Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/567/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216817
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214216817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci účastníkov konania
- navrhovateľka: R. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, občan SR, zastúpená advokátkou Mgr.
Danou Hankovou, Björnsonova 2, Nové Zámky, proti účastníkovi konania (odporcovi): S. R. C.
Z., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, občan Španielskeho kráľovstva, zastúpený advokátkou Dr. Máriou
Lubuškiovou, Pohraničná 889/1, Komárno, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o (čiastočnom)
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. konania 5C/146/2014-188 zo dňa
10. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku p o t v r d z u j e .

V časti výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie m e n í tak, že ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 17. 09. 2014 sa domáhala na súde proti odporcovi určenia
jeho vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa sumou 800,-Eur mesačne odo dňa podania návrhu s

odôvodnením, že žije v spoločnej domácnosti s matkou Y. C. Z. a so svojím mladším bratom v Y..
Odporca, ktorý je jej otcom, opustil spoločnú domácnosť dňa 13. 06. 2014. Na jej výživu odporca
dobrovoľne prispieva sumou 150 eur mesačne, avšak táto suma nie je dostatočná a nepostačuje na
úhradu jej výdavkov, ktoré predstavujú sumu cca 270 eur mesačne (z toho kozmetika 64 eur, potraviny
cca 130 eur, ošatenie 40 eur, telefón 45 eur, cestovné 20 eur, kultúrne podujatia 40 eur).
Odoktóbrazačnenavštevovaťkurz„Masážceléhotela“vhodnote149euraodnovembrakurzvizážistky
v hodne 300 eur. Oba kurzy sú potrebné pre jej ďalšie vzdelávanie a v neposlednom rade aj pre ďalšie

uplatnenie v jej obor.
V súčasnej dobe je nezamestnaná. V septembri dokončila štúdium na SOŠ Jesenského, v odbore
kozmetička a po maturite sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nakoľko je ťažké nájsť zamestnanie rozhodla sa, že absolvuje školenia súvisiace s jej odborným
zameraním.

2. Na pojednávaní dňa 10. 05. 2016, navrhovateľka navrhla pripustiť zmenu petitu, v zmysle ktorého

požadovala výživné už len vo výške 150 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, keď
uvedené podanie - čiastočné späťvzatie odôvodnila tým, že došlo k zmene pomerov u odporcu,
spočívajúcich v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom požadovaná suma predstavuje
polovicu jej oprávnených nákladov.3. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno, ako súd prvého stupňa - súd prvej
inštancie vo veci takto rozhodol:

Súd konanie o návrhu navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi platiť výživné navrhovateľke v
sume 650 eur do 15. dňa tohto - ktorého mesiaca vopred odo dňa podania návrhu z a s t a v u j e .

Súd návrh navrhovateľky v ostatnej časti z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania odporcu a to jeho právnej zástupkyni v
sume 2.110,12 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia
Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov - § 78 ods. 1 a § 62 ods. 1-4),

odôvodnil nasledovne:

5. Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť rodičov voči deťom aj obmedzená na obdobie, kým
dieťa nie je schopné samo sa živiť. Z ustanovenia § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť
faktory,ktorýchkombináciapriamovplývanastanovenievýškyvýživnéhovsúdnomkonaní.Tietofaktory

existujú jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to v
prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti subjektívne a objektívne podmienky), majetkové
pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k
týmto oprávneným. Na strane oprávneného sú to oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav,
záujmy, prípravu na budúce povolanie. Pokiaľ ide o plnoleté dieťa oprávnené potreby sú dané aj širšie

potrebami bytovými, odevnými, zdravotným a kultúrnymi.

6. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne
zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje
príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom ,

v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si
ponesiesamé.Zmyslomaúčelomtedaje,žepokiaľjedieťaužobjektívneschopnésisamésvojepotreby
uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v
tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.

7. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa
v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča).

8. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je nedôvodný.
Súd v prvom rade skúmal, či na strane navrhovateľky sú splnené podmienky dôvodnosti jej nároku na
určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Po vyriešení tejto základnej otázky mal nasledovať
dokazovanie na skúmanie faktorov, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného.

