Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/180/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208727
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115208727.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky A. M., nar.
XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom Y. č. XXX, práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom , advokátom so sídlom
v Trenčíne, Štúrovo námestie č. 121 proti odporcom : 1/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom
H. T. č. XXX, práv. zast. Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Armádna č. 1655/5
a 2/ mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom Y. č. XXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v M. o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie otcovstva k mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX s a z a s t a v u j e.

II. Mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, pričom
zastupovať ho a spravovať jeho majetok majú právo obaja jeho rodičia.

III. Odporca j e p o v i n n ý platiť mal. T. výživné za čas od 18.02.2015 do 15.11.2015 po 50,-€ mesačne
a od 01.04.2016 po 60,-€ mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 18.02.2015 do 15.11.2015 a od 01.04.2016 do
rozhodnutia súdu v sume 432,86€ súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 20,-€ mesačne,
splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným, po právoplatnosti rozsudku, pod stratou
výhody splátok.

V. Účastníci sa dohodli na úprave styku nasledovne:
,,Odporca j e o p r á v n e n ý sa s mal. T. stýkať každý párny víkend, vždy v sobotu v čase od 10:00
hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky.

VI. Odporcovi sa priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VIII. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že odporca 1/ je otcom mal. T. M., nar.
XX.X.XXXX; zverenia dieťaťa do svojej výchovy a určenia výživného po 100€ mesačne, od narodenia
dieťaťa. Uviedla, že s odporcom 1/ sa zoznámila v októbri 2013 v N. C. na diskotéke, priateľstvo
prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala do decembra 2014. V júli 2014 mu oznámila, že je tehotná, z
čoho sa odporca 1/ spočiatku tešil a udržiavali spolu kontakt a styky do marca 2015. V čase rozhodnom
pre počatie dieťaťa udržiavala navrhovateľka pohlavné styky iba s odporcom 1/ a keď mu telefonicky

oznámila narodenie dieťaťa, tento uviedol, že sa necíti byť jeho otcom a je ochotný podrobiť sa testom
otcovstva, keď bude na to vyzvaný. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnej dobe býva v spoločnej
domácnosti so svojou matkou a jej priateľom v rodinnom dome. Priateľ u nich býva cca 9 rokov. Matka
pracuje, zarába cca 400,-€ mesačne, priateľ tak isto pracuje, o výške jeho príjmu nemá vedomosť.
Poplatky za bývanie platia rodičia, ona prispieva sumou 50,-€ mesačne. Matka má ešte vyživovaciu
povinnosť k bratovi navrhovateľky, ktorý je zverený do výchovy svojho otca a matka na neho platí
výživné asi 70,-€ mesačne. Navrhovateľka v súčasnosti študuje, tento rok už štúdium končí a má príjem
z materskej vo výške 226,-€, poberá rodinné prídavky 23,-€ a výživné od svojho otca 100,-€ mesačne.
Uviedla, že mal. T. je zdravý, je s ňou doma, náklady sú na oblečenie, stravu, plienky a na výbavičku
mala náklady vo výške 100,-€. Pokiaľ ide o odporcu 1/, tento od narodenia dieťaťa na jeho výživu riadne
neprispieval, kupoval iba občas plienky a mlieko a je pravdou, že od začiatku 12/2015 do 01.03.2016
bývali u odporcu 1/. Vtedy spoločne hospodárili, chodili na nákupy, odporca 1/ sa staral o dieťa a potom,
ako navrhovateľka od neho odišla, jej nedal nič. Žiadala výživné aspoň 80,-€ mesačne, pretože má
výdavky s dieťaťom a s cestou do školy. Voči odporcom 1/ navrhovanej úprave styku s dieťaťom nemala
námietky.

