Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/349/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207349
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715207349.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
povinnému X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 22164/15, o
vymoženie istiny 11,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 5Er/252/2015-32 zo dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduZvolenč.k.5Er/252/2015-32zodňa30.septembra2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 5Er/252/2015-32 zo dňa 30. septembra 2015 exekučné konanie

zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom medzi
tými istými účastníkmi na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 24Er/373/2009 bola na základe toho
istého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 11935/08 zo dňa 05.12.2008 uznesením č.k.

24Er/373/2009-26 zo dňa 07.08.2012 exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej
oprávnený inicioval rozhodcovské konanie je neplatná, keďže predstavuje neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Keďže v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 24Er/373/2009 je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti

s ktorým Okresný súd Zvolen vo svojom skoršom rozhodnutí 24Er/373/2009-26 zo dňa 07.08.2012
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie označené právoplatné
rozhodnutie exekučného súdu uviedol, že predstavuje prekážku res iudicata.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto nedostatok

konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu, aby exekučný súd skúmal
podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie zastavil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol nad rámce zverenej právomoci, svojim postupom mu

odňal možnosť konať pred súdom a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že vo fáze pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučnýsúd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného
poriadku, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Napriektomuvpredmetnejexekučnejveci

okresný súd (exekučný súd) o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

5. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods.

4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na znenie
ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Uviedol, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne

rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci, ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 14.03.2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého,PhD. vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne
súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným

titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 11935/08 zo dňa
05.12.2008. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu 660,23 Eur (19.890,-- Sk) s príslušenstvom. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p..

9. K predmetnému spisu bol priložené aj uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 24Er/373/2009-26 zo
dňa 07.08.2012, z ktorého odvolací súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Zvolen pod sp.zn. 24Er/373/2009 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému a ako
exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11935/08 zo dňa 05.12.2008, ktorým zaviazal povinného
na zaplatenie sumy 660,23 Eur (19.890,-- Sk) s príslušenstvom. Poverením č. 5611 027987 zo dňa
29.05.2009 Okresný súd Zvolen poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému. Súd
prvej inštancie uznesením č.k. 24Er/373/2009-26 zo dňa 07.08.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastaviljupodľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkusodôvodnením,žedojednanierozhodcovskej

doložky v spotrebiteľskej zmluve o úvere je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a
dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
európskych a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Toto rozhodnutie
súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.07.2014.

10.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuaktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (predtým § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/).11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(predtým § 103 O.s.p.)

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.)

13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

(predtým § 159 ods. 3 O.s.p.)

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd však o odvolaní
oprávneného rozhoduje za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1
CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods.

2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 230 CSP /predtým § 159 ods. 3 O.s.p./) patrí k procesným
podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata

spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje
možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne

uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom
konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v
prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (predtým §
251 ods. 4 O.s.p.) je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka

rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania.

18. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na
strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné

podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného
konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej
(litispendencia), sú upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 230, predtým v §
159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata) a § 159, predtým § 83 O.s.p. (litispendencia). Posudzovanie negatívnych
procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci

stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na
to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa
§ 9a ods. 1 CSP (predtým § 251 ods. 4 O.s.p.) je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného
sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom súdnom
konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o

zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov
hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto
prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však
dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie,nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal
znovu.

19. Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 24Er/373/2009 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 5Er/252/2015, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na
vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného
titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 24Er/373/2009 súd prvej inštancie exekúciu

vedenú na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11935/08 zo dňa 05.12.2008 vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému
a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému
znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že
exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci

pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a
to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je
materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie
na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 161 ods. 2 CSP (predtým § 104 ods. 1, prvá veta

O.s.p.), keď predmetné exekučné konanie zastavil.

20. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený

znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.

21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).