Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010314
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315010314.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Ing.

DušanaMataninaaBohuslavaKopeja,vtrestnejveciobžalovaných:G.Ž.K.E..,preprečinkrádežpodľa
§ 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2 Pv 295/13/7702 zo dňa 09.06.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. Ž.Y., U.. XX.XX.XXXX H. D.,
F. R. E. T. XXX/XX, E.,
F.. Č.. H. Ú. U. H. H. L.,

obžalovaný G.. N. D., U.. XX.XX.XXXX H. T.,
F. R. T. XXX/XX, XXX XX L. U. V.,

obžalovaný G.. W. Č., U.. XX.XX.XXXX H. T.,
F. R. Š. XXX/XX, XXX XX L. U. V.,

obžalovaný G.. N. R., U.. XX.XX.XXXX H. T.,
F. R. T. XXX/XX, XXX XX L. U. V.,

uznávajú sa za vinných, že

v bode 1/ rozsudku obžalovaní G. Ž.Y., G.. N. D., G.. W. Č.
G. Ž. K. G.. N. D. po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase, okolo 00.30 hod. dňa 30.05.2013
prišli k predajni V. C. U. T. Z. Č.. X H. L. U. V., O. T., kde G.. N. D. dával pozor a G. Ž. za pomoci

páčidla vylomil vchodové dvere a následne aj ďalšie vstupné dvere do uvedenej predajne, obaja vošli
dnu a z miestnosti skladu a samotnej predajne odcudzili alkohol a cigarety rôznych značiek, energetické
nápoje, mäsové výrobky a cukrovinky, odcudzené veci uložili do veľkej cestovnej tašky, ktorú spoločne
odniesli do miesta bydliska G.. N. D., kde si odcudzené veci rozdelili a následne G.. N. D. toho istého
dňa 30.05.2013 prostredníctvom sociálnej siete kontaktoval G.. W. Č., ktorý v čase okolo 21.00 hod.
uvedeného dňa prišiel do miesta pobytu G.. N. D., kde mu G.. N. D. ukázal odcudzené veci a aj napriek
tomu, že mu oznámil, odkiaľ veci pochádzajú, tieto spoločne ukryli v lese v blízkosti miestneho cintorína

v obci L. U. V. a časť veci si G.. W. Č. zobral pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti V. C. T., E. N., N.
Č.. XX, T., B.: XXXXXX, vznikla krádežou škoda vo výške 772,80 eur a poškodením zariadenia škoda
vo výške 76,84 eur,

v bode 2/ rozsudku obžalovaný G. Ž.
G. Ž. Q. E. dňa 14.07.2013 v čase o 10.48 hod. vošiel do nákupného centra L., H.. O.. E.. U. D. Š. H.
T., kde s úmyslom odcudzenia zobral tovar a to 2 fľaše alkoholu značky Vodka Nicolaus 0,7 l, ktoré si

v priestoroch predajne vložil do vaku, ktorý mal na tento účel pri sebe a s takto odcudzeným tovarom
prešiel pokladničnou zónou bez toho, aby ukrytý tovar zaplatil, kde následne bol prichytený pracovníkomSBS, čím takto krádežou pre L. E. A., H.. O.. E.., F. V. XX/A, R., B.: XXXXXXXX, spôsobil krádežou
škodu vo výške 15,18 eur, pričom takéhoto konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol za obdobný čin
dňa 08.07.2013 postihnutý príslušníkmi OO PZ v Humennom blokovou pokutou nezaplatenou na mieste

vo výške 20,00 eur a taktiež sa takéhoto konania dopustil, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn.
2T/163/2012 zo dňa 29.01.2013,

v bode 3/ rozsudku obžalovaní G.. N. D., G.. N. R.