Odporca 1/ spočiatku otcovstvo k dieťaťu neuznával. Potvrdil známosť intímneho charakteru s
navrhovateľkou, s tým, že nevedel, že ich známosť prerastie v lásku, ktorá však bola len z jeho strany.
Navrhovateľka ho využívala a manipulovala s ním a on nevenoval pozornosť rečiam známych zo školy
a susedám, ktorí ho upozorňovali na to, že navrhovateľka poskytuje sex za peniaze. Odporca 1/ si
túto skutočnosť overil tak, že požiadal priateľa, aby predstieral záujem o sexuálne služby a dohodol si
s navrhovateľkou za týmto účelom stretnutie, na ktoré skutočne navrhovateľka prišla. Odporca 1/ sa
po tomto zistení s ňou rozišiel. Neskôr sa rozchádzali a dávali dokopy ako na bežiacom páse, lebo
navrhovateľka mu tvrdila, že zanechá svoje správanie, že otcom dieťaťa je len on. Odporca 1/ už jej
celkom nedôveroval, neskôr sa nabúral do jej facebookových stránok a našiel ďalšie dôkazy o tom, že
sama navrhovateľka zrejme nevie, kto je otcom dieťaťa a preto odporca 1/ trval na testoch otcovstva,
s čím navrhovateľka nesúhlasila. Po vykonaní testov DNA odporca 1/ otcovstvo k mal. dieťaťu na
základe znaleckého posudku uznal a navrhol upraviť výšku výživného na 50,-€ mesačne, dieťa zveriť do
osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok budú mať
obaja rodičia. Odporca uviedol, že žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti od polovice 11/2015
do konca 3/2016 v dome u jeho rodičov a v tomto dome býva jeho matka, pracujúca na dohodu, otec
na invalidnom dôchodku a 5 súrodencov, z ktorých 2 pracujú na dohodu a 3 sestry dochodia ešte na
ZŠ. Rodičom prispieva 150,-€ mesačne s tým, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou
spoločne hospodárili, kupovala sa strava, veci pre dieťa nie, lebo jeho sestra má tiež dieťa a veci dostali
aj do daru. Za celé obdobie od narodenia dieťaťa až doteraz s výnimkou obdobia čo žili spolu odporca
prispel na výživu dieťaťa nákupom stravy, plienok a pod. celkove sumou 200,-€. Zároveň poukázal na to,
že má problém sa s dieťaťom stretávať, pretože matka navrhovateľky mu to nechce umožniť a vzhľadom
na vek dieťaťa sa domáha úpravy styku a to: každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 15:00 hod. za
prítomnosti matky. Uviedol, že predtým bol nezamestnaný, pracoval na dohodu od 2/2016 pracuje na
trvalý pracovný pomer, má minimálnu mzdu 300,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do starostlivosti navrhovateľke, výživné upraviť na 50€
mesačne za čas od 18.2.2015 do 15.11.2015 a od 1.4.2016 do budúcnosti v sume 70€ mesačne a styk
s dieťaťom upraviť v súlade s dohodou rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil rodný list mal. T., vyjadrenie odporcu 1/ k
návrhu, správy o príjme odporcu 1/ a navrhovateľky, znalecký posudok č. 10/2015 znalkyne z odboru
genetiky, rozhodnutie o povolení individuálneho vzdelávania navrhovateľky, rozsudok OS TN XXC/XXX/
XXXX, doklady o výške rodičovského príspevku a rodinných prídavkov + bločky preukazujúce náklady
na úhradu potrieb dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľka s odporcom 1/ potvrdili, že mali spolu intímnu známosť v roku XXXX-XXXX. Dňa
18.2.2015 sa navrhovateľke, ako slobodnej matke narodil mal. T. M.. Navrhovateľka tvrdila, že otcom
maloletého T. môže byť len odporca 1/, ktorý však otcovstvo k dieťaťu bez testov otcovstva nebol
ochotný uznať.