9. Súd pri skúmaní podmienok dôvodnosti (vzniku) nároku na vyživovaciu povinnosť u navrhovateľky
vychádzal z skutočností, potvrdených účastníkmi konania, že navrhovateľka prípravu na budúce
povolanie ukončila vykonaním záverečných skúšok. Je zaradená ako uchádzač o zamestnanie na
príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Do pracovného pomeru síce nie je zaradená , z
dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Podľa potvrdenia Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

v Komárne boli zahlásené voľné pracovné miesta v odbore kozmetička dňa l3.4.2015, zamestnávateľ
Wellness, s. r. o., Patince, 1 voľné pracovné miesto a dňa 23.11.2015, zamestnávateľ Mystic Cosmetics,
s.r.o., Komárno, 1 voľné pracovné miesto. Navrhovateľka netrpí vážnymi ochoreniami, ktoré by jej
neumožnili uplatniť sa na pracovnom trhu podľa jej vyštudovaného odboru.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka je plne spôsobilá stať sa účastníkom
pracovnoprávnych vzťahov formou zamestnanca prípadne ako súkromná podnikateľka v odbore, ktorý
vyštudovala.11. Súd v predmetnom prípade nemal za preukázané argumentáciu navrhovateľky týkajúce sa
nemožnosti zamestnať sa v jej odbore v regióne Komárna a Nových Zámkov.
V tejto časti súd opätovne poukazuje na teleológiu § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá je zásadne

postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia
schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom
svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom, v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto
ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.

12. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, návrh navrhovateľky okrem čiastočne späť vzatej časti,
ako nedôvodný zamietol.

13. Výroková časť týkajúce sa čiastočného späť vzatia návrhu navrhovateľky sa zakladá na ust.§ 96
ods1 O. s. p.

14. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 142 ods.1 O. s. p., na princípe úspešnosti. Súd
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastupovania nasledovne:
Podľa §10 ods.3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení nesk. predpisov v prípade ak je predmetom právnej služby opakujúce sa
plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení, ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť

rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou, je päťnásobok ročného plnenia. Teda v danom
prípade je predmetom opakujúce sa plnenie na dobu neurčitú vo výške 800.- eur mesačne. Teda
päťnásobok ročného plnenia 5x (12 x 800- eur) je 48.000.- eur, kde l úkon právnej pomoci činí 519,49
eur + 8,04 eur režijný paušál ako 1/100-ina výpočtového základu v roku 2014 za nasledovné úkony
právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.11. 2014
spísanie a podanie vyjadrenia k podanému návrhu - podanie na súd dňa 10. 02. 2015
účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016
účasť na pojednávaní dňa 10. 05.2016
Spolu za 4 úkony právnej služby x (519,49 eur + 8,04eur) = 2.110,12 eur (advokát nie je platiteľom DPH).

Platobným miestom trov právneho zastupovania je určené ust.§ 149 ods.1 O. s. p.

15. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie včas s podaným odvolaním napadla len navrhovateľka, v
častivýrokovlenočiastočnomzamietnutíjejnávrhuavčastivýrokuonáhradetrovkonania,domáhajúca
sa jeho zmeny tak, aby bol odporca zaviazaný platiť jej výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do 15.

dňa toho, ktorého mesiaca vopred odo dňa podania návrhu a súčasne, aby náhrada trov konania bola
priznaná jej, prípadne, aby súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
keď nesúhlasí s náhradou trov konania voči odporcovi. Podľa jej názoru bol návrh podaný dôvodne
a v čase jeho podania aj v adekvátnej výške, keďže po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti
zostala s matkou a bratom sama, pričom odporca sa začal od nich dištancovať a nijako im v tomto

období nepomáhal, i keď mal veľmi vysoké príjmy. Po odchode sa vzájomné vzťahy s odporcom veľmi
naštrbili,stretávalisalensporadicky,odporca-otecjuveľminekontaktovaladásapovedať,žeužtakmer
rok s nimi nekomunikuje. Táto skutočnosť má v konečnom dôsledku aj vplyv na samotnú vyživovaciu
povinnosť odporcu voči nej, keď podľa jej názoru by malo byť úplne prirodzené, že rodičia svojim deťom
pomáhajú, keď už aj nie finančne, tak morálne. Od skončenia strednej školy od svojho otca žiadnu

podporu nepocítila, a ak by bol jeho postoj k nej iný, nebola by dospela ani k podaniu návrhu. Čo sa
týka samotného návrhu, tento podala po ukončení stredoškolského vzdelania a nevedela si nájsť prácu,
ktorú si počas celého obdobia snažila nájsť. Nemôže sa stotožniť s tvrdením súdu, že by v jej odbore
bol dostatok pracovných príležitostí, boli voľné len dve pracovné miesta, keď na jedno nespĺňala kritériá.
Vzhľadom na to, že si nedokázala nájsť prácu vo svojom odbore, podala si prihlášku na dvojročné

