Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211322
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114211322.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Z.. J. H.,
nar.: XX.X.XXXX, bytom: Q. S. XXXX/XX, XXX XX J., občan SR, proti žalovanej v 1/ rade: E. W., nar.:
X.X.XXXX, bytom: O. X, XXX XX X., občianka SR a žalovanej v 2/ rade: J. Š., nar.: X.X.XXXX, bytom:
Q. X. XXX/XX, XXX XX X., občianka SR, o zaplatenie 2.000 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty

r o z h o d o l :

Žalované v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.000 € s

9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.5.2011 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou
vo výške 2 € za každý deň omeškania od 14.5.2011 až do úplného zaplatenia, a to v pravidelných
mesačných splátkach, každá po 50 €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalované v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n é nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 163,80 €, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalované

v 1/ a 2/ rade uhradiť mu sumu 2.000 € s 9,25 % úrokom z omeškania od 14.5.2011 do zaplatenia
a dojednanú zmluvnú pokutu 5 € za každý deň omeškania s platením od 14.5.2011 až do úplného
zaplatenia pôžičky, ako aj k zaplateniu súdneho poplatku spoločne a nerozdielne s tým, že plnením
jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou v 1/ rade uzavrel dňa 11.5.2010 Zmluvu o pôžičke

č. XXXXXX/XXXX-X-XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej hotovostnej pôžičky v sume
2.000 €. Túto sa žalovaná zaviazala splatiť do 13.5.2011. V prípade nesplatenia pôžičky v dohodnutom
termíne bola dohodnutá zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ vo výške 5 € za každý deň omeškania
s platením až do úplného splatenia pôžičky. Plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené ručením
žalovanej v 2/ rade. Po uplynutí dohodnutého termínu vrátenia pôžičky 13.5.2011 žalobca niekoľkokrát
vyzýval žalované v 1/ aj 2/ rade na vrátenie požičanej sumy.

3. Žalovaná v 2/ rade sa v mieste svojho bydliska nezdržiavala, jej iný pobyt súd nezistil, preto jej súd
ustanovilpodľa§29zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuopatrovníkanazastupovanie
v konaní H.. R. D., M. Okresného Y. X.-K.. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:5. Dňa 11.5.2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1/ rade ako dlžníkom a žalovanou v
2/ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXX/XXXX-X-XXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie hotovostnej pôžičky vo výške 2.000 € do 13.5.2011 a to tak, že veriteľ prevedie túto sumu

na účet dlžníka najneskôr 3 dni po podpise zmluvy o pôžičke. Žalovaná v 1/ rade sa zaviazala splatiť
pôžičku do 13.5.2011 do rúk veriteľa alebo na jeho osobný účet. V bode III. bolo dohodnuté, že v prípade
nezaplatenia pôžičky v termíne bude zmluvná pokuta na základe § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka
5 € za každý deň omeškania s platením až do úplného zaplatenia pôžičky. V bode IV. bolo dohodnuté
ručenie žalovanej v 2/ rade na základe § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka kedy táto vyhlásila a

zobrala na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Žalobca
predložil v konaní dva podacie lístky zo dňa 3.9.2013, jeden bol určený žalovanej v 1/ rade a druhý
žalovanej v 2/ rade.

6. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náhrady spojené s jej uplatnením.

9.Podľa§517ods.1,Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej

zaplatení.

15. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

16. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.18. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

19. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu
na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

20. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu,
najčastejšie peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej lehoty veci rovnakého (toho
istého druhu). Pre platnosť tohto záväzku sa nevyžaduje osobitná forma, môže byť písomná, ústna alebo
konkludentná, t.j. vyplývajúca z konaní daných subjektov záväzkového vzťahu.

21. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník
svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania),
zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špecialnými zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa
v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené.
Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu nastávajú zo zákona a sú všeobecnej

povahy, ku vzniku špecialnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.
Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; popri svojom vzniku predpokladajú
existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

22. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená

peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú
pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek
inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligátorne písomnú formu a to bez ohľadu na to, akú
formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie
výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty

nie je zákonom limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3.

23. Ručenie vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vyhlásenie, ktorým ručiteľ
berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník, musí byť
písomné. Písomná forma ručiteľského záväzku je podmienkou jeho platnosti (§ 40 ods. 1 OZ). K ručeniu

nie je potrebný súhlas dlžníka.

24. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľova povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti
je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť iba takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia
ručiteľského záväzku už existuje. Pohľadávka musí byť určitá čo do výšky a čo do jej trvania. Pre obsah

ručiteľského záväzku je zásadne rozhodujúci obsah hlavného záväzku, i keď nemusí ísť o ich totožnosť.
Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Povinnosť ručiteľa vo vzťahu k povinnosti k povinnosti dlžníka
má podpornú (subsidiarnu) povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má prednostnú (primárnu) povahu
(§ 548 ods. 1 OZ).

25. Zo subsidiárnej povahy ručiteľovej povinnosti vyplýva povinnosť veriteľa, aby sa s požiadavkou
splnenia svojej pohľadávky obrátil najprv na dlžníka. Na zamedzenie sporov o tom či sa tak stalo, musí
sa výzva veriteľa, ktorý sa dožaduje splnenia dlhu urobiť v písomnej forme. Za písomnú výzvu dlžníkovi
sa však považuje aj žaloba veriteľa na zaplatenie dlhu.

