Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/902/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200724
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom
v Amsterdame, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: M. M., bytom W., B. XX/XX, o zaplatenie 237,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2015, č. k. 12C/19/2015 - 54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o zaplatenie 237,38 eur s

príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.3.2013 uzavrela spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a
žalovaný úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 475,20 eur na zakúpenie
spotrebného tovaru (Samsung UE40ES6710) s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 617,60 eur, s
mesačnou splátkou 30,88 eur, počtom splátok 20, ročnou úrokovou sadzbou 30,29 %, RPMN 35,4 %,

priemernou hodnotou RPMN 47,29 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 21.4.2013, splatnosť
ďalších splátok bol dohodnutý do 30. dňa kalendárneho mesiaca, lehota splatnosti na deň 30.11. 2014.
Súčasťou zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil sumu
432,32 eur, z čoho na istinu bola započítaná suma 305,53 eur a na úrok suma 126,79 eur. Listom zo dňa
29.10. 2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru - sumy 237,38 eur v

lehote15dníododoslaniavýzvynajehobankovýúčetstým,že zosplatnilcelýúver. Oznámenímzodňa
4.12. 2014 oznamovala advokátska kancelária žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky spoločnosti
Home Credit Slovakia, vzniknutej z úverovej zmluvy z 21.3.2013 na žalobcu, a to na základe zmluvy
z 12.9. 2012. Ďalej bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu dlhu 238,10 eur. Súd vyzýval žalobcu, aby k
pojednávaniu dokladoval postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu vzhľadom na nesúlad
dátumu ozmluve opostúpenípohľadávkyvnávrhuavoznámení,ktoréje prílohouknávrhu.Súdpritom

poukázal na to, že v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedený dátum postúpenia ešte predtým,
ako bola samotná úverová zmluva uzatvorená. Na výzvu súdu žalobca reagoval písomným podaním zo
dňa 10.6. 2015, v ktorom uviedol, že predloženie „Zmluvy o postúpení pohľadávok“ konajúcemu súdu
nie je dôvodné, keďže zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu
medzi postupcom (Home Credit Slovakia, a.s.) a postupníkom (AB 1 B. V.) a nie medzi žalobcom (AB
1 B. V.) a žalovaným. Zároveň opravil chyby v písaní, ktoré podľa neho vznikli zavinením informačného

systému, v „Oznámení o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie
o prevzatí právneho zastúpenia“ v časti dátumu zmluvy o postúpení pohľadávky, keď správne má byťuvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 29.10. 2014. Vychádzajúc zo skutkových zistení
v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Žalobca

v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo 29.10.2014, v oznámení o postúpení pohľadávky však žalovanému oznamuje, že nadobudol
pohľadávkuzmluvouopostúpenípohľadávkyz12.9.2012.Súdvyzývalžalobcu napredloženiezmluvyo
postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu postúpenia pohľadávky a predovšetkým zistenia,
či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, pretože žalobca uvádza

v oznámení o postúpení pohľadávky taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza
samotnému uzavretiu úverovej zmluvy. Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie
o postúpení je určité, zrozumiteľné a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú skutočnosti ako v zmluve o
postúpení pohľadávky. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným
dôkazom, a to oznámením o postúpení pohľadávky z 4.12.2014, ktoré vykonal aj ako splnomocnený
zástupca pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd uviedol, že uvedený

následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda žalovanému. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania
zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaný postúpenie ako také nenamietal, pretože je v konaní
pasívny. Súd však vyzval žalobcu na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že
žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci

poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo
môže uskutočniť len pri predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok
NS SR v obchodnej veci 4 Obo 210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi a
nie je aplikovateľný aj na spotrebiteľský spor. V zmysle § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho
zákonníka, dodávateľnesmiepreviesťprávaapovinnostizospotrebiteľskejzmluvynainéhododávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom
zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd
mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným
ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či
už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa

v inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo
k postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď žalobca uplatňuje častokrát napríklad i
zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky, rôzne poplatky a podobne. Okrem toho, z listinných dokladov
vyplýva, že v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok 29.10. 2014 (ako tvrdí žalobca v návrhu,
nie v písomnom oznámení, ktoré doručoval žalovanému) zároveň vyzýval pôvodný veriteľ Home Credit

