Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210834
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314210834.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

distribučná, a.s. , Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: A. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. M. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie sumy 480,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 480,79 eur a to v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 30,- eur mesačne k rukám žalobcu splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod hrozbou straty výhody
splátok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.09.2014 domáhal voči pôvodne žalovanej A. T., nar.
XX.XX.XXXX, vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 480,79
eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 01.10.2012 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného
miesta na adrese T.I. M. XXX, P. a bol zistený neoprávnený odber elektriny. Doba trvania neoprávneného
odberu bola od 16.04.2012 do 16.10.2012. Ako nárok na náhradu škody si voči žalovanej uplatnil sumu
563,11 eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200057705 zo dňa 22.10.2012. Voči žalovanej bolo
vedené aj trestné stíhanie a trestným rozkazom sp. zn. 3T/70/2013 zo dňa 14.09.2013, bola žalovaná

uznaná vinnou zo spáchania trestného činu krádeže, žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške
82,32 eur a so zvyškom nároku bol odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovanú vyzval na
zaplatenie sumy 480,79 eur upomienkou zo dňa 09.09.2013, táto však dlžnú sumu neuhradila.
2. Pôvodne žalovaná A. T., nar. XX.XX.XXXX zomrela po podaní žaloby a to dňa XX.XX.XXXX.

Dedičské konania po poručiteľke bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14D/387/2014 a bolo
skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve dňa 18.05.2015, v zmysle ktorého čistá hodnota dedičstva

bola vo výške 10 214,22 eur a jedinou dedičkou bola A. T., nar. XX.XX.XXXX, dcéra poručiteľky.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž

nepatria iba aktíva poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho
ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku
cenynadobudnutéhodedičstva.Dedičtedaneručízadlhydedičstvaibatýmčonadobudol,aleručícelýmsvojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zodpovednosť má
iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol.

V súlade s v tom čase platnou a účinnou zákonnou úpravou ( § 107 Občianskeho súdneho poriadku)
súd v tomto konaní pokračoval ďalej s dedičkou žalovanej a to A. T., nar. XX.XX.XXXX.

3. Žalovaná so žalobou súhlasila a požiadala o umožnenie splatiť dlžnú sumou formou pravidelných
mesačných splátok.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Trestným rozkazom zo dňa 14.08.2013, výpočtom
škody zápisom o zistenom neoprávnenom odbere, faktúrou č. 8200057705, predžalobnou upomienkou,
vyjadrením žalobcu zo dňa 05.09.2016, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 17.10.2012 vyplýva, že na odbernom mieste T.

M. č. XXX v P. vykonanou kontrolou bolo zistené, že na uvedenom odbernom mieste zo strany A. T.,
ako vlastníčky bytu, bola neoprávnene odoberaná elektriny v období od 16.04.2012 do 16.10.2012.

Škodu žalobca vyčíslil na základe prúdovej hodnoty pre výpočet 36A za počet dní 183 a to ako odber
elektrickej energie 18 183 kWh.

6. Faktúrou č. 820005775 zo dňa 22.10.2012, splatnou dňa 05.11.2012, žalobca pôvodne žalovanej
vyfakturoval nárok na náhradu škody vo výške 563,11 eur.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 07.02.2013 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie škody v celkovej

výške 563,11 eur a to v lehote najneskôr do 25.02.2013.

7. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 3T/70//2013-84 zo dňa 14.08.2013 bola pôvodne žalovaná
A. T., nar. XX.XX.XXXX, uznaná vinnou zo spáchania trestného činu krádeže, bol jej uložené žalobcovi
uhradiť škodu vo výške 82,32 eur a žalobca bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na

občianske súdne konanie.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2016 uviedol, že výška škody bola určená v zmysle
vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a to tak, že bola určená celková spotreba elektriny v technických jednotkách
vo výške 18 183 kWh, celková spotreba sa vypočíta vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas

ktorých odber trval. Čas trvania neoprávneného odberu určil v zmysle právnej fikcie a to na obdobie
posledných 183 dní, teda na obdobie od 16.04.2012 do 16.10.2012.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si je vedomá toho, že žalobcovi má dlžnú sumu uhradiť.
Poberá však iba dôchodok vo výške 205,- eur a rodinné prídavky vo výške 47,- eur. Má dve maloleté

deti. Jej manžel je nezamestnaný. Preto požiadala, aby jej súd umožnil dlžnú sumu splatiť splátkami vo
výške 30,- eur mesačne.

10.Podľaustanovenia§46 ods.1zákonač.251/2012Z.z.oenergetikeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov (ďalej len ,,Zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základežiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1

písm. i).

Podľa § 46 ods. 3 Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa
elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva

elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa
odseku 2.

11. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny ( ďalej len ,,Vyhláška“), škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu

sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota

tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo
zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta
škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného
ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za
výkonschválenejúradomprepríslušnéhoprevádzkovateľasústavycenovýmrozhodnutímplatnejvčase

neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný a preukázaný. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že pôvodne žalovaná
A. T., nar. XX.XX.XXXX, odoberala elektrickú energiu bez uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodávke

elektrickej elektriny a to v období od 16.04.2012 do 16.10.2012. Daná skutočnosť bola žalobcom zistená
vykonaním kontroly priamo na odbernom mieste a to na adrese T.I. M. XXX, P.. V zmysle § 46 ods.
2 Zákona o energetike žalobcovi vznikol nárok na to, aby mu ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu
uhradil skutočne vzniknutú škodu. Za túto skutočne vzniknutú škodu súd považoval škodu vyfakturovanú
faktúrou č. 8200057705 v celkovej výške 563,11 eur. Neoprávnene odobraná elektrina bola v rozsahu

18 183 kWh. Pôvodne žalovaná bola aj v trestnom konaní uznaná vinnou zo spáchania trestného činu
krádeže a v trestnom konaní bol žalobcovi čiastočne priznaný nárok na náhradu škody vo výške 82,32
eur.V priebehu súdneho konania pôvodne žalovaná zomrela a súd ďalej v konaní pokračoval s jej jedinou
dedičkou, dcérou A. T. nar. v roku XXXX, ktorá ako dedička zodpovedá za dlhy poručiteľky až do výšky
nadobudnutého dedičstva. Tá s podanou žalobou súhlasila a preto v tomto konaní skutkové tvrdenia

žalobcu neboli sporné.

Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 480,79 eur, ako rozdielu skutočne vzniknutej škody vo
výške 563,11 eur a škody priznanej v trestnom konaní vo výške 82,32 eur.

13. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc aj k jej rodinným pomerom, k výške
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej dlžnú sumu splatiť formou mesačných splátok vo výške 30,-

eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.