Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010470
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010470.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2016 v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. Beátou Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
J. F., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. A. č. XX

j e v i n n ý , ž e

hoci ako otec maloletého B. F., nar. XX.XX.XXXX, a maloletej C. F., nar. XX.XX.XXXX, je povinný v

zmysle § 62 a nás. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín pod č. 26P/146/2013
zo dňa 05.03.2014, právoplatného dňa 12.03.2014, povinný prispievať na výživu svojho syna B. sumou
150,- eur mesačne a svojej dcéry C. sumou 150,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky J. X., bytom G. A. č. XX, pričom si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od augusta 2015 až
doposiaľ, t.j. do 25.08.2016, čím mu vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej výške najmenej
3 900,- eur, pričom nebol vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a to aj napriek tomu, že bol

trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/80/2015 zo dňa 30.06.2015, právoplatným a
vykonateľným dňa 19.08.2015 odsúdený za takýto čin,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplní zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného a takýto čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l.), písm. n) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2016 zistil skutkový stav veci tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný J. F. sa hlavného pojendávania nezúčastnil, hoci termín jeho konania bral na odročenom
hlavnom pojednávaní zo dňa 16.06.2016 na vedomie. Svoju neúčasť však dňa 24.08.2016
telefonicky ospravedlnil. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky, vykonal súd hlavné pojednávanie
v neprítomnosti obžalovaného. Na návrh prokuratúry sa na hlavnom pojednávaní čítala výpoveď
obžalovaného z prípravného konania v procesnom postavení obvineného zo dňa 11.02.2016. Z tejto
výpovede vyplynulo, že býva na adrese Z., A. X s jeho terajšou manželkou C. F. a vychovávajú

spolu syna L.. Pracuje ako šofér v spoločnosti J. - Z., a to s príjmom asi 650,- eur. Od novembra
2015 do decembra 2015 pracoval vo firme X. - Z., M. 1. V tejto firme mu nevyplatili mzdu za dva
mesiace. Z. asi tri mesiace, od augusta 2015, pracoval vo firme W. S. v S. nad I.. Zarábal asi 600,-
eur mesačne. Tieto peniaze však potreboval, lebo sa s terajšou manželkou chcel presťahovať do Z.,
kde je viac pracovných príležitostí a manželka má v Z. aj rodinu. Zrážky zo mzdy na úhradu výživného

zamestnávateľom nenahlasoval. Z ÚPSVaR nepoberal od augusta 2015 žiadne dávky. Od augusta
2015 nebol živnostníkom ani súkromným podnikateľom, iba pracoval vo vyššie uvedených firmách. Na
deti má platiť výživné vo výške 300,- eur. Do júna 2015 nebol pre neho problém výživné platiť, pretože
pracoval ako šofér kamióna na medzinárodných trasách. J. však pracuje na Slovensku a má menší plat.
Vo väzbe ani výkone trestu od augusta 2015 nebol. V septembri 2015 si podal návrh na Okresný súd

Trenčín na zníženie výživného. Nič sa však vo vzťahu k tomuto návrhu neudialo. O svoje deti B. a C.
sa zaujíma a telefonuje si s nimi. Pred mesiacom ich mal na víkend u seba doma v Z.. Na narodeniny
a sviatky im kupuje darčeky. Uviedol, že si je vedomý, že má platiť na obe deti výživné vo výške 300,-
eur mesačne, avšak momentálne má problémy s prácou. Od augusta 2015 do januára 2016 dlží na
výživnom sumu 1800,- eur a z tejto sumy nič neuhradil. Dodal, že si bude musieť vziať pôžičku. Ľutuje

toho a bude sa snažiť výživné uhradiť.

Svedkyňa J. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do dňa konania hlavného pojednávania, teda do
25.08.2016, je dlžné výživné vo výške 3900,- eur, ktoré obžalovaný nezaplatil, a to ani len čiastočne.
Svedkyňa vie, že návrh na zníženie výživného bol asi podaný, nakoľko sestra obžalovaného od nej

pýtala číslo pôvodného rozhodnutia o výživnom, ale doteraz nebolo žiadne pojednávanie, ani jej nebolo
doručené žiadne vyrozumenie, ani ju nikto nekontaktoval, že by sa vo veci zníženia výživného konalo.