pomaturitné kvalifikačné štúdium v študijnom odbore Zdravotnícky asistent, o čom súdu predložila
aj dôkaz, keď ide o štúdium dennou formou, na ktoré bola aj prijatá, čo dokladuje potvrdením. Len
samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej
povinnosti rodiča. Rovnako nestačí len preukázanie tej skutočnosti, že dieťa je schopné nejakej -
hocijakej zárobkovej činnosti. Dôležitým faktorom je skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa,

zamestnať sa vo vyštudovanom odbore, podľa jej názoru dostatočným spôsobom preukázala, že jej v
odbore v podstate nie je možné sa zamestnať, a preto sa rozhodla isť úplne iným smerom a vyštudovať
odbor, v ktorom je naozaj aj príležitosť zamestnať sa. Nebola naplnená podmienka zakotvená v zákone
o rodine predpokladajúca, že dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď sa vyžaduje trvalosť tohto stavu.Domnieva sa teda, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a následne nesprávne právne vec
posúdil.

16. Odporca - otec navrhovateľky - účastník konania, ktorý má výživné platiť sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

17. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21. 05. 2015 - Civilného sporového poriadku (CSP), účinného
1. júla 2016, došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku, pričom podľa prechodných ustanovení

nový zákon (CSP), platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov,
ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované.

18. Občiansky súdny poriadok bol nahradený zhora uvedeným Civilným sporovým poriadkom a tiež aj
zákonom č. 161/2015 Z. z. - Civilným mimo sporovým poriadkom (CMP), keď podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone (§ 1). Na konania podľa tohto zákona (CMP),

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto
zákona sa pojmy žaloba, strana a spor, vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej
len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 1 a 2 CMP).

19. Podľa ust. § 156 CMP, účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a

osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

20. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon (CMP) neustanovuje inak
(§ 52 CMP).

21. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania - navrhovateľkou v zákonom stanovenej lehote a spĺňa náležitosti odvolania vyžadované
Občianskym súdnym poriadkom platným v čase jeho podania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 378 a § 219 CSP), s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o zamietnutí
návrhu navrhovateľky na určenie výživného 150 eur mesačne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako
vecnesprávne,keďodvolanieniejedôvodné.Keďžeodvolacísúddospelktomu,žerozsudoksúduprvej
inštancie je v tejto časti výroku správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí
za nutné, v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP, opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v

rozhodnutí súdu prvej inštancie v rátane citácie ustanovených právnych predpisov vzťahujúcich sa na
tento prípad. Na dôvažok odvolací súd
aj s ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné:

22. Ukončením strednej školy a získaním vzdelania v určitom odbore získala navrhovateľka, potenciál

zamestnať sa (predovšetkým, ale nielen) vo vyštudovanom odbore v celej Slovenskej republike,
prípadne začať v tomto odbore podnikať, a že sa tak nestalo pre neschopnosť nájsť si prácu pre situáciu
natrhupráce,resp.prenezáujemodochádzaniezaprácou-zmenubydliskačiopodnikanie,nemôžeísť
na ťarchu žalovaného účastníka - jej otca, keď inak navrhovateľke nebránia žiadne objektívne okolnosti
dané jej zdravotným stavom takto konať. Ukončením štúdia navrhovateľky, t. j. získaním vzdelania

došlo k zániku vyživovacej povinnosti jej otca, na čom nič nezmenilo ani začatie pomaturitného štúdia
v nenadväzujúcom - teda inom štúdijnom odbore (nejde teda o prípad riadneho pokračovania v štúdiu),
u ktorého inak navrhovateľka v konaní vykonanými dôkaznými prostriedkami ani nepreukázala, že jej
prácu - lepšie uplatnenie reálne zabezpečí. Pomoc rodiča tak ostala len v rovine morálnej, nie zákonnej,
keď nemožno inak neprihliadať aj na konanie dieťaťa voči rodičovi.

23. Čo sa týka výroku o trovách konania účastníkov konania - uložení povinnosti navrhovateľky k ich
náhrade, dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 388 CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na ust. § 142 ods. 1 OSP a na princíp

úspešnosti odporcu v konaní, na základe ktorého mu priznal uplatnenú náhradu trov konania, teda
neposudzoval, aj s ohľadom na právny vzťah účastníkov konania - otec a dcéra, prípadnú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti
v konaní úspešnému odporcovi priznať v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP nemusel, keď tiež, vzhľadom krozdielnemu rozhodovaniu o celom predmete konania, bolo potrebné vec posudzovať aj v zmysle ust.
§ 146 ods. 2 OSP. Odvolací súd mal za to, že pre rodinný vzťah účastníkov a ich aktuálne majetkové
pomery bolo v danej veci možné konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane

navrhovateľke, pre ktoré žiaden z účastníkov - teda ani žalovaný otec nemá nárok na náhradu trov
konania.

24. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.