Slovakia a.s. žalovaného listom zo 29.10. 2014 (č. l. 35 spisu) k splateniu celého dlhu na jeho účet bez
toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka i
na možnosť exekučného konania. I táto skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia pohľadávky
a jej rozsahu, pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý dlh“, a preto je významné
posúdenie akú splatnú pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na žalobcu postupovať, t.j., či len

neuhradené splátky, alebo celý zosplatnený úver už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva
podľa § 565 OZ dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále zostáva
nepreukázané, či a kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky (aj keď žalobca v priebehu konania
„opravil“ dátum postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu), či
celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo žalovanému oznámené

postúpenie pohľadávky správne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu,
pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu
z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania. Samotným nárokom žalobcu sa preto súd bližšie
nezaoberal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V
konaní si náhradu trov uplatnil len žalobca, ktorý však bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto

mu súd náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu
vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že závery súdu prvého stupňa pokladá za neuralgické

body odvolacieho konania a absolútne sa s nimi nestotožňuje. Konajúci súd v podstate podporil
argumentáciu žalovaného o možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj
hmotnoprávnym úkonom "Oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi",
konajúci súd nemal za preukázané, že tento hmotnoprávny úkon sa dostal do dispozičnej sféryžalovaného, keďže z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie
sa nedostavil. Citoval z uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III.
ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník

občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V uznesení NS SR 6Cdo 214/2011 sa
uvádza - Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu, t. j. vecná legitimácia má

hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p., ako aj z
postupu konajúceho súdu uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania.
V tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď
v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu "Oznámeniu o postúpení pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb." a bremeno dôkazu uniesol priložením
listinného dôkazu - "Poštový podací hárok", ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že "Oznámenie o

postúpení pohľadávky" bolo zaslané na adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť
úverovej zmluvy č. 4303095287 zo dňa 21.03.2013. Počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k
zmene "miesta zdržiavania dlžníka", a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu Oznámenie o
postúpení pohľadávky, a teda okrem toho, že predmetné "oznámenie" je listinný dôkaz z pohľadu
teórie práva, je to aj hmotnoprávny úkon. Konajúci súd nemôže urobiť sporným to, že návrh spolu

s prílohami doručil do vlastných rúk žalovaného, a teda nesporne najneskôr, týmto okamihom je
voči žalovanému účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou
návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. stav, kedy dlžníkovi
nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Odvolanie proti
rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V neposlednom
rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu prvej inštancie, keďže žalobca právne relevantným
spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi s ohľadom na nižšie uvedené.
Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.
je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície. Je tým treba rozumieť konkrétnu
možnosťadresátazoznámiťsasjemuadresovanýmprávnymúkonom.Právnateóriaasúdnapraxtakou
možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj

tie prípady, keď doručením listu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho domácnosti
či do jeho poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje,
že mal objektívnu príležitosť tak urobiť (Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu
prvej inštancie o tom, že relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu

dlžníkovi, nemá oporu v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. V tomto prípade uniesol bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového

veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, lebo
pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že
jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry
žalovaného dlžníka.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistenéspôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd

aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia,

a.s. proti žalovanému uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom
odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanému cestou pošty odoslané. Podľa neho
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca,
dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a
preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

8.Aktívnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektužalobcovi
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania /

viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy
o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaný ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom
tvrdenejaktívnejvecnejlegitimácie.Tátojehožiadosťbolanavyšeodôvodnenáskutočnosťamizistenými

z vykonaného dokazovania, ktoré mohli u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolať pochybnosti
o postúpení pohľadávky. Konkrétne, žalobca v návrhu na začatie konania uvádza dátum uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky /29.10.2014/ v rozpore s dátumom uvedenom v oznámení o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.12.2014 /12.9.2012/. Okrem toho dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky uvedený v oznámení predchádza dátumu uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere, ktorá je

právnym titulom uplatnenej pohľadávky /21.03.2013/. Za tohto stavu bolo úplne namieste, že konajúci
súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením
zmluvy o postúpení pohľadávky.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).