Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/102/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411212404
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411212404.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci
žalobcu B. G., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom B. G. - P.T.- ELEKTRO s miestom
podnikania Ladomerská Vieska, Priemyselná 267/23, IČO: 40536947, zast. Advokátskou kanceláriou
Líška & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom proti žalovanému Hotel
MINCIAR s.r.o., so sídlom Partizánska dolina 531/21, Kremnica, IČO: 35977825, zast. JUDr. Dušan
Klimo, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom o 9.666,09
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
4Cb/12/2012-152 zo dňa 9. februára 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb/12/2012-152 zo dňa 9. februára 2015 p o t v r
d z u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 262,33 Eur titulom trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
9.451,90 Eur spolu s úrokom z omeškania, a to zo sumy 5.126,58 Eur vo výške 8,5 % ročne od
18.10.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.325,32 Eur vo výške 8,5 % ročne od 29.01.2008 do zaplatenia
(prvá výroková veta), ďalej ho zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom sumu 1.995,97
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a napokon ho zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo
výške 1.079,50 Eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 2.879,56
Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 9.666,09 Eur s prísl. titulom úhrady
kúpnej ceny za dodaný tovar. Tvrdil, že ako predávajúci dodal v roku 2007 žalovanému elektroinštalačný
materiál na prestavbu Hotela MINCIAR, cenu ktorého materiálu mu postupne fakturoval v 5 faktúrach,
pričom 3 z vystavených faktúr za dodaný tovar žalovaný zaplatil, zvyšné 2 faktúry, a to faktúru č.
40248007 na sumu 5.340,77 Eur s dátumom splatnosti 17.10.2007 a faktúru č. 40264508 na sumu
4.325,32 Eur so splatnosťou 28.01.2008 však žalovaný odmietol zaplatiť s tvrdením, že tovar fakturovaný
týmito faktúrami v rámci rekonštrukcie hotela zabudovaný nebol.

Súd prvého stupňa rozhodol o návrhu žalobcu najprv rozsudkom č.k. 4Cb/12/2012-54 zo dňa 14.05.2012
tak, že návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, pričom vychádzal z právneho záveru, že žalobca
v konaní preukázal uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 409 ods.1 Obch. zák., preukázal aj dodanie
tovaru a preto súd považoval jeho nárok titulom zaplatenia kúpnej ceny za dôvodný. Krajský súd v

Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalovaného uznesením č.k. 43Cob/140/2012-70 zo dňa
31.10.2012 vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca preukázal uzavretie kúpnej
zmluvy na tovar, zaplatenia ktorého sa domáha v konaní. Odvolací súd tiež uviedol, že z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že elektroinštalačný materiál dodávaný žalobcom bol
zabudovávaný na stavbu vo vlastníctve žalovaného, preto pokiaľ aj nedošlo medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy, mohlo dôjsť u žalovaného v určitom
rozsahu ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na skutočnosti zistené dokazovaním na súde
prvého stupňa odvolací súd uviedol, že by bolo vhodné, aby sa účastníci konania pokúsili o uzavretie
dohody o vyriešení sporu s tým, že pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode a prípadne aj k mimosúdnemu
vyriešeniu sporu a ani doplnením dokazovania o výsluch konateľa žalovaného nebude preukázané
tvrdenie žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy, vykoná súd prvého stupňa ďalšie dokazovanie za účelom
zistenia výšky bezdôvodného obohatenia, a to aj znaleckým dokazovaním.

