ak uvažuje
o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu
a zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie protistrane význam nemá, z tohto dôvodu nepostupoval
podľa § 329 ods. 1 CSP a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP) a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil, stotožňujúc sa v plnom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

6. Civilný sporový poriadok v § 329 ods. 2 výslovne ustanovuje, že pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ale zároveň v ods. 3 pripúšťa nový
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, pretože právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností netvorí prekážku rozhodnutej veci. Odvolací súd v
súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcov
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nimi predložených v listinných dôkazov
dospel k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.
1 CSP neboli splnené. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc z obsahu
návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné jednoznačne ustáliť, že žalobcovia
požadujú nariadenie neodkladného

opatrenia z dôvodu nimi tvrdenej potreby bez odkladnej úpravy pomerov. Bezodkladná úprava pomerov

mala spočívať v tom, že súd prvej inštancie uloží žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich
uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, vedených na LV č. Z.pre kat. úz. D.. Ku dňu svojho
rozhodnutia mal súd prvej inštancie k dispozícii len Zmluvu o splátkovom úvere č. 0305085324
bez Úverových podmienok a Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva o splátkovom
úvere odkazuje a v ktorých majú byť upravené podmienky, za akých môže v zmysle súhlasu dlžníka

zakotveného v zmluve o splátkovom úvere čl. 1 bod 5 inkasovať banka v prípade omeškania so
splácaním pohľadávky aj iné sumy, než dohodnuté splátky a zmeniť výšku splátky. Ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie 22. 07. 2016 nemal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1/ navrhol
vykonanie dobrovoľnej dražby a že ju bude uskutočňovať ako dražobník žalovaný 2/, keďže oznámenie
o dobrovoľnej dražbe doložené žalobcami iba v odvolacom konaní a bolo žalovaným 2/ vydané iba 09.

08. 2016. Za tohto stavu bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ nie je vecne pasívne
legitimovaný z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 1/ nie je vecne aktívne
legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vydražiť nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcu 2/, i keď je jeho manželkou a býva v tomto dome z dôvodu, že zmluvu o zriadení
záložného práva k zmluve o splátkovom úvere predloženú opäť iba súčasne s odvolaním uzavrel len
žalobca 2/ ako výlučný vlastník nehnuteľností.

8. Zo skutkového stavu opísaného žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

zisteného aj vlastným šetrením súdu prvej inštancie (nahliadnutím do katastra nehnuteľností, či je
záložné právo vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/ zriadené) mohol súd
prvej inštancie dospieť iba k tomu názoru, ktorý vyjadril výrokom svojho uznesenia, že podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov. Odvolací súd uznáva argumenty žalobcov, že dražba nehnuteľností slúžiacich a bývanie môže

vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s
dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR , čo ale neznamená, že
dražba takýchto nehnuteľností (výnimkou prípadu uvedeného v § 3
ods. 6 zákona) podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava
dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe
Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 Monika Kušionová proti SMART Capital,
a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. PL.ÚS

23/2014 zo dňa 24.09.2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru
len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa,
resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014 posudzoval ústavný súd súlad
ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s príslušnými článkami
Ústavy Slovenskej republiky, keď návrh okresného súdu síce odmietol z procesných dôvodov, avšak v

odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv

pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách na
platnosť dobrovoľnej dražby (z hľadiska posúdenia, či bol porušený zákon
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).

8.1 Zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 poskytuje osobe, ktorá tvrdí, že dražbou bola
dotknutá na svojich právach, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo namieta porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Spornosť
pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v

uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť
výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu
zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho
práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. K rovnakému záveru, že uskutočneniu dobrovoľnej
dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému

dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, čo znamená, že záložný
veriteľ nemá exekučný titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva (§ 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), môže byť sporná, nebráni záložnému
veriteľovi realizovať záložné právo v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby, dospel aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/156/2009 z 29. 03. 2010. Ak teda dôvodom

na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočnenie dobrovoľnej dražby má byť len
(ne)splatnosť pohľadávky žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere (z dôvodov tvrdených žalobcami
o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve), len táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovaným 1/ a 2/ uskutočňovať kroky smerujúce k
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou navyše, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

takéto úkony preukázané neboli.

9. Odvolací súd znovu poukazuje na ust. § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie nie je prekážkou rozsúdenej veci. Neodkladné opatrenie podľa § 324 ods. 1 CSP môže

súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení. V odvolacom konaní žalobcovia
tvrdili, že na okresnom súde Banská Bystrica podali žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom
úvere o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného
veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva a o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k
realizácii dobrovoľnej dražby. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu nebráni žalobcom podať z dôvodu

zmeny skutkových okolností nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).