Zo znaleckého posudku č. 10/2015 znalkyne z odboru genetiky vo veci určenia otcovstva vyplýva, že
otcovstvo odporcu 1/ k mal. T. M., nar. XX.X.XXXX je na základe testov DNA prakticky dokázané.

Navrhovateľka je slobodná, býva v domácnosti svojej matky. Sama je ešte nezaopatreným dieťaťom a
študuje na strednej škole. Tento rok jej štúdium končí a má príjem z rodičovského príspevku vo výške
203,20€, poberá rodinné prídavky 23,52-€ a výživné od svojho otca 100,-€ mesačne. Rodičom prispieva
na domácnosť sumou 50€ mesačne. Okrem mal. T. nemá iné vyživovacie povinnosti.

Odporca 1/ je slobodný, býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150€ mesačne. Od
5.12.2014 do 3.2.2016 odporca pracoval na dohodu o vykonaní práce u Pavol H.- SPEED Doprava a za
1/2015 do 12/2015dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 70,35€. Za 1/2016 dosiahol príjem 80,66€
a od 4.2.2016 je odporca 1/ v pracovnom pomere, za 2 mesiace dosiahol priemerný čistý mes. príjem
329,47€. Od 29.12.2014 do 7.1.2016 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, z evidencie
bol vyradený dňa 8.1.2016 z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov. Nepoberal žiadne
dávky ani príspevky v nezamestnanosti. Okrem mal. T. nemá iné vyživovacie povinnosti.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka s odporcom 1/ v čase od 15.11.2015 do konca marca
2016 žili spolu u rodičov odporcu 1/ a spoločne hospodárili. Odporca 1/ sa staral o dieťa. Odporca
1/ uviedol, že od narodenia dieťaťa prispel na jeho výživu sumou cca 200€, navrhovateľka tvrdila, že
prispel maximálne sumou 70€.

Účastníci súhlasili s úpravou výživného na sumu 50€ od narodenia dieťaťa, teda od 18.2.2015 do
15.11.2015 a od 1.4.2016 navrhovateľka požadovala určiť výživné na 80€, s čím odporca 1/ nesúhlasil
a domáhal sa stanoviť od 1.4.2016 výživné na 60€ mesačne.

Podľa § 94 ods.1,2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred
súdom.

Podľa § 113 ods.2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca 1/ po testoch DNA uznal otcovstvo k odporcovi 2/,
čím došlo k určeniu otcovstva k dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 91 ods.1,2 Zákona o
rodine a preto súd konanie o určenie otcovstva zastavil.

Predmetom konania zostala iba úprava práv a povinností k mal. T. M., nakoľko jeho rodičia nie sú
manželia a nežijú spolu. Navrhovateľka s odporcom 1/ zhodne uviedli, že maloletého Patrika treba
ponechať v starostlivosti navrhovateľky, k čomu sa priklonil aj kolízny opatrovník. Navrhovateľka sa
o dieťa riadne stará, na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril dieťa do jej
starostlivosti s tým, že táto ho bude opatrovať a právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú
mať obaja rodičia. Účastníci sa dohodli aj na úprave styku s dieťaťom a táto dohoda sa stala podľa ust.
§ 25 ods.2 súčasťou rozsudku.

