Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202323
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515202323.4

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o. so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava 831 04, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, AK
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: Y. P., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XX,
XXX XX J., o vymoženie 170,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/290/2015-78 zo dňa 3. 2. 2016

v III. výroku o nepriznaní trov exekučného konania súdnemu exekútorovi tak, že p r i z n á v a
trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník
so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, vo výške 1,38 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12. 5. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., spisová značka PC-A/0913/0257 zo dňa 7. 11. 2014. Exekučný titul
nadobudol právoplatnosť dňa 5. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 9. 12. 2014. Oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 170,55 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/290/2015-54 zo dňa 12. 8.
2015 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal
v zákonnej lehote oprávnený riadny opravný prostriedok. Uznesením Krajského súdu Prešov č. k.
15CoE/100/2015-73zodňa30.11.2015bolouvedenéuznesenietunajšiehosúdupotvrdené.Uznesenie

Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/290/2015-54 zo dňa 12. 8. 2015 nadobudlo v spojení s
uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 15CoE/100/2015-73 zo dňa 30. 11. 2015 právoplatnosť dňa
15. 1. 2016.

3. Súd uznesením č. k. 2Er/290/2015-78 zo dňa 3. 2. 2016 rozhodol o zastavení exekučného konania.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a súdnemu

exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. Nepriznanie trov exekučného konania súdnemu
exekútorovi súd odôvodnil tým, že si ich súdny exekútor v lehote požadovanej súdom neuplatnil.
Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 8. 2. 2016. Uznesenie nadobudlo vo výroku o
zastavení exekučného konania a vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, právoplatnosť dňa 24. 2. 2016.

4. Dňa 16. 2. 2016 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu č. k.
2Er/290/2015-78 zo dňa 3. 2. 2016 čo do výroku o nepriznaní trov exekučného konania. Súdny exekútorsi trovy exekučného konania uplatnil spolu v sume 44,15 eur (odmena vo výške 33,19 eur + náhrada
hotovýchvýdavkovvsume3,61eur+20%DPH).Vpodanomodvolaníuviedol,žeustanovenie§47ods.
3 Exekučného poriadku upravuje výšku trov exekučného konania, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo

vzťahu k povinnému za predpokladu, že povinný plnil. Zároveň žiadal, aby súd pri rozhodovaní o trovách
exekučného konania zaviazal na ich úhradu oprávneného na základe skutočnosti, že oprávnený by si
mal byť vedomý, že už v minulosti podal niekoľko stoviek návrhov na vykonanie exekúcie, ktorými sa už
zaoberal aj Najvyšší súd SR a väčšinu podaných dovolaní zamietol. Súdny exekútor poukázal aj na to,
že súd ho mal pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania vyzvať, aby špecifikoval požadované

trovy exekučného konania, čo sa podľa názoru súdneho exekútora nestalo.

5. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

9. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty;

ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

17. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

19. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) v znení účinnom do 30.

6. 2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacejlehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

20. Tunajšiemu súdu bolo odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia o nepriznaní trov
exekučného konania doručené dňa 16. 2. 2016, t. j. za účinnosti OSP. V zmysle prechodných ustanovení
CSP je však potrebné aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. pred dňom
1. 7. 2016, aplikovať ustanovenia tohto nového procesno-právneho predpisu s výnimkou taxatívne

vymedzených ustanovení (§ 470 ods. 1, ods. 2 CSP). Ustanovenia CSP odvolanie ako opravný
prostriedok proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka neupravuje a nahradzuje ho sťažnosťou ako
novozavedenýmprostriedkomprocesnejobrany.Tentoprostriedokprocesnejobranyúčastníkakonania,
v neprospech ktorého bolo uznesenie vydané, nemá devolutívny účinok a rozhoduje o ňom sudca súdu
prvejinštancie.Vzhľadomnavyššieuvedenúzmenuprávnejúpravyaskutočnosť,žeodvolaniesúdneho
exekútora smeruje proti výroku uznesenia, proti ktorému EP v znení účinnom do 30. 6. 2016 (§ 58 ods.

6 EP v znení účinnom do 30. 6. 2016) ani CSP (§ 357 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP) podanie
odvolania nepripúšťa, súd odvolanie súdneho exekútora posúdil ako sťažnosť a ďalej skúmal splnenie
jej podmienok tak, aby o nej mohol v zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 alebo ods. 2 rozhodnúť.

21. Sťažnosť smeruje proti uzneseniu súdu č. k. 2Er/290/2015-78 zo dňa 3. 2. 2016 čo do výroku o

nepriznaní trov exekučného konania, ktoré vydal vyšší súdny úradník a ktoré sa doručovalo. Sťažnosť
podal súdny exekútor ako účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté uznesenie vydané, v
zákonomstanovenej15-dňovejlehoteododňajehodoručenia,pretoževzmyslecitovanéhoustanovenia
§ 121 ods. 5 CSP sa lehota považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podanie bolo tunajšiemu súdu doručené

dňa 16. 2. 2016, a teda v čase plynutia zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie sťažnosti.

22. Po tom, ako súd zistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o sťažnosti, zaoberal sa jej dôvodnosťou.

23. Súd mal za preukázané, že sťažnosť súdneho exekútora je dôvodná. Súdny exekútor si trovy

exekučného konania vyčíslil a špecifikoval v podanom odvolaní resp. sťažnosti a z predloženého
exekučného spisu súd zistil, že mu v exekučnom konaní trovy vznikli a ďalej sa zaoberal súladom ich
výšky s nižšie citovanými ustanoveniami právnych predpisov.

24. Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté
po 31. máji 2014.

25. Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

26. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

27. Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.29. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí
exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu
trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia

od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok
iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov.

30. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo
základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

31. Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

32. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

33. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

34. Podľa § 21a cit. vyhl., odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

35. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

36. O výške trov exekučného konania súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do
31.12.2014tak,žesúdnemuexekútorovipriznalsumuvovýške 1,38eur.Naznenieustanovenia§47
ods. 3 druhej vety EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 odkazuje v podanom odvolaní aj súdny exekútor,
na druhej strane ho však vykladá iným spôsobom a na základe uvedeného požaduje priznať odmenu v

minimálnej výške 33,19 eur stanovenej cit. vyhl. vrátane 20 % DPH. Súd sa s výkladom predmetného
ustanovenia zo strany súdneho exekútora nestotožňuje. Podľa názoru súdu, súdny exekútor v tomto
štádiu konania, kedy ho súd vykonaním exekúcie nepoveril a jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol
a konanie následne zastavil, nárok na odmenu vo výške 33,19 eur vrátane pomernej časti DPH nemá.
Tento názor plne zodpovedá autentickému výkladu zákonodarcu podanému

vdôvodovejspráveknoveleExekučnéhoporiadkuč.348/2011Z.z.,kdevrámcinovelizácieustanovenia
§ 47 ods. 3 zákonodarca uvádza: ,,Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi
až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových
výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie

korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako
nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky
trov exekúcie.“ V uvedenom prípade odmena vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi nepatrí jednak
vzhľadom na špeciálne znenie ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 a jednak
mu túto odmenu nemožno priznať ani v zmysle cit. vyhl.. Odmenu v minimálnej výške 33,19 eur cit.

vyhl. viaže na samotný výkon exekúcie (§ 5 ods. 1 cit. vyhl. - odmena za výkon exekučnej činnosti pri
exekúcii na peňažné plnenie) alebo pri rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie resp. vylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie (§ 14 ods. 1, 2 cit. vyhl.), kde pre vznik nároku na odmenu vo výške
33,19 eur je nevyhnuté vykonať minimálne jeden z úkonov paušálne odmeňovaných sumou 3,32 eur(§ 15 ods. 1 písm. a) - j) cit. vyhl.).. V uvedenom prípade nedošlo ani k vykonávaniu exekúcie ani k
zastaveniuexekúcie(pozn.súdu:došlokzastaveniuexekučnéhokonania,pretožesúdnyexekútornebol
súdom poverený vykonávaním exekúcie tak, aby bolo možné hovoriť o zastavení exekúcie). V prípade

druhej vety citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 má súd za to,
že skončenie exekučného konania v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy povinným tak, ako to vykladá
súdny exekútor, je len jednou z možností skončenia exekučného konania, nie výhradnou podmienkou.
Ďalšou skutočnosťou majúcou vplyv na skončenie exekučného konanie je práve situácia, kedy súd
exekučné konanie zastaví v dôsledku právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia.

37. Trovy exekučného konania v časti nároku na náhradu vynaložených hotových výdavkov posudzoval
súd čo do ich účelnosti. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné v sume 0,31 eur + 20 % DPH
vynaložené v súvislosti so zaslaním výzvy právnemu zástupcovi oprávneného zo dňa 20. 7. 2015. Zo
súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu EX 2310/2015 totiž súd nemá k dispozícii žiaden

dôkazný prostriedok (napr. potvrdenie adresáta o prijatí písomnosti v podobe doručenky alebo poštový
hárok), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že uvedenú písomnosť zaslal. Súd má za to,
že poverený súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods.
1 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 účastníkom konania, a preto tvrdenia čo do vzniku hotových
výdavkov musí preukázať spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.

38. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov podľa
ustanovenia § 22 cit. vyhl. vo výške 1,15 eur vrátane 20 % DPH (poštovné za odoslanie žiadosti
o udelenie poverenia), túto mu súd nepriznal, pretože predmetná žiadosť o udelenie poverenia
bola súdnym exekútorom tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného

poštovného.

39. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil aj administratívne
náklady za spotrebu kancelárskeho materiálu (spisový obal) spolu vo výške 1,- eur vrátane 20
% DPH. Súd pri posudzovaní otázky náhrady trov exekučného konania v sume 1,- eur + 20 %

DPH a po preskúmaní podaného odvolania súdneho exekútora dospel k záveru, že súdny exekútor
uplatnené náklady na spotrebu kancelárskeho materiálu nijak nezdôvodnil ani nepreukázal a ani v
exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci vznik týchto nákladov, a teda sú súdom
nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať pod ustanovenie § 22 cit. vyhl., hoci toto
stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich nemožno

považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie
výdavkov na kancelársky materiál je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu
(rovnako ako vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosť nie je možné
prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu a sama
o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto

náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.

40. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

41. Na úhradu trov exekučného konania zaviazal súd oprávneného, pretože oprávnený, ktorý svojím
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015 začal exekučné konanie voči povinnému, žiadal o
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe
jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky
vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne

exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.