26. Žalobca v konaní vypovedal, že žalovaná v 2/ rade ho požiadala o pôžičku pre svoju dobrú známu,
s čím súhlasil, stretli sa a vysvetlil jej podmienky pôžičky, upozornil ju aj na výšku zmluvnej pokuty.
Následne na to sa dohodli, podpísala sa aj zmluva, peniaze jej poskytol. Následne čakal, že dôjde k
splneniu pôžičky, nedošlo k ničomu a vyzýval žalovanú v 2/ rade ako ručiteľa.

27. Žalovaná v 1/ rade vypovedala, že bola dlhoročná kamarátka žalovanej v 2/ rade a táto ju poprosila,
aby cez jej známeho zobrala pôžičku na seba s tým, že ona ju bude splácať. Žalovaná v 1/ rade bola
v tom, že žalovaná v 2/ rade spláca, avšak potom sa jej odmlčala. Mala za to, že pôžička je splatená.V priebehu svojej výpovede žalovaná v 1/ rade uviedla, že bude žalobcovi splácať pôžičku tak, ako sa
dohodli na pojednávaní, a to je v splátkach po 50 € mesačne.

28. Pred pojednávaním žalobca zobral svoj návrh v časti zmluvnej pokuty v rozsahu 3 € denne späť a
žiadal zaviazať žalované v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu zmluvnú pokutu už len vo výške 2 € za každý deň
omeškania od 14.5.2011 do zaplatenia.

29. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1/

rade ako dlžníkom a žalovanou v 2/ rade ako ručiteľom bola uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXX/
XXXX-X-XXXX,nazákladektorejveriteľposkytolžalovanejv1/radesumu2.000€,ktorábolanáslednev
konečnom dôsledku poskytnutá žalovanej v 2/ rade. Uvedenú skutočnosť žalovaná v 1/ rade nepoprela.
V zmysle zmluvy sa žalovaná v 1/ rade zaviazala uhradiť pôžičku do 13.5.2011, k čomu nedošlo, i keď
sa žalovaná v 1/ rade domnievala, že túto pôžičku splatila žalovaná v 2/ rade. Keďže sa tak nestalo, súd
nemal dôvod nároku žalobcu nevyhovieť. Zároveň žalovaná v 1/ rade na pojednávaní uvedený záväzok

voči žalobcovi v podstate uznala a žiadala len, aby jej bolo umožnené splácať ho v mesačných splátkach
po 50 € mesačne. V predmetnej zmluve o pôžičke bola riadne dohodnutá aj zmluvná pokuta, ktorá bola
dohodnutá písomne a spĺňa všetky náležitosti zmluvnej pokuty v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Čo sa týka výzvy veriteľa voči dlžníkovi k úhrade pôžičky, ktorá má predchádzať výzve
ručiteľa, za túto možno považovať aj doručenie žaloby tak žalovanej v 1/ a 2/ rade. Nakoľko žalobca v

konaní predložil len dôkaz o tom, že zaslal nejakú zásielku žalovanej v 1/ a 2/ rade, avšak predmetné
listy v konaní nepredložil. Uvedenú skutočnosť však súd nepripísal na ťarchu žalobcu, nakoľko aj právna
teória uznáva za relevantnú výzvu dlžníkovi a ručiteľovi doručenie žaloby prostredníctvom súdu.

30. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral svoj návrh v časti zmluvnej pokuty 3 € denne

späť a žiadal zaviazať žalované v 1/ a 2/ rade už len na zaplatenie 2 € mesačne, súd nemal dôvod
takémutonárokunevyhovieť,nakoľkotaktouplatnenázmluvnápokutaniejevrozporesdobrýmimravmi,
t.j. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia a

na prednesy účastníkov konania učinené na pojednávaní dňa 19. 4. 2016 súd nároku žalobcu vyhovel a
zaviazal žalované v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu sumu 2.000 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 14.5.2011 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 2 € za každý deň omeškania od
14.5.2011 až do úplného zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach, každá po 50 €, splatných
vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd posudzoval aj výšku uplatneného
úroku z omeškania a mal za to, že tento je správny, nakoľko ku dňu omeškania sadzba Európskej
centrálnej banky predstavovala 1,25 % ročne, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 predstavuje
presne 9,25 % ročne. V zmysle § 96 ods. 1 a 3 súd konanie v prevyšujúcej časti, t.j. konanie o časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty v rozsahu 3 € denne na základe dispozičného úkonu žalobcu zastavil.

32. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§142ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,ajkeďmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,

môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

34. Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a

podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu
alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

35. O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a žalobcovi, ktorý bol neúspešný len v časti

zmluvnej pokuty 3 € denne (ktorú časť zobral späť pred prvým pojednávaním) priznal plnú náhradu
trov konania predstavujúcu súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 163,80 €
v zmysle položky 1a/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch apoplatku za výpis z registra trestov, t.j. istina 2.000 € + 730 € ZP /365 x 2 € v zmysle § 7 ods. 6 zákona
o súdnych poplatkoch/ = 2.730 €, z toho 6% predstavuje 163,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.