Spornou otázkou zostala len výška výživného a jeho nedoplatkov za minulé obdobie. Navrhovateľka s
odporcom 1/ sa zhodli na výške výživného za obdobie od 18.2.2015 ( narodenie dieťaťa) do 15.11.2015
v sume 50€ mesačne. Spornou zostala otázka výživného od 1.4.2016 do rozhodnutia súdu, nakoľko
odporca 1/ navrhoval výživné po 60€ mesačne, kolízny opatrovník na 70€ mesačne a navrhovateľka
po 80€ mesačne. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného mal.
Patrika a zárobkové schopnosti a možnosti jeho rodičov. Navrhovateľka má príjem len z rodičovského
príspevku 203,20€ a rodinných prídavkov 23,52€ mesačne a odporca bol dlhodobo nezamestnaný a
pracoval len na dohodu o vykonaní práce, kde mal nízke príjmy 70-80€ mesačne. V trvalom pracovnom
pomere je od 2/2016 a má priem. príjem len 329,47€. Z týchto dôvodov súd upravil výšku výživného
na sumu 50€ mesačne od 18.2.2015 do 15.11.2015 len preto, že odporca 1/ bol ochotný výživné
v takejto výške platiť, aj keď to prekračovalo jeho finančné možnosti v tom čase. Vzhľadom na jeho
ochotu výživné za minulé obdobie v takejto výške uhradiť súd prihliadol na finančné pomery odporcu
1/, minimálny príjem ako aj vek dieťaťa ( 15 mesiacov) stanovil výšku výživného od 1.4.2016 na sumu
60€, nakoľko vyššie výživné by odporcu 1/, s povinnosťou uhradiť nedoplatok na výživnom za minulé
obdobie existenčne ohrozilo.

Výšku nedoplatku na výživnom ako aj vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ k mal. Patrikovi súd stanovil len
za obdobie, po ktoré účastníci preukázateľne nežili v spoločnej domácnosti, teda od narodenia dieťaťa
do 15.11.2015 a od 1.4.2016 do rozhodnutia súdu v sume 502,86€, do čoho započítal preukázanú sumu
uhradeného výživného 70€, na ktorej sa účastníci zhodli. Navrhovateľka tvrdila, že odporca 1/ uhradil
len sumu 70€ a vzhľadom na rozpornosť výpovedí účastníkov a chýbajúce doklady o poskytnutí čiastky
200€ odporcom 1/, ktorá by sa na výživné dala započítať, súd mohol započítať len sumu 70€. Teda
celkový zostávajúci nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 432,86€ ( 502,86€ - 70€) , ktorý súd
vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu 1/ povolil podľa ust. § 160 ods.1 O.s.p. odporcovi 1/ splácať v
splátkach po 20€ mesačne, splatných spolu s bežným výživným. Pokiaľ splátkový kalendár odporca 1/
nedodrží, stane sa zročným celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p ( zodpovednosť za
zastavenie konania) , § 142 ods.2 a § 150 ods.1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré súd neuložil žiadnemu z účastníkov povinnosť znášať jeho trovy súd videl jednak v
okolnostiach prípadu a ako aj v majetkových pomeroch účastníkov, ktorí obaja žijú na hranici sociálnej
odkázanosti a žiaden z nich nebol schopný zaplatiť úhradu nákladov na znalecký posudok. Konanie
o určenie otcovstva sa zastavilo až potom, čo odporca 1/ na základe pozitívnych testov DNA uznal
otcovstvo a týmto testom bol ochotný sa podrobiť aj mimo rámca súdneho konania. Odporca 1/ mal
právo požadovať testy otcovstva, nakoľko s rodičovstvom je spojené množstvo povinností, okrem iného
aj dieťa živiť po dobu 18 rokov a viac a bez ohľadu na nezákonne získané dôkazy z internetovej
komunikácie navrhovateľky, (na ktoré súd v konaní neprihliadol) odporca 1/ mal aj z informácií mimo
virtuálneho prostredia ( známi zo školy, susedy, N. Q.) dôvodné pochybnosti o povesti navrhovateľky a
o tom, že je jediným mužom, s ktorým súložila v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa. Takže k tomuto
konaniu prispela výraznou mierou aj samotná navrhovateľka.

V konaní vznikli trovy štátu za vykonanie znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru genetiky Y.. A.
Q., T.. v sume 408,78€, ktoré platil štát z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Úhradu týchto trov
má štát právo podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. požadovať od procesne neúspešného účastníka konania,
ktorým bol odporca 1/ , avšak tento bol rozhodnutím súdu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, z
dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a preto mu súd nemohol túto povinnosť uložiť. Preto súd štátu
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.