Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. august 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612210071
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612210071.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: BL Telecom

debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému:
A., o zaplatenie sumy 190,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 136,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 56,11 Eur od 19.09.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 35,72 Eur od 19.10.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 25,68 Eur od 10.12.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 18,47 Eur od 20.12.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne zo
sumy 0,99 Eur od 19.01.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doučenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 190,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 57,77 Eur od 19.09.2008
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 37,37 Eur od 19.10.2008
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 25,68 Eur od 19.11.2008 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 18,47 Eur od 20.12.2008 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne zo sumy 50,79 Eur od 19.01.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. Žalobu
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova

10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej, ktorá sa zaviazala riadne
odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému
faktúry č. 7892182847 na sumu 57,77 Eur so splatnosťou 18.09.2008, č. 893308847 na sumu 37,37
Eur so splatnosťou 18.10.2008, č. 8894428010 na sumu 25,68 Eur so splatnosťou 18.11.2008, č.
6895547167 na sumu 18,47 Eur so splatnosťou 19.12.2008, č. 2896676127 na sumu 50,79 Eur so
splatnosťou 18.01.2009. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže

žalovaný riadne a včas nezaplatil za poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu, dostal sa do
omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si faktúrou uplatnil zmluvnú pokutu spolu so zákonným
úrokom z omeškania od splatnosti faktúry.2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi

pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §

219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 12.08.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 10.03.2008 č.
XXXXXXXXXX, zmluvou o nájme koncového zariadenia zo dňa 29.02.2008, faktúrou č. 7892182847
na sumu 57,77 Eur so splatnosťou 18.09.2008, č. 0893308847 na sumu 37,38 Eur so splatnosťou

18.10.2008, č. 8894428010 na sumu 25,68 Eur so splatnosťou 09.12.2008, č. 6895547167 na sumu
18,47 Eur so splatnosťou 19.12.2008, č. 2896676127 na sumu 50,78 Eur, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 10.03.2008 zmluvu o pripojení č.

XXXXXXXXXX, podľa ktorej bola žalovanému zriadená telefónna prípojka s programom Doma Pohoda.
Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zriadiť telefónnu prípojku, poskytovať verejnú telefónnu službu a
poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiace služby za podmienok stanovených touto zmluvou. Žalovaný
sa zaviazal platiť cenu za zariadenie a používanie telefónnej prípojky, cenu za poskytnutú verejnú
telefónnu službu a cenu za súvisiace verejné elektronické komunikačné služby podľa platnej tarify.

Zároveň sa žalovaný v zmluve o pripojení zaviazal, že ak vypovie zmluvu o pripojení alebo dôjde iným
spôsobom z dôvodov na jeho strane k porušeniu záväzku využívať verejnú telefónnu službu počas doby
viazanosti právny predchodca žalobcu má právo si uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 900,- Sk (29,87
Eur).

7. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu faktúrami za obdobie od 01.08.2008 do 30.11.2008
vyfakturoval žalovanému sumu 139,30 Eur ako mesačné poplatky za služby a zmluvné pokuty za
nedodržanie doby splatnosti. Faktúrou za obdobie od 01.12.2008 do 31.12.2008 vyfakturoval právny
predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu 49,79 Eur a poplatky za služby v sume 0,99 Eur.
Celkový dlh žalobcu teda predstavoval sumu 190,08 Eur ako poplatky za služby a zmluvnú pokutu.

8. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

9.Podľa§42ods.1písm.a)zákonač.610/2003Z.z.,podnikmáprávonazaplateniecenyzaposkytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

10. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

11. Podľa § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2008), v znení neskorších predpisov
výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska

platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2009 do 30.06.2010) výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
Zmluvuopripojenídňa10.03.2008.Žalovanýporušildohodnutépodmienky,pretoženezaplatilfaktúryza
poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej Zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný

v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bol povinný
vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi žalobcu na základe faktúr vo výške
136,97 Eur. Preto súd žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 136,97 Eur ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.23. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd
aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania

s úhradou jednotlivých faktúr, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby
(deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, s ktorých úhradou je žalovaný v omeškaní). V prípade
faktúr so splatnosťou 18.09.2008 a 18.10.2008 súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne,
v prípade faktúr so splatnosťou 10.12.2008 a 20.12.2008 vo výške 5 % ročne a v prípade faktúry
splatnej dňa 18.01.2009 vo výške 10,5 % ročne. V prípade faktúry č. 8894428010 znejúcej na sumu

25,68 žalobca žiadal úrok z omeškania odo dňa 19.11.2008, táto faktúra sa však stala splatnou dňa
09.12.2008, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa 10.12.2008. Pri určení výšky
úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá
ku dňom 19.09.2008 a 19.10.2008 bola vo výške 4,25 %, jej dvojnásobok je teda 8,5%. Ku dňom
10.12.2008 a 20.12.2008 bola základná úroková sadzba vo výške 2,5%, je dvojnásobok je teda 5%. Úrok
z omeškania ku dňu 19.01.2009 predstavoval 10,5 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky 2,5% + 8%). Žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, súd mu však priznal úrok
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, nakoľko požadovaný úrok 14,25 % ročne je v rozpore
s nariadením č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.

24. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 3,32 Eur (2 krát po 1,66 Eur) (z faktúry č. 0893308847 a č. 7892182847) a v sume 49,79
Eur (z faktúry č. 2896676127). Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade
sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane
vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na

druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ - nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí
zmluvy.

25. Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

26.Podľa§3ods.3Zákonač.250/2007Z.z., každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Zmluvná pokuta upravená v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, je upravená ako zabezpečovací
inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o
dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je
to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu

vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ
určí výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom
na Všeobecné podmienky, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná
zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to napriek prezentovanému názoru žalobcu, podľa ktorého nepostačuje

na konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne
individuálne dojednaná, vedie k tomu, že navrhovateľ ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie,
pretože do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zostrany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Žalobca do tohto textu
zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2.
kde sú rôzne možnosti porušenia povinností. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne,

zvlášť pokiaľ žalobca sám určí aj výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom informoval
spotrebiteľa o tom, ako dospel k stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

30. Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho

nárokov a znevýhodňuje spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho
nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri
uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko
koncipované v zmluve o pripojení, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy by sa musel minimálne oboznámiť
nielen so zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je

zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami žalovaný aj oboznámil. Oboznámenie s VOP bolo totiž do
zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť skutočnosť, že aj
keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo by to nič na znení
pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa a to je prejav nerovnováhy
práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu. Samotná dĺžka viazanosti

spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v bode č. 1 zmluvy o pripojení v spojení s bodom 2 zmluvy o
pripojení je textovo napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy odstúpením
od zmluvy, na vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností porušenia
povinností sa bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia povinností zo
Zmluvy. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytuje

zľavy zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v
rámci svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie
konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti
dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou
hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o

zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne obsiahnutá
na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

31. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto

ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako

neprijateľná zmluvná podmienka.

32. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a
teda neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu súd po zhodnotení
vykonaného dokazovania, žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty spolu v sume 53,11 Eur spolu

s úrokom z omeškania, zamietol ako nedôvodnú. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté
aj rozsudkami Okresného súdu Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa
04.12.2012 a 36C/276/2012 zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 190,08 Eur, úspešný bol v časti 136,97 Eur, čo predstavuje 72%. v časti o zaplatenie sumy 53,12
Eur bol úspešný žalovaný, t. j. 28 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže žalobca bol

úspešný v pomernej časti 44 % (72 - 28). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).