Súd prvého stupňa po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia pokračoval v konaní, pričom sa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu. Výpoveďou žalovaného, ako aj vypočutých svedkov J. Y., J. R. a
J. B. mal preukázané, že na základe žiadosti žalovaného v roku 2007 vykonávali rekonštrukčné práce
na elektroinštalácii, pričom tovar na túto rekonštrukciu dodával žalobca. Svedkovia, ktorí vykonávali
rekonštrukčné práce potvrdili, že tovar uvedený vo všetkých 5 faktúrach použili na rekonštrukčné práce
a ich tvrdenia boli potvrdené aj znaleckým posudkom. Keďže ani doplnené dokazovanie nepreukázalo
tvrdenie žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy, súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie za účelom
zistenia výšky bezdôvodného obohatenia. Znalec podrobne popísal stav elektroinštalácie v znaleckom
posudku, čo zdôvodnil aj na pojednávaní. Aj znalec zistil, že nebola spracovaná žiadna technická
dokumentácia, práce sa vykonávali na základe požiadaviek majiteľa hotela, pričom často dochádzalo
k zmene trás elektroinštalácie. Fyzickou ohliadkou znalec zistil, že počet zabudovaných rozvádzačov
v priestore predmetného objektu súhlasí s fakturáciou, ktorú urobil žalobca. Počet zabudovaných
vypínačov 230 V, počet zabudovaných vypínačov 400 V, počet zabudovaných spínačov 500 V, počet
zabudovaných zásuviek 230 V/1A tak isto súhlasí s faktúrami od žalobcu, rovnako súhlasí aj počet
zabudovaných ističov, zásuviek, prúdových chráničov, počet inštalovaných ventilátorov a ostatných
prvkov zabudovaných v predmetnom priestore. Znalec zistil rozdiel iba v počte zabudovaných káblov, a
to v rozdiele 70 bežných metrov menej oproti fakturácii. V tejto časti potom žalobca zobral návrh späť.

Zistený skutkový stav posúdil súd prvého stupňa podľa § 451 ods.1 a 2 Obč. zák., vychádzal z
toho, že žalobca zvládol dôkazné bremeno a dokázal, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie
v rozsahu uplatnenom v upravenom návrhu, a preto súd jeho návrhu vyhovel. V tomto prípade ide
o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi, premlčacia lehota pri uplatnení nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa určuje podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, v tomto
prípade je 4-ročná, a preto sa právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nepremlčalo. Podľa
§ 369 ods.1 a 2 Obch. zák. a podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p. a žalovaného, ktorý vo veci nemal
úspech, zaviazal k náhrade trov znaleckého dokazovania vo výške 1.995,97 Eur, ktoré boli vyplatené z
rozpočtových prostriedkov. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu.

Žalovaný v odvolaní zdôrazňoval, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny právny vzťah,
neexistovala objednávka, dodací list a žalovaný nikdy od žalobcu tovar neprevzal. V konaní bolo
preukázané, že na základe ústnej zmluvy o dielo pre žalovaného realizoval rekonštrukčné práce
podnikateľ p. N., ktorý si ako živnostník zabezpečil aj pracovníkov, ktorí pod jeho menom rekonštrukčné
práce vykonávali. Aj tovar oproti dodacím listom prebral a teda kupoval p. N. ako živnostník, ktorý tento
tovar na základe ústnej zmluvy o dielo do objektu žalovaného zabudovával. V konaní bolo preukázané,
že p. N. od žalobcu po dohode s jeho skladníkom preberal tovar bez platenia, následne dal u žalobcu
vystaviť faktúry za ním prevzatý materiál na meno žalovaného a požiadal, aby ho za neho uhradil, o čo
potom bola znížená jeho odmena za vykonané práce. Žalovaný preberal vykonané práce a zabudovaný
materiál, v troch prípadoch faktúry aj uhradil, aj keď tieto mal uhradiť p. N., posledné 2 faktúry však

žalovaný neuhradil, lebo práce neboli dokončené a tovar nebol zabudovaný. Na základe podnetu
odvolacieho súdu súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie bezdôvodného
obohatenia žalovaného, a to zabudovaním tovaru žalobcu do jeho nehnuteľnosti. Žalovaný namietal,
že súd nenariadil zistiť zabudovanie materiálu uvedeného vo faktúrach, ktoré žalovaný odmietol, ale
úlohou znalca bolo určiť zabudovaný materiál podľa všetkých faktúr za príslušné obdobie. Žalovaný
poukázal na to, že pôvodný súdom ustanovený znalec R.. L. I. sa vyslovil, že znalecký posudok nie
je možné vypracovať, čo aj zdôvodnil, následne druhý znalec určil pre posúdenie zadanej mu otázky
nutnosť rozsiahleho skúmania a vyhotovenie dôkazov s predpokladanými nákladmi 30.000,- Eur, až
tretí súdom ustanovený znalec vyhotovil posudok bez akýchkoľvek problémov. Žalovaný namietal, že
znalec nevychádzal z dodacích listov, teda nemohol porovnať skutočne dodaný materiál s faktúrami,
vykonával len zameranie, a tak sa podľa žalovaného stalo, že zameral aj 1,5 poschodia, na ktorom
sa rekonštrukcia vôbec nevykonávala a ktorý materiál započítal do faktúr. Znalec podľa žalovaného
nezohľadnil ani skutočnosť zabudovaných materiálov a dokončovacích prác, ktoré p. N. nedokončil a
znalec ani ničím nepreukázal, že elektroinštalačný materiál, ktorý nameral, bol zakúpený u žalobcu.