Následne boli súdom na hlavnom pojednávaní oboznámené nižšie uvedené listinné dôkazy, z ktorých
vyplynulo nasledovné :

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/80/2015 zo dňa 30.06.2015, právoplatným dňa
19.08.2015, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zákona (neplatenie výživného na dcéru C. a syna B. v období od mesiaca júl 2014 do
mesiaca jún 2015 vrátane) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorého

výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/146/2013 zo dňa 05.03.2014, právoplatným dňa
12.03.2014, sa obžalovanému určila vyživovacia povinnosť na dcéru C. a syna B. a bolo mu uložené
uhrádzať výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 15.08.2013, vždy do 25.

dňa v mesiaci vopred, pričom mu bolo povolené splácať dlžné výživné za obdobie od 15.08.2013 do
05.03.2014 vo výške 225,- eur vo vzťahu ku každému dieťaťu, a to popri bežnom výživnom v mesačných
splátkach po 25,- eur s účinnosťou od 01.04.2014.

Z oznámenia Okresného súdu Trenčín č. Spr 3233/2015 zo dňa 06.11.2015 vyplynulo, že obžalovaný

dňa 26.08.2015 podal návrh o zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom B. F. a C. F.. Vec je
vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/121/2015 a doposiaľ o návrhu nebolo rozhodnuté.

Podľaoboznámenýchrodnýchlistov (č.l.16-17)jeobžalovanýotcommaloletéhoB.F.,nar.XX.XX.XXXX
a maloletej C. F., nar. XX.XX.XXXX.Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 18.11.2015 (č.l. 18-21) vyplynulo, že svedkyňa J. X. je poberateľkou
náhradného výživného v sume 108,50,- eur mesačne/dieťa a taktiež poberá prídavok na dieťa s
sume 23,52,- eur mesačne/dieťa. Obžalovaný v období od 19.08.2015 nie je poberateľom pomoci v

hmotnej núdzi, štátnych sociálnych dávok ani nie je poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu
zdravotného postihnutia, ani nie ej evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Trenčín.
Naposledy bol v období od 11.01.2010 do 28.03.2010 a vyradený bol pre nespoluprácu.

ZosprávySociálnejpoisťovnezodňa11.11.2015(č.l.22-23)vyplynulo, že obžalovanýnepoberá

nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti a nenachádza sa v registri dôchodkových
informácii ako poberateľ dávky dôchodkového poistenia. K správe bol pripojený výpis zamestnávateľov
obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že v období 05.08.2015 - 31.08.2015 bol zamestnancom spoločnosti
W. S. s.r.o., S. nad I. a od 28.09.2015 je zamestnaný v spoločnosti X., spol. s r.o., Z..

Zo správy od zamestnávateľa - spoločnosti X., spol. s r.o., Z., M. 1, U.: XXXXXXXX, zo dňa

07.12.2015 vyplynulo, že obžalovaný v spoločnosti pracuje od 01.10.2015 ako vodič nákladnej dopravy.
Disciplinárne riešený nebol. V bežnom mesiaci môže obžalovaný zarobiť v 850-950,- eur brutto.

Obcou A. teda v mieste trvalého pobytu, je obžalovaný správou zo dňa 16.11.2015 hodnotený bez
negatívneho poznatku. Obžalovaný má v súčasnosti evidovaný trvalý pobyt na obec, avšak v obci sa

nezdržiava. Podľa obce by sa mal obžalovaný zdržiavať s manželkou v Z..

Zo správy Okresného úradu Trenčín zo dňa 12.11.2015 nie je obžalovaný evidovaný v živnostenskom
registri.

Z evidenčnej karty vodiča zo dňa 06.11.2015 vyplýva, že obžalovaný je držiteľom vodičského preukazu,
ktorý nemá zadržaný, ani mu neplynie žiadny zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

Z lustrácie v evidencii priestupkov zo dňa 08.03.2016 vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ
priestupkovo postihnutý. Priestupkové konanie pre skutok zo dňa 24.08.2015, kvalifikovaný ako

priestupku proti majetku, bolo obložené.

