Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208656.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, S., o vymoženie sumy
234,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k.
5Er/773/2015-15 zo dňa 28. augusta 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (EX 19110/15) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 39, § 52
ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 69/2012 Z.z. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Konštatoval, že oprávnený sa návrhom zo
dňa 28.02.2015 domáhal u súdneho exekútora vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s.

sp. zn. SR 07077/14 zo dňa 27.11.2014. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
Cdo 105/2011, 3 Cdo 122/2011 a 3 Cdo 146/2011 preskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Za týmto účelom preskúmal oprávneným predloženú zmluvu
o úvere č. 409100649, zo dňa 25.05.2012 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.05.2012, uzavretými
medzi povinným a oprávneným. Dospel pritom k názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská

zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi bola v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Z obsahu spisu nevyplýva, že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Doložka nebola dojednaná v čase

vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad. Nakoľko povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej

zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikomakéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záverom preto dodal, že ak v určitej veci

nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na
ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný

súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmavaním
materiálnejstránkyzisťujesúd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu.Spoukazom
na Nález ÚS SR sp. zn. 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania

zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal
na to, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný
súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného
vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 09.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07077/14 zo dňa 27.11.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosťdňa30.12.2014avykonateľnosťdňa02.01.2015,podkladomktoréhobolaZmluvaoúvere
č. 409100649 zo dňa 23.05.2012. Účastníci konania uzatvorili toho istého dňa aj rozhodcovskú zmluvu.
Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, exekučný

súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu
právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je
teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah
zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený
rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva a jej súčasti.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje

exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny

právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 2 OSP.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva je
v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať
nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného

poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6
Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.

Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila uplatniť a
domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k
zneužitiu práv dodávateľom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda
iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy
individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania

v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je
dojednaná platne.

Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky

automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto
prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej zmluvy, ktorá v článku II. uvádza,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409100649 uzatvorenej dňa 23.05.2012 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu

(OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužijev prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Táto rozhodcovská zmluva síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak
ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa už nemôže
domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Odvolací
súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva odníma spotrebiteľovi (povinnému) domáhať sa

svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodcovskú
zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok
ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným
titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa

mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené
v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so

zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keďže len platná rozhodcovská
zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Skúmaním
platnosti rozhodcovskej zmluvy v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia,

lenrealizovalsvojeoprávneniez§44ods.2Exekučnéhoporiadku.JevsúladesExekučnýmporiadkom,
ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len na základe údajov vyplývajúcich z obsahu
spisuatobeznariadeniapojednávaniaakzistí,žetvrdenýexekučnýtitulexekučnýmtitulomnemôžebyť.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.