Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/899/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714212102
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714212102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: C. D. S., s.r.o., so sídlom
Z. 5, I., právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pejštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému
B. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, P. X. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 26.5.2015, č. k. 3C/66/2015-56, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie peňažnej sumy s

príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie, pretože nemal za preukázané, že pred postúpením žalovanej pohľadávky zo
strany banky na žalobcu bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to písomná
výzva banky voči žalovanému, ktorý bol v omeškaní. Takúto výzvu považoval súd prvej inštancie za
osobitnú zákonnú podmienku prípustnosti postúpenia pohľadávky banky a jej nesplnenie za rozpor
postúpenia pohľadávky so zákonom s dôsledkom neplatnosti podľa § 39 OZ. Žalobcom predloženú
výzvu banky adresovanú žalovanému nepovažoval za dostatočnú, pretože nebolo preukázané aj jej

skutočné zaslanie žalovanému. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou postupníka, pretože jeho účelom je výlučne úprava
výnimiek z bankového tajomstva a neupravuje podmienky platnosti postúpenia. Zo zákona nevyplýva,

že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť postúpenia ako právneho
úkonu.Popriuvedenomargumentežalobcapoukázalajnavýzvuzodňa27.05.2009,ktoroubolžalovaný
zo strany banky vyzvaný na plnenie ako aj na skutočnosť, že v prípade omeškania trvajúceho viac ako
rok, čo bol aj posudzovaný prípad, by ani nezaslanie výzvy neznamenalo porušenie ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.5. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom

6. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7.Neplatnosťzmluvyopostúpenížalovanejpohľadávkysúdprvéhostupňasprávnedovodilzcitovaného
ustanovenia OZ. Bez ohľadu na to, či je cieľom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba ochrana
bankového tajomstva, alebo je jeho účel aj iný, stanoví toto ustanovenie zákonné podmienky, za ktorých
je postúpenie bankovej pohľadávky prípustné. Formulácia „Ak je..... .....môže banka postúpiť aj bez
súhlasu klienta“ umožňuje pri výklade a contrario jednoznačný záver, že ak podmienky hypotézy tejto

normy splnené nie sú, banka pohľadávku postúpiť nemôže. Ak tak urobí, postúpenie odporuje zákonu,
s čím je spojená všeobecná sankcia neplatnosti právneho úkony v zmysle § 39 OZ.

8. Nie je správny názor žalobcu, že výzva banky nie je potrebná, pokiaľ omeškanie klienta presiahlo
jeden rok. Druhá veta citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách stanoví, že toto právo (postúpiť

pohľadávku bez súhlasu klienta) banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Z uvedenej dikcie je zrejmé, že následkom viac
ako rok trvajúceho omeškania klienta je iba prípustnosť postúpenia aj v prípade, že klient uhradí celý

omeškaný dlh. Nevyplýva z nej však to, že by pri viac ako rok trvajúcom omeškaní nebola ako podmienka
postúpenia potrebná výzva banky.

9. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie bola preto výzva banky podmienkou platného postúpenia
pohľadávky voči klientovi, a keďže žalobca nepreukázal výzvu banky ani len existenciou takejto listiny

(čo by mal byť dostatočný dôkaz), bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vecne správne.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli,

preto neprichádza do úvahy ani nárok na náhradu trov žalovaného.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).