G.. C. Ž. Q. L. U. V. dňa 10.10.2013 v presne nezistenom čase, okolo polnoci prišiel k potravinám Q..
K. U. I. Z. Č.. XX H. L. U. V., O. T., kde so sekerou rozbil sklenenú výplň vchodových dverí a následne
cez vzniknutý otvor vošiel dnu do priestorov predajne odkiaľ z pultu odcudzil cigarety a alkohol rôznych
značiek, z registračnej pokladne finančnú hotovosť vo výške 97,00 eur, odcudzené veci odniesol do
garáže rodinného domu s popisným číslom XXX/XX U. T. Z. H. L. U. V., kde zobudil G.. N. D., ktorému
povedal, že vykradol potraviny a nechal mu časť odcudzených vecí a nasledujúci deň 11.10.2013 v čase

okolo 07.00 hod. sa G.. N. D. stretol s G.. N. R. Q. L. U. V., ktorému ukázal odcudzené veci a aj napriek
tomu, že mu oznámil, odkiaľ veci pochádzajú, tieto spoločne ukryli v lesnom poraste v časti Q.. N., L..
Ú.. O. L. U. V. a časť veci použili pre vlastnú potrebu, čím takto C. T. - D. K., Q. Č.. XXX, L. U. V., O. T.,
B.: XXXXXXXX, vznikla krádežou škoda vo výške 1.014,55 eur a poškodením dverí predajne vo výške
65,28 eur,

teda

obžalovaný G. Ž.
v bode 1/ rozsudku - spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - vlámaním a spôsobil tak malú škodu,
v bode 2/ rozsudku - prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený,

obžalovaný G.. N. D.
v bode 1/ rozsudku - spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - vlámaním a spôsobil tak malú škodu,
v bode 3/ rozsudku - spoločným konaním ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným
činom spáchaným inou osobou,

obžalovaný G.. W. Č.
v bode 1/ rozsudku ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou
osobou,

obžalovaný G.. N. R.
v bode 3/ rozsudku spoločným konaním ukryl a na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom
spáchaným inou osobou,

čím spáchali

obžalovaný G. Ž.
v bode 1/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,

obžalovaný G.. N. D.
v bode 1/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 3/ rozsudku - prečin podielnictva § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ
podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný G.. W. Č.v bode 1/ rozsudku - prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

obžalovaný G.. N. R.

v bode 3/ rozsudku - prečin podielnictva § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaný G. Ž.

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h)
Trestného zákona, v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, v
zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušuje výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného

súdu Svidník sp. zn. 2T/70/2014 zo dňa 18.6.2014, právoplatným dňa 15.7.2014, ktorým bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody na osem mesiacov a súčasne ruší aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovaný G.. N. D.

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona,

podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v zmysle § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. e) Trestného zákona s použitím
§ 117 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

obžalovaný G.. W. Č.

Podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j), l) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, s
použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

obžalovaný G.. N. R.

Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona, súd upúšťa od potrestania, pretože vzhľadom na povahu
spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci
pred súdom postačí na jeho nápravu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodených:
v bode 1/ rozsudku - V. C. T., E. N., N. Č.. XX, T., B.: XXXXXX,v bode 3/ rozsudku - C. T. - K., G.B. D. Q. XXX, XXX XX L. U. V., B.: XXXXXXXX, s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na obžalovaných G. Ž., G.. N. D., G.. W. Č., G.. N. R. K. G.. C. Ž. obžalobu pre tri
skutky (totožné so skutkami uvedenými v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku), ktoré právne
kvalifikoval ako prečiny - krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a podielnictvo podľa §
231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Po podaní obžaloby súd podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku, vylúčil trestnú vec obvineného C. Ž.,

na ktorého bola pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podaná obžaloba
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2 Pv 295/13/7702-29 zo spoločného konania na
samostatné konanie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júla 2016, prokurátor po zisťovaní súdom uviedol, že nemá

záujem konať o dohode o vine a treste a predniesol obžalobu v zhode s jej písomným vyhotovením tak,
ako bola doručená dňa 12.06.2015 (vrátane tam uvedenej právnej kvalifikácie).

