Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoZm/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209380
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113209380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, Praha, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: O. A. , J.. XX.XX.XXXX, G. X., H. XXX/XX,
Y..Č.. E. XXX, U. J. I., o zaplatenie 1.149,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 11.4.2016 pod č. k. 19CbZm/96/2013-151, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti o čiastočnom
zastavení konania.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku
denne zo sumy 1.149,- eur od 1.8.2009 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

2) Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal dňa 28.3.2013 na tamojšom súde návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ním sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia 1.149,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.149,- eur od 1.8.2009 do
zaplatenia, 6 % ročného zákonného úroku zo sumy 1.149,- eur od 7.12.2009 do zaplatenia, dôvodiac,
že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 20.3.2009
na zmenkovú sumu 1.149,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne od 1.8.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, zároveň na zmenkovú
sumu uhradil 0,- eur a na úroky uhradil 0,- eur.

3) Ďalej prvostupňový súd vychádzal z toho, že žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľ. Dňa 20.3.2009
uzavrela s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej

bolo poskytnutie úveru. V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v
zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka, žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom
zmluvy o úvere, aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, a súhlasí so „VPPÚ“, ktoré sú na zadnej
strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa č.l. 14 „VPPÚ“nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto

vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky,
táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj - číslo zmluvy: XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

4) Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že v danom prípade sa evidentne jedná o spotrebiteľský právny

vzťah, je potrebné vyporiadať sa aj s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym
vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere, ako je možné konštatovať
po oboznámení sa s jej formulárovým textom, bola uzavretá za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ustanovenia § 4 tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať o. i. podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Podľa ustanovenia
§ 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., uzavrela
so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy a

následkom toho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5) V dôvodoch rozsudku sa ďalej uvádza, že navrhovateľ sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej
prísnej formálnosti, ale keďže táto zmenka zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom
na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú

povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového
práva. Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplnení zmenky
sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná
a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o
zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14. Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru písaný, je nepriehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne
dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať
zaneprimeranúzmluvnúpodmienkuavrozporeakosdobrýmimravmitakpoctivýmobchodnýmstykom.
Navyše, prvý nadobúdateľ zmenky, obchodná spoločnosť Pohotovosť s. r. o., vyplnila zmenku v rozpore

so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej
zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a
týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba suma poskytnutého úveru
bez poplatkov a bez úrokov. Následne na to, čo sa Pohotovosti s. r. o. na základe takto vyplnenej zmenky
nepodarilo v rozhodcovskom konaní uspieť a nadobudnúť predmetné sumy, zmenku rubopisom postúpil

ďalšiemu nadobúdateľovi zmenky (v tomto konaní žalobcovi).

6) Keďže podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 žalobca zobral čiastočne návrh späť v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96
O.s.p. a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

7) O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Keďže vzhľadom na
pomer úspechu a neúspechu by právo na náhradu trov konania prináležalo žalovanej, táto náhradu trov
nežiadala, preto jej ich náhradu nepriznal.

8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu odvolanie, ktorým navrhol jeho
zmenu tak, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a boli mu priznané trovy odvolacieho
konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t. j. že účastníkovikonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a tiež, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V dôvodoch
odvolania uviedol, že prvostupňový súd síce opiera svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a

VPPÚ k zmluve, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila alebo či
súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácii
ani žalovaný, nenavrhovali doplnenie dôkazov. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec

nezdôvodnil a na základe týchto skutočností má preto za to, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Ust. § 120 ods. 1
O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých

dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,

a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukazovalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v
právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navyše, pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z, podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že
zmenka,ktorájepredmetomtohtokonania,jezabezpečovacouzmenkou,ažežalovanýuzatvorilzmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.

Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Dospel tak k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že
predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Ignoroval ust. § 17 Zákona

o zmenkách a šekoch. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto
situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, pričom je tento judikát použiteľný aj na prejednávanú

vec. Ohľadne argumentácie súdu k odklonu od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky
a teda postupovať podľa zmenkového práva, na ktorý poukazuje s ohľadom na Nález Ústavného súdu
ČR č. PI.ÚS/16/12 a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS/457/10, žalobca ďalej uviedol, že vo veci,
ktorou sa zaoberal Ústavný súd ČR v konaní IV.ÚS/457/10, došlo zo strany žalovaného k obrane, a
tento vzniesol námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu. Pokiaľ súd dospel k záveru o tom, že

dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov, v tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Zastáva názor, že zmenka je samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn.43CoZm/10/2013zodňa21.11.2013,ktorébolivydanévskutkovoaprávnezhodnejvecižalobcu.

9) Žalovaná sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrila.10) Žalobca podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 28.4.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963
Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

11) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd preskúmaval napadnuté
rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 28.4.2016.

12) Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie žalobcu v
medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že

a. odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania je potrebné
odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou,
b. uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku vo

výrokoch o zamietnutí zostatku návrhu i o náhrade trov konania.

13) Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že proti vyššie označenému rozsudku súdu prvého stupňa
podáva odvolanie v celosti.

14)Súdprvejinštancieprvýmvýrokomnapadnutéhorozsudkukonanieozaplatenie0,19%zmenkového
úroku denne zo sumy 1.149,- eur od 1.8.1009 do zaplatenia zastavil z dôvodu, že žalobca podaním
zo dňa 16.12.2015 (č.l. 141) zobral svoj návrh na začatie konania v uvedenom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. Prvým výrokom napadnutého rozsudku prvoinštančný súd rozhodol v zmysle návrhu
žalobcu a konanie čiastočne zastavil. Ak žalobca podal odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým

bolo jeho návrhu na čiastočné zastavenie konania vyhovené, je potrebné jeho odvolanie v tejto časti
zamietnuť v zmysle § 218 písm. b/ O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

15) Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16) Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17) Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

18) V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami je potrebné uviesť len nasledovné:

19) Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca
použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu

uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Ďalej aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu

posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.20) Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri rešpekte
k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný vždy
prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické

záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné
východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v
neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

21) V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola

vystavená dňa 20.3.2009 na sumu 1.149,- eur, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedené číslo zmluvy,
a to XXXXXXX. Uvedené číslo je aj na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., a
žalovanou. Zmluva o úvere (č.l. 69) bola uzavretá dňa 20.3.2009. Podľa nej veriteľ poskytol dlžníčke
úver vo výške 800,- eur. V tom čase ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú,resp.vyplnenúveriteľomvrozporespredchádzajúcouvetou,veriteľnesmelprijaťabolpovinnýju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v
rozporestýmtoustanovením,apretosažalobcanemoholúspešnedomáhaťplneniazuvedenejzmenky.

22) Pokiaľ ide o Dohodu o vyplňovacom práve, uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

majú slúžiť hlavne k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a
malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a
takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je potom zmluvná sloboda spotrebiteľa

pri určovaní, ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len
zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ, a s ohľadom na nepomer vo
vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže
domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Doložka v zmluve uzavretej adhéznym
spôsobom, ktorá odkazuje na podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia

strana s doložkou a jej významom bola oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela
poznať. Tieto podmienky v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky,
splnené neboli a preto aj z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom
práve blankozmenky do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi.

23) Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho ostávajúcej zamietavej časti a vo
výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

24) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 v spojení s čl. 19 Nariadenia a §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

25) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).