Z odpisov registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/80/2015 zo dňa 30.06.2015, právoplatným dňa
19.08.2015, bol odsúdený pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,

a to k podmienečnému trestu, ktorého skúšobná doba uplynula dňa 19.08.2016. Trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/104/2015 zo dňa 25.11.2015, právoplatným dňa 15.12.2015, bol
odsúdený pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, a to k podmienečnému trestu, ktorého
skúšobná doba uplynie dňa 16.12.2016.
Súd,vzhľadomnavyššieuvedené,pozhodnotenívšetkýchzadováženýchavykonanýchdôkazov,podľa

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za
preukázané, že obžalovaný J. F. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne J. X.

(potvrdila, že obžalovaný neuhrádza výživné v rozsahu stanovenom súdom), vyššie uvedenými súdom
oboznámenými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné
na maloleté deti B. a C.), ako aj výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, v ktorej obžalovaný
potvrdil existenciu dlhu na výživnom, a teda skutočnosť, že si neplní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
stanovenom súdom.

Súd mal z výpovede svedkyne J. X. a oboznámeného rozsudku o určení vyživovacej povinnosti (výživné
150,- eur mesačne na každé dieťa), za preukázané, že obžalovaný v skúmanom období (august 2015
do 25.08.2016) neuhradil výživné, a to ani čiastočne, a tak v čase vyhlásenia rozsudku ostávalo uhradiť
výživné vo výške 3900,- eur. Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo ku dňu konania hlavného

pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 25.08.2016, uhradené. Súd uvedené
skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala
stavu v čase vyhlásenia rozsudku.Obrana obžalovaného, že v období od augusta 2015 menil zamestnávateľov a príjem zo zárobkovej
činnosti bol nižší a potreboval ho na účely presťahovania sa so súčasnou manželkou a dieťaťom do
Z., kde je viac pracovných príležitostí a manželka tam má aj rodinu, neobstojí, nakoľko uvádzané

skutočnosti nezbavujú obžalovaného povinnosti platiť výživné na maloleté deti. Z dôvodu snahy
obžalovaného o uhradenie výživného bolo odročené predchádzajúce hlavné pojednávanie zo dňa
16.06.2016, pričom obžalovaný už v podanom odpore poukazoval, že jeho finančná situácia sa zlepšila,
a preto chce dlh na výživnom uhradiť. Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné,
nakoľko maloleté deti B. a C. boli zverené do osobnej starostlivosti svedkyne J. X., ktorá pozná ich

potreby, keďže je s nimi v každodennom kontakte.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, obžalovaný nebol
v skúmanom období poberateľom invalidného dôchodku, resp. dávky v hmotnej núdzi, či inej dávky
sociálnej odkázanosti, naopak obžalovaný bol zamestnaný. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu

finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým
okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych
základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej
finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba
právne posúdil ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, a to
vzhľadom na odsúdenie oboznámeným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/80/2015
zo dňa 30.06.2015, právoplatným dňa 19.08.2015.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z
objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si bol a je
vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak
zo súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletých detí B. a C., napriek
tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví poukázaním

najmänanedostatokfinančnýchprostriedkov,pričomvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacoch
bol za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/80/2015 zo dňa
30.06.2015, právoplatným dňa 19.08.2015. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď
obžalovanýkonalvoformevedomejnedbanlivostipodľa§16 písm.a)Tr.zákona,nakoľkoobžalovaný
vedel, že neuhrádzaním výživného na maloletého syna B. a maloletú dcéru C. môže porušiť záujem

chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov, poukazovaním na svoju finančnú situáciu,
sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním
porušil Trestným zákonom chránený spoločenský záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej
osoby na výživné.
Súd dospel k záveru, že obžalovanému bude potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a

to s prihliadnutím na § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný v
skúšobných dobách podmienečného odsúdenia, uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 6T/80/2015 zo dňa 30.06.2015, právoplatným dňa 19.08.2015 ako aj trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/104/2015 zo dňa 25.11.2015, právoplatným dňa 15.12.2015.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov). Súd pri ukladaní
trest zistil dve poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti). Preto po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zákona uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Uložený trest je o 2 (dva) mesiace navýšený oproti dolnej hranici
trestnej sadzby, keď súd prihliadol na výšku spôsobenej škody a trestnú minulosť obžalovaného. Takto
uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
obžalovaný nebol podľa oboznámeného odpisu registra trestov v posledných desiatich rokoch predspáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Spredmetnýmtrestnýmkonanímadhéznekonanie,t.j.konanieonáhraduškody,spojenénebolo,keďže
vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už
výslovne vzdal.