Žalovaný je presvedčený, že bezdôvodné obohatenie získal živnostník p. N., ktorý so súhlasom
skladníka - pracovníka žalobcu prevzal tovar bez platenia od žalobcu a tento mu neuhradil. Žalobca nikdy
neplnil žalovanému, ale živnostníkovi p. N., a to bez právneho dôvodu, bez uzavretia kúpnej zmluvy.
Následne p. N. podľa ústnej zmluvy o dielo plnil žalovanému. Žalovaný má za to, že nešlo o plnenie
bez právneho dôvodu zo strany žalobcu žalovanému, ktorému tak vo vzťahu k žalobcovi nevzniklo
bezdôvodné obohatenie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 20.03.2015 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že žalobca preukázal, že žalovaný získal
bezdôvodné obohatenie dodaním tovaru pre žalovaného, ktorý bol zabudovaný na hoteli v rámci
rekonštrukčných prác. Súd prvého stupňa nariadil na základe predchádzajúceho rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici znalecké dokazovanie, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že fakturácia
súhlasí s reálne zabudovaným elektroinštalačným materiálom, rozdiel bol iba pokiaľ ide o zabudované
káble, a to rozdiel 70 b.m., pričom v tomto rozsahu žalobca zobral návrh späť.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.2 O.s.p. v senáte bez
nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods.2 a § 156 ods. 3 O.s.p. bolo miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že potom, ako uznesením č.k. 43Cob/140/2012-70 zo dňa
31.10.2012 zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súd
prvého stupňa pokračoval v konaní, pričom vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu. Vykonané
dokazovanie na pojednávaní dňa 11.03.2013 doplnil o výsluch konateľa žalovaného N. O. Y., ktorého
vypočul za prítomnosti účastníkov konania, prostredníctvom súdom ustanoveného tlmočníka v jazyku
ukrajinskom. Svedok potvrdil, že práce pre žalovaného vykonával p. N., so žalobcom žalovaný nebol
v žiadnom zmluvnom vzťahu. Pokiaľ ide o fakt, že uhrádzal faktúry aj pre žalobcu, svedok uviedol, že
pre neho bolo podstatné, že objednaná práca bola vykonaná, bolo mu jedno, odkiaľ je tovar objednaný
a pokiaľ súd zisťoval, či žalovaný vedel, že platí žalobcovi a nie p. N., svedok uviedol „Považoval som
to za jeden celok“. Svedok potvrdil, že s poslednými dvoma faktúrami nesúhlasil, mali byť dodatočne
odsúhlasené, k čomu však prakticky nedošlo. Uviedol tiež, že projekt na elektroinštalačné práce mal
spraviť p. N., tento ho však nespravil a žalovaný ho dal dodatočne spraviť organizácii, ktorá robila revíziu
elektroinštalačného zariadenia. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o fyzickej kontrole konkrétnej faktúry,
svedok si ich nepamätal, pokiaľ ide o dokončenie prác uviedol, že p. N. ich nedokončil a „zmizol“.

Súd prvého stupňa uznesením 4Cb/12/2012-106 zo dňa 30.04.2013 nariadil znalecké dokazovanie
a ustanovil znalca z odboru Elektrotechnika R.. L. I. s tým, že jeho úlohou bude po oboznámení
sa so spisom a ohliadke na mieste samom zistiť, špecifikovať a určiť hodnotu zabudovaného
elektroinštalačného materiálu dodaného žalobcom žalovanému v roku 2007 na prestavbu Hotela
MINCIAR v Kremnici, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve žalovaného. Znalec R.. L. I. listom zo
dňa 22.10.2013 oznámil súdu, že z dôvodu podkladovej núdze nevie vypracovať znalecký posudok,
pričom uviedol, že mu chýbajú nasledovné podklady: projektová dokumentácia pre realizáciu elektrickej
inštalácie vrátane výkazu výmer a položkového rozpočtu, zmluva o dielo s dodávateľom elektrickej
inštalácie p. N., Osvedčenie odbornej spôsobilosti dodávateľa elektrickej inštalácie, Montážny denník,

Odovzdací a preberací protokol o odovzdaní a prebratí diela alebo jeho ucelenej časti, Sprievodná
technická dokumentácia v zmysle prílohy č. 3 vyhl.č. 508/2009 a Porealizačné zameranie a PD
skutočného vyhotovenia.