Pozákonompoučenívšetciobžalovanívyhlásili,žesúvinnízoskutkovuvedenýchvobžalobe.Následne
samosudca zisťoval stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaných - prokurátor uviedol, že: „U G.

Ž. poukazujem na to, že škoda pod bodom 1/ bola spáchaná v sume vyššej ako 266,00 eur, krádež bola
vykonaná vlámaním a vlámanie je potrebné považovať za závažnejší spôsob konania. Preto budem
navrhovať uznať vinu pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) TZ, s poukazom na § 138
písm. e) TZ.“

Samosudca upozornil prokurátora, že v obžalobe je skutok pod bodom 1/ je kladený za vinu nielen G.
Ž., K. K. N. D., preto nie je zrejmé, z akého dôvodu upravuje právnu kvalifikáciu iba k G. Ž.. Prokurátor
na to reagoval tak, že to isté čo uvádzal, platí aj vo vzťahu k G.. N. D..

Na tomto mieste súd považuje za nutné vysvetliť ďalší procesný postup:

V dôsledku toho, že prokurátor (nevedno prečo predniesol obžalobu s tam uvedenou právnou
kvalifikáciou) až po vyhlásení obžalovaných o vine za skutky uvedené v obžalobe (avšak ešte pred
prijatím vyhlásenia) upozornil na zmenu právnej kvalifikácie pri skutku pod bodom 1/ u O.. G. Ž. K.
G.. N. D., ktorý sa má pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako

ho posudzuje prednesená obžaloba - t. j. podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ, s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. e) TZ, samosudca upozornil obžalovaných a obhajcov, že sa stotožňuje s
prednesom prokurátora, pričom pri tejto právnej kvalifikácii ide o zločin, pri ktorom je zákonom stanovená
trestná sadzba 3 - 10 rokov. Samosudca aplikujúc analogicky ustanovenie § 234 ods. 2 TP, upozornil
obžalovaných G. Ž. K. G.. N. D. a ich obhajcov na možnosť navrhnúť dôkazy plynúce z upozornenia

na zmenu právnej kvalifikácie.

Poukazujúc na obsah ustanovenia § 349 ods. 1 TP, podľa ktorého samosudca vykonáva konania
o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje 8 rokov, musela byť vec postúpená senátu. V situácii, kedy už bolo nariadené hlavné

pojednávanie, súd musel použiť analógiu a uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku,
peranalogiam,samosudcapostúpilvecsenátu.Samosudcasúdsivedomýsvojhonesprávnehopostupu
(pretože sám mal po preskúmaní obžaloby postupovať podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku
a § 241 ods. 2 TP ešte pred nariadením hlavného pojednávania), aj keď formálne nerozhodol podľa §
281 ods. 1 TP

-obsahovovšaksvojimpostupomdosiaholzákonnéobsadeniesúdusenátom,ktorémuvecpovyslovení
vlastnej nepríslušnosti postúpil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2016 (už konal senát) prokurátor opäť odmietol
konanieodohodeovineatresteatoajnapriektomu,ževšetciobžalovanísatakéhotokonaniadomáhali.Po prednesení obžaloby s už pozmenenou právnou kvalifikáciou všetci obžalovaní vyhlásili, že sú vinní
zoskutkovuvedenýchvobžalobe.Súdprijalvyhlásenieobžalovaných,žesúvinnízoskutkovuvedených
v obžalobe a po zistení osobných pomerov obžalovaných vykonával iba dôkazy súvisiace s výrokom o

treste a náhrade škody.

Po prečítaní výpovedí svedkov a vykonaní listinných dôkazov, súd ukončil dokazovanie.

Všetci obžalovaní v záverečnej reči vyjadrili ľútosť nad tým, čo spáchali a v rovnakom zmysle prednášali

aj posledné slovo.

