Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115220156.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, U., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing.
Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO 47 253 339, proti žalovanému: K. J., nar.
X.X.XXXX, bytom S. XX, U., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so
sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča IČO 47 256 591, o zaplatenie 9.020,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.070 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
2900 eur od 17.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.170 eur
od 6.7.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.900 eur od 17.4.2013 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 6.7.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.120 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.120 Eur od 06.07.2015 až do zaplatenia.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný mal ku dňu podania žalobného návrhu 06.07.2015
zaplatiť navrhovateľovi od mesiaca september 2012 do mesiaca jún 2015 spolu 34 splátok po 140 Eur

t. j. sumu 4.760 Eur. Žalovaný však k mesiacu jún 2015 žalobcovi zaplatil sumu 2.280 Eur, z toho sumu
1.030 Eur na bankový účet, sumu 1.250 Eur v hotovosti, pričom zostávajúcich 2.480 Eur nezaplatil, čo
predstavuje viac ako 17 nezaplatených splátok v lehote splatnosti. Podľa čl. V veta 4 zmluvy o pôžičke sa
účastníci dohodli, že „Dohoda o splatení pôžičky v mesačných splátkach stráca platnosť a splatenie dlhu
sa stáva zročným v prípade meškania s platením splátky dlhšom ako 1 mesiac". Následkom omeškania
so zaplatením viac ako 17 splátok v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania presahujúceho
1 mesiac, čím sa stal zročným celý dlh v zostávajúcej výške 6.120 Eur (8.400 € pôžička - 2.280 €

splatená časť pôžičky). Z uvedených dôvodov žalobca uplatňuje svoj nárok súdnou cestou, pričom sa
domáha výroku súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 6.120 Eur
a príslušenstva..

3. Vo veci súd vydal platobný rozkaz, ktorým súd vyhovel návrhu. Voči platobnému rozsahu podal
žalovaný včas odpor ktorý odôvodnil tým, že bola mu uložená povinnosť zaplatiť sumu 6 120,- eur spolu
s úrokom z omeškania a trovami konania, avšak výška žalovanej a súdom priznanej istiny nezodpovedá

skutočnému stavu, pretože žalobcovi ku dňu podania odporu zaplatil 2 580,- eur a nie len 2 280,- eur.
Tvrdené skutočnosti nepreukazoval.4. V nadväznosti na podaný odpor tvrdenia žalovaného rozporoval s poukazom na skutočnosť, že
tvrdenie ničím nepreukázal.

5. Zároveň uviedol, že okrem žalovanej sumy z pôžičky uzavretej medzi jej účastníkmi dňa 09.08.2012,
na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 6.120 Eur žalobným návrhom zo
dňa 06.07.2015, bola medzi stranami uzavretá aj dňa 02.04.2013 Zmluva o pôžičke, na základe ktorej
žalobca ako veriteľ požičal žalovanému sumu 2.900 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť na bankový
účet žalobcu najneskôr do 16.04.2013 a pôžičku neuhradil ani len čiastočne. Ďalší nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty uplatnil podľa čl. II zmluvy z 02.04.2013 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej
pokute vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z uvedeného dôvodu rozšíril návrh o
zaplatenie 2.900,- eur spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 17.4.2013
do zaplatenia a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 2.900,- eur od 17.4.2013
do zaplatenia. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením č.k. 14C/2018/2015-29 dňa 3.5.2016.

6. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Žalobca zotrval na podanej žalobe s tým, že z dôvodu úhrady sumy
1.500,- eur vzal na pojednávaní dňa 7.6.2016 žalobu v časti o zaplatenie 1.500,- eur spolu s 8,05 %
ročným úrokom z omeškania od 6.7.2015 do zaplatenia späť a z dôvodu úhrady sumy 450,- eur vzal
žalobu v časti o zaplatenie 450,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 7.6.2016 do zaplatenia
späť. Súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP so súhlasom žalovaného zastavil.

7. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil kópie zmlúv o pôžičke a poukázal na
konanie 25Ro/256/2013 kde si uplatnil totožný nárok, súd vydal platobný rozkaz, avšak po dohode strán
a prísľube žalovaný nárok uhradiť vzal návrh späť a súd konanie zastavil.

8.Žalovanýtvrdeniažalobcupoprelauviedol,žezozmluvyopôžičkezodňa9.8.2012nebolaposkytnutá
suma8.400akojeuvedenénazmluve,alevskutočnostibolalenposkytnutásuma4174,-euravprípade
pôžičky zo dňa 2.4.2013, ktorá podľa zmluvy mala byť poskytnutá vo výške 2900 eur, tak v skutočnosti
bolo poskytnutých zo strany žalobcu žalovanému len 2692 eur. Z pôžičky zo dňa 9.8.2012 teda uhradil
sumu 4080 eur a nároky z pôžičky zo dňa 2.4.2013 uhradil vo výške 2900 eur z úveru od spoločnosti

Home Credit Slovakia a.s.. Na účel úhrady vybral z účtu v Tatrabanka a.s. dňa 17.4.2013 sumu 3400 eur
z ktorej použil 2900 eur na vrátenie fin. prostriedkov žalobcovi. Z pôžičky zo dňa 9.8.2012 vyplatil 2630
eur na účet, 500 eur v hotovosti o čom mu bol vystavený doklad a „do ruky bez podpisu a bez papiera“
vyplatil 950 eur. Na preukázanie úhrady navrhol výsluch T..