Súd prvého stupňa následne uznesením č.k. 4Cb/12/2012-120 zo dňa 11.02.2014 zmenil uznesenie
o nariadení znaleckého dokazovania tak, že na podanie znaleckého posudku ustanovil znaleckú
organizáciu JHS s.r.o., Sládkovičova 10, Martin. JHS s.r.o. Martin podaním zo dňa 03.03.2014 požiadala
súd o poskytnutie preddavku s tým, že pre vypracovanie znaleckého posudku je potrebné vypracovať
projektovú dokumentáciu, vykonať odbornú prehliadku a odbornú skúšku a vykonať zameranie
skutočných trás jednotlivých káblov k spotrebičom a ovládacím prvkom, a to aj tých rozvodov, ktoré
podľa spisového materiálu nie sú využívané. Uviedla tiež, že predpokladaný náklad na realizáciu týchto
úkonov je 30.000,- Eur, preto požiadala súd o poskytnutie preddavku vo výške 25.000,- Eur.

Súd prvého stupňa napokon po predchádzajúcej telefonickej konzultácii znovu zmenil uznesenie o
nariadení znaleckého dokazovania, a to tak, že na podanie znaleckého posudku uznesením č.k.
4Cb/12/2012-131 zo dňa 22.04.2014 ustanovil znalca z odboru Elektrotechnika R.. V. W., bytom X.
O. XXA, G.. Súdom ustanovený znalec R.. W. podal dňa 04.11.2014 súdu Znalecký posudok pod č.
13/2014 vypracovaný na základe uznesenia súdu. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý okrem
súdneho spisu vychádzal okrem iného aj z podrobnej obhliadky priestorov objektu Hotela MINCIAR,
z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu, k vypracovaniu posudku si vybral aj konzultanta (elektrotechnika
špecialistu a súdneho znalca W.. W. K.) a vychádzal z platnej právnej úpravy v danej oblasti. Podľa
záverov znaleckého posudku s fakturáciou žalobcu nesúhlasí iba použité množstvo kábla CYKY5C x
4,0 m3 (položka 8), kde je rozdiel oproti fakturácii menší o 70 b.m., čo pri cene 83,80 Sk / b.m. činí
čiastku 6.452,60 Sk, po prepočte 214,19 Eur. Pokiaľ ide o ostatný fakturovaný elektroinštalačný materiál,
podľa záverov znaleckého posudku súhlasí s elektroinštalačným materiálom zabudovaným v priestoroch
Hotela MINCIAR.

Žalobca podaním zo dňa 30.01.2015 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 214,19 Eur a súd prvého
stupňa na pojednávaní dňa 09.02.2015 uznesením vyhláseným pod č.k. 4Cb/12/2012-158 zo dňa
09.02.2015 konanie v časti týkajúcej sa sumy 214,19 Eur zastavil. Na uvedenom pojednávaní bol
vypočutý aj súdom ustanovený znalec R.. V. W., ktorý vysvetlil postup pri vypracovaní znaleckého
posudku, pri ktorom vychádzal aj z toho, že projekt na elektroinštalačné práce neexistoval.

Po zhodnotení skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa odvolací súd
súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ani doplnením dokazovania o výsluch konateľa žalovaného
nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim tak, ako to tvrdil žalobca. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa v
tom, že elektroinštalačný materiál dodávaný žalobcom bol zabudovávaný na stavbu vo vlastníctve
žalovaného (hotel), preto došlo u žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd
v tomto smere poukazuje aj na odôvodnenie svojho predchádzajúceho uznesenia v tejto veci
č.k. 43Cob/140/2012-70 zo dňa 31.10.2012. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je
nepochybné, že elektroinštalačný materiál, ktorý zo skladu žalobcu preberal živnostník p. N., ktorý
na základe ústnej zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným vykonával pre žalovaného rekonštrukčné
práce na nehnuteľnosti, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve žalovaného, bol zabudovaný do tejto
nehnuteľnosti. Napokon sám žalovaný prvé žalobcom vystavené faktúry aj uhradil. Pokiaľ preto aj
neexistoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou, ako to opakovane zdôrazňuje
žalovaný v odvolaní, neznamená to, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie
elektroinštalačného materiálu, ktorý bol zabudovaný na nehnuteľnosti, ktorá v tom čase bola vo
vlastníctve žalovaného, a to titulom bezdôvodného obohatenia (plnením bez právneho dôvodu).

Vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa ešte pred nariadením znaleckého
dokazovania považoval tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd za preukázané, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj to, že medzi žalobcom a žalovaným zmluvný
vzťah preukázaný nebol. Rovnako tak bolo zrejmé, že p. N., ktorý na základe ústne uzavretej zmluvy
vykonával pre žalovaného rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, nemal vypracovaný
projekt elektroinštalačných prác. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky zistené skutočnosti,
vrátane správania sa a výpovedí samotných účastníkov konania. Odvolací súd súhlasí so závermi
súdu prvého stupňa a upozorňuje žalovaného, že aj žalovaný súhlasil s plnením zo strany svojho

obchodného partnera L. N. len na základe ústnej zmluvy o dielo, bez projektu a bez podrobnej
špecifikácie vzájomných práv a povinností. Žalovaný v konaní nepreukazoval, ale ani netvrdil, že za
materiál uvedený v žalovaných faktúrach zaplatil (či už L. N. alebo inému subjektu).

Z vyššie uvedených dôvodov pri znaleckom dokazovaní išlo o určenie, či elektroinštalačný materiál, ktorý
bol žalobcom fakturovaný vo vyššie uvedených dvoch faktúrach bol aj zabudovaný do nehnuteľnosti,
ktorá bola vo vlastníctve žalovaného. Úlohou znalca nebolo určiť, či bol zabudovaný elektroinštalačný
materiál, ktorý mal byť zabudovaný podľa zmluvy (ako to naznačuje vyjadrenie znalca R.. L. I. a do
istej miery aj žiadosť o preddavok zo strany znalca JHS s.r.o., Martin), ale určiť, či ten elektroinštalačný
materiál, cenu ktorého žalobca fakturoval a žaloval, bol na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného
skutočne aj zabudovaný. Vzhľadom k tomu, o aký materiál podľa vystavených faktúr išlo (vypínače,
spínače, zásuvky a pod.), teda veci, ktoré nie sú identifikované jednotlivo, napr. výrobným číslom, nebolo
možné ani zistiť a určiť, či presne ten elektroinštalačný materiál, ktorý L. N. odobral od žalobcu, cena
ktorého bola fakturovaná, bol aj zabudovaný (ako to žalovaný namieta v odvolaní). Takéto určenie v
podstate ani možné nie je.

Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvého stupňa, ktorý pri posúdení žalobcovho nároku vychádzal
zo znaleckého posudku predloženého znalcom R.. V. W. pod č. 13/2014. Ako už bolo uvedené, znalec
bol vypočutý aj na pojednávaní, kde vysvetlil spôsob, akým znalecký posudok vypracoval.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že druh a počet elektroinštalačného materiálu zabudovaného
na nehnuteľnosti súhlasí s druhom a počtom elektroinštalačného materiálu fakturovaného žalobcom
okrem jedného druhu kábla, kde znalec zistil, že tento kábel bol fakturovaný v množstve o 70 b.m. viac
ako je zabudované, vyčíslil aj hodnotu tohto rozdielu, a to sumou 214,19 Eur. Žalobca žalobu v časti o
zaplatenie 214,19 Eur zobral späť a súd prvého stupňa konanie, pokiaľ ide o túto sumu, uznesením č.k.
4Cb/12/2012-158 zo dňa 09.02.2015 zastavil.

Na základe uvedených záverov a dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobcu
zaviazal na zaplatenie istiny 9.451,90 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 a § 151 O.s.p.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému. Žalobcovi prisúdená náhrada trov odvolacieho konania vo výške 262,33
Eur predstavuje odmenu za zastupovanie advokátom, ktorá bola určená podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby -
písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 253,94 Eur + 1x režijný paušál 8,30 Eur. Podľa § 149 O.s.p.
je žalovaný žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.