O vine obžalovaných za skutky uvedené v obžalobe súd nemal pochybnosti nielen v dôsledku ich
vyhlásenia, ale aj po oboznámení sa so spisovým materiálom pri preskúmaní obžaloby predsedom
senátu a prísediacimi pred hlavným pojednávaním.

Súd konanie obvinených G. Ž. K. N. D. uvedené v bode 1/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým
spoločne si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním a spôsobil tak malú škodu, čím spáchali prečin krádež podľa § 212 ods. ods. 1, ods. 4 písm.
b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa §
20 Trestného zákona.

Súd konanie obvineného G.. W. Č. uvedené v bode 1/ rozsudku, posúdil ako koananie, ktorým ukryl a
na seba previedol veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou osobou, čím naplnil znaky
prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd konanie obvineného G. Ž. uvedené v bode 2/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým si prisvojil
cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím
spáchal prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd konanie obžalovaných G.. N. R. K. G.. N. D. v bode 3/ rozsudku posúdil ako konanie, ktorým
spoločným konaním ukryli a na seba previedli veci, ktoré boli získané trestným činom spáchaným inou
osobou, čím spáchali prečin podielnictva § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchatelia
podľa § 20 Trestného zákona.

Súd výrok o treste u obžalovaného G. Ž. odôvodňuje tým, že pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) TZ, to je že obžalovaný
spáchal viac trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností

súd vyhodnotil ako vyrovnanú, preto nepristúpil k úprave trestnej sadzby podľa zásad uvedených v § 38
TZ, ale iba v zmysle asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 TZ.

Obžalovaný G. Ž. spáchal viac trestných činov, z toho jeden zločin, všetky samostatnými skutkami.

Pri úprave trestnej sadzby súd postupoval podľa rozhodnutia č. 32/2009 - publikovaného v zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 4/2009 - i keď citovaná judikatúra bola prijímaná v čase, kedy
ešte v dôsledku nálezu ústavného súdu nestratila účinnosť časť prvej vety za bodkočiarkou, druhého
odseku ustanovenia § 41 TZ. V dôsledku nálezu ústavného súdu dolná hranica (tri roky) pri trestnom
čine krádeže podľa § 212 ods. 4 TZ (čin najprísnejšie trestný, ktorého sa obžalovaný dopustil) zostáva

nedotknutá.

Obžalovanému G. Ž. súd pri ukladaní testu pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu a postupoval podľa
kritérií uvedených v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) TZ, okrem iného aj preto, že zo strany obvineného
bola vyvolaná iniciatíva k uzavretiu dohody o vine a treste, pričom na to boli splnené všetky procesné

podmienky a len od úvahy prokurátora záviselo, či pristúpi ku konaniu o dohode o vine a treste, teda len
od jeho úvahy záviselo, či a v akej miere využije ustanovenie § 39 ods. 4 TZ.V konaní o dohode o vine a treste by bolo možné znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby najnižšie na úroveň
dva roky, súd využil zákonnú možnosť mimoriadneho zníženia trestu v rovnakom rozsahu, akoby to bolo
možné urobiť v konaní o dohode o vine a treste a uložil obžalovaného G. Ž. trest odňatia slobody na

dva roky nepodmienečne.

Súd výrok o treste u obžalovaného G.. N. D. odôvodňuje rovnako ako výrok o treste u obžalovaného G.
Ž. - u tohto mladistvého obžalovaného súd samozrejme aplikoval aj zákonnú úpravu trestných sadzieb
v zmysle § 117 ods. 1 TZ, pričom bez mimoriadneho zníženia trestu by spodná hranica u obžalovaného

G.. D. predstavovala sadzbu jeden rok a šesť mesiacov.

Splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu u obvinených
vzhľadom na okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 TZ, súd konštatuje v troch rovinách:
- obžalovaní sa k trestnej činnosti priznali v celom rozsahu a to aj k najzávažnejšiemu skutku, t. j. krádež
pod bodom 1/ rozsudku, i keď prípravnom konaní by v prípade spochybnenia výšky škody, jej stanovenie

bolo značným spôsobom problematické - a tým aj trestná sadzba plynúca z právnej kvalifikácie,
- skutku sa dopustil G. Ž. vo veku blízkom veku mladistvých, za ktorý sa podľa § 127 ods. 2 považuje
osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku. Túto
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. d) TZ) súd vo výroku o treste nekonštatoval a nezohľadňoval ju z
toho dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo

vôľovú spôsobilosť - nebol však produkovaný ani dôkaz, ktorý by takéto konštatovanie vylúčil. G. Ž. je
narodený 25.01.1995 a iba pre približne štyri mesiace veku presahujúceho deň, kedy dovŕšil osemnásť
rokov sa na neho nevzťahovali osobitné ustanovenia o mladistvých - teda účinku ustanovenia § 117
ods. 1 TZ.
- odmietanie konania dohody o vine a treste prokurátorom za situácie, keď inak sú splnené všetky

procesné podmienky,
- nesprávny procesný postup prokurátora a samosudcu pri oznámení právnej kvalifikácie pri skutku
pod bodom 1/ u O.. G. Ž. K. G.. N. D., ktorý sa má pri správnom použití zákona posudzovať podľa
iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje prednesená obžaloba - nič nebránilo prokurátorovi po
tom, čo zistil nesprávnu právnu kvalifikáciu v obžalobe vziať obžalobu späť, následne upozorniť na

zmenu právnej kvalifikácie a po následných procesných úkonoch predložiť súdu obžalobu s už správnou
právnou kvalifikáciou.

Kombinácia týchto okolností dosiahla podľa názoru súdu takú intenzitu, že vo svojom súhrne nadobudli
v konkrétnom prípade taký význam, že ich súd posúdil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle

ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 39 ods. 1 TZ, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má
za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť

trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) TZ, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratšiu ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej päť rokov.

Uložiť trest podľa kritérií uvedených v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v
ustanovení odseku 3, bolo možné len po aplikácii § 39 ods. 1 TZ - teda pri mimoriadnom znížení trestu,
nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu súd uzavrel, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje

aj trest kratšieho trvania - vtedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom.

Súd teda uložil obžalovaným G. Ž. K. G.. N. D. tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby, pričom výkon uloženého trestu odňatia slobody u obž. G.. N.. D. súd

podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok.

Obžalovaného G.. W. Č. súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace a určil skúšobnú
dobu na jeden rok, pričom súd vzal do úvahy, že obžalovaný G.. W. Č. už bol trestne stíhaný preprečin krádež podľa § 212 ods. 1 TZ, pričom trestného stíhanie sa skončilo rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/22/2013 upustením od potrestania obžalovaného.

U obžalovaného G.. N. R. súd podľa § 98 písm. a) TZ, upustil od potrestania, pretože vzhľadom na
povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie
veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Uložené tresty (obžalovaným G. Ž., G.. N.. D. K. G.. W.. Č.)

majú nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovanými, ale najmä vytvoria podmienky na ich
výchovu k tomu, aby viedli riadny život.

V súlade s § 288 ods. 1 TP, súd odkázal poškodených v bode 1/ rozsudku - V. C. T., E. N., N. Č.. XX,
T., B.: XXXXXX, v bode 3/ rozsudku - C. T. - K., G. D. Q. XXX, XXX XX L. U. V., B.: XXXXXXXX, s
uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces, ktorí sa riadne v prípravnom konaní uplatnili

nárok na náhradu škody na civilný proces, z toho dôvodu, že na hlavnom pojednávaní nebolo možné
preukázať rozsah doteraz neuhradenej škody už aj s poukazom na to, že vykonanými listinnými dôkazmi
bolopreukázané,žepoškodenémudružstvuV.C.bolačasťškodyuhradenápoisťovňouapoškodenejC.
T. bola časť odcudzených vecí vrátená. Bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho (pričom

obžalovaný G. Ž. je vo väzbe - pozn. súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.