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením listinných dôkazov.

11. Podľa obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2012 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom strany prehlásili, že pri jej podpísaní odovzdal veriteľ dlžníkovi sumu 8400
eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 140 eur do 20-teho dňa v mesiaci so
splatnosťou prvej splátky po podpísaní zmluvy. Zároveň sa dohodli, že dohoda o splatení pôžičky v

mesačných splátkach stráca splatnosť a dlh sa stáva zročný v prípade omeškania s platením splátky
dlhším ako mesiac.

12. Podľa obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 2.4.2013 účastníci úkonu prehlásili, že žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému pred podpisom zmluvy 2.900,- eur, ktorú sumu odovzdal v hotovosti žalovanému

pred podpisom zmluvy. Pôžičku sa zaviazal vrátiť do 16.4.2013 a v prípade omeškania s vyplatením
pôžičky sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Dlžnú sumu sa zaviazal dlžník vrátiť na účet veriteľa č. 2610441320/1100.

13.PodľaobsahuúverovejzmluvymedziHomeCreditSlovakiaa.s.vzast.Tescofin.službyažalovaným

ako dlžníkom zo dňa 15.4.2013, bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4.000 eur, ktorý
sa zaviazal zaplatiť v 84 splátkach po 114,69 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 25,79 %.14. Podľa výpisu z detail pohybu na účte SK4011000000002612153621 žalovaného dňa 17.4.2013
bola na účet pripísaná suma 4000 eur zo spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a dňa 17.4.2013 bol
realizovaný hotovostný výber 3400 eur.

15. Skutočnosť, že by žalovanému namiesto sumy 8.400,- eur dňa 9.8.2012 mala byť požičaná suma
4170 eur v troch splátkach 3x súd nemal v konaní ničím preukázanú. V prospech tvrdení žalobcu svedčí
jazykový výklad písomnej zmluvy v ktorej žalovaný výslovne potvrdzuje prevzatie požičanej sumy. Ak
by pôžička mala byť požičaná až v decembri a zmluva by mala byť istou nováciou záväzku do ktorého

by boli už zahrnuté úroky, musela by byť zároveň antidatovaná, teda o všetky takéto skutočnosti museli
byť známe žalovanému a konal výslovne vo svoj neprospech. Musel si byť vedomí, že podpisom takejto
zmluvy by sa vystavil dôkaznej núdzi v prípadne uplatnenia nárokov podľa písomného znenia zmluvy.
V prípade, že akceptoval nováciu záväzku, je povinný zo svojho nového záväzku plniť v zmysle ust. §
570 Občianskeho zákonníka. Súd nemal zo strany žalované preukázané tvrdenie o tom, že namiesto
sumy 8.400,- eur mu bola požičaná suma 4170 eur.

16.Rovnakosúdnemalpreukázané,ženamiestosumy 2.900,-eur2.4.2013bolažalovanémužalobcom
poskytnutá len suma 2692 eur. Súd v konaní nemal preukázanú ani skutočnosť, že by dňa 2.4.2013
bola takáto suma zo strany žalobcu zaslaná na jeho účet, pričom opätovne zmluvy o pôžičke obsahuje
prehlásenie o prevzatí peňažných prostriedkov v hotovosti.

17. V prípade písomného úkonu, z ktorého obsahu je možné jednoznačne vyložiť prejav vôle, ktorým
dlžník potvrdí prevzatie peňažných prostriedkov, platí prezumpcie existencie tvrdenej skutočnosti pokiaľ
nie je preukázaný opak. Súd preto mal v konaní preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovanému
požičal dňa 9.8.2012 sumu 8.400,- eur a dňa 2.4.2013 sumu 2.900,- eur.

18. Súd sa ďalej zaoberal úhradou splátok pôžičky. Z úhrady sumy 8.400,- eur bola uhradená na účet
žalobcu žalovaným dňa 11.6.2013 v sume 150,- eur, dňa 4.7.2013 v sume 100,- eur, dňa 12.7.2013 v
sume 50,- eur, dňa 21.8.2013 v sume 100,- eur, dňa 24.9.2013 v sume 130,- eur, dňa 31.7.2014 v sume
150,- eur, dňa 3.11.2014 v sume 100,- eur, dňa 2.2.2015 v sume 100,- eur, dňa 15.5.2015 v sume 150,-

eur, dňa1.7.2015 v sume 100,- eur, dňa 25.8.2015 v sume 150,- eur, dňa 23.9.2015 v sume 150,- eur,
dňa 13.10.2015 v sume 150,- eur, dňa 25.11.2015 v sume 150,- eur, dňa 12.12.2015 v sume 150,- eur,
dňa 27.1.2016 v sume 150,- eur, dňa 29.2.2016 v sume 150,- eur, 31.3.2016 v sume 150,- eur, dňa
30.4.2016 v sume 150,- eur, dňa 15.5.2016 v sume 150,- eur, dňa 31.5.2016 v sume 150,- eur, dňa
31.6.2016, ďalej v sume 500,- eur dňa 8.11.2013 v hotovosti. Súd spolu s nespornou úhradou 450,- eur

v rozsahu späťvzatia (úhrada 1.7.2016 v sume 150,- eur, 1.8.2016 v sume 150,- eur, 31.8.2016 v sume
150,- eur) predstavuje zostatok neuhradenej pôžičky sumu 4.170,- eur.

19. Súd z dôkazov predložených žalovaným označených ako príjmový pokladničný doklad zo dňa
18.2.2014 na sumu 150,- eur a príjmový pokladničný doklad z 18.12.2013 na sumu 100,- eur nemal

preukázané deklarované úhrady, nakoľko na pokladničnom doklade chýbal podpis príjemcu, jednalo
sa len o doklad vyhotovený dlžníkom ako vystaviteľom (správne z jeho strany mal byť vystavený
výdavkový pokladničný doklad) a úhrada tejto sumy bola sporná. Úhrada týchto, žalovaných tvrdených
súm, nebola preukázaná iný dôkazom a okrem tvrdenia žalovaného nevyplývali z iných dôkazov či
tvrdených skutočností.

20. V rozsahu úhrady pôžičky zo dňa 2.4.2013 v sume 2.900,- eur súd úhradu preukázanú nemal ani v
časti. Úhradu síce žalobca tvrdil v hotovosti vo výške 2.900,- eur pričom úhradu preukazoval výsluchom
svedka a výberom sumy 3.400,- eur z účtu dňa 17.4.2013 z prostriedkov získaných zo spotrebiteľského
úveru spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o. vo výške 4.000,- eur. Úhradu potvrdzoval aj svedok T.,

ktoréhovýpoveďvšakpovažovalzanedôveryhodnú,nakoľkosícetvrdiljednoznačnúvedomosťoúhrade
sumy 2.900,- eur avšak nevedel si spomenúť na žiadne iné podrobnosti, ako okolnosti odovzdania, čas
odovzdania,sumuvbankovkáchprípadneinéokolnosti,prektorébymuuvedenáskutočnosťspredtroch
rokov utkvela v pamäti. Súdu sa javila aj spornou skutočnosť, že na úhradu mal dlžníka upozorniť svedok
pred niekoľkými mesiacmi, keď si na ňu spomenul. Zároveň súd musel prihliadať aj na skutočnosť, že

svedok je blízkym spolupracovníkom žalovaného, spoločníkom v obchodnej spoločnosti a jeho výpoveď
môže byť ovplyvnená práve týmto vzťahom. Mimo nepriameho dôkazu o výbere sumy 3.400,- eur z
ktorých by mohla byť vykonaná úhrada sumy 2.900,- eur, uvedenú skutočnosť nič nepodporovalo. Pri
preukazovaní úhrady však súd vzal na zreteľ dohodu, že pôžička mala byť vrátená platbou na účet a tejdobe vykonával žalovaný úhrady na účet na splátky z pôžičky zo dňa 9.8.2012, súd považoval tvrdenie
žalovaného za účelové v snahe zbaviť sa záväzku. Pritom ak odporca vyberal dňa nasledujúceho po
splatnosti pôžičky z účtu v Tatrabanke, a.s. prostriedky na úhradu splátky pôžičky, nebol dôvod aby

vykonal ihneď prevod alebo vklad na účet žalobcu, čo je aj jednoduchšie a preukázateľnejšie, pričom by
bol takto splnený záväzok zo zmluvy. V prípade výberu a hotovostnej úhrady bez písomného potvrdenia,
ktorého bolo v rozpore so zmluvou, sa sám dlžník vystavil dôkaznej núdzi o úhrade a zániku záväzku.
Súd z vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 2.4.2013 nesplnil.

21. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.070,- eur.

22. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou záväzku, súd podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.
a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na ust. § 10c cit. nar. aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške o 8,05 %, t.j. o 8% vyššej ako je základná sadzba ECB ku dňu omeškania teda ku dňu 6.7.2015 po

uplatnení nároku na vrátenie pôžičky, hoci do omeškania sa dostal žalovaný už skôr a vo výške 5,75%
ročne podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v platnom znení t.j. o 5% vyššej ako
základná sadzba ECB ku dňu nasledujúcemu po splatnosti pôžičky.

23. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Strany si dohodli v zmluve o pôžičke zo dňa 2.4.2013 v prípade omeškania s vyplatením pôžičky
sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nakoľko
žalovaný sa dostal s úhradou sumy 2.900,- eur do omeškania, vznikol žalobcovi nárok za zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,05% zo sumy 2.900,- eur za každý deň omeškania od 17.3.2013 do

zaplatenia.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu 100%, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).