Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816203443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. Č., F.. XX.XX.XXXX, S., P. XXXX, v
konaní o zaplatenie 719,74 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 137,80 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,75 % ročne zo sumy 25,99 Eur za obdobie od 26.04.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.05.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.06.2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 44,83 Eur za obdobie od 26.07.2013 do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 719,74 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,99 Eur za obdobie od 26.04.2013 do zaplatenia, 8,5

% ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur
za obdobie od 26.06.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 44,83 Eur za obdobie od 26.07.2013
do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 581,94 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 105933722Z178 zo dňa 13.12.2012,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanému. Žalovaný sa zaviazal
odoberaťslužbuaplatiťzaňupoplatkyriadneavčas.Právnypredchodcažalobcuvyúčtovalžalovanému

faktúry, a to: f.č. 7303547859 na sumu 25,99 Eur, so splatnosťou 25.04.2013, f.č. 7304687239 na sumu
33,49 Eur, so splatnosťou 25.05.2013, f.č. 7305863719 na sumu 33,49 Eur, so splatnosťou 25.06.2013,
f.č. 7307046022 na sumu 44,83 Eur, so splatnosťou 25.07.2013 a f.č. 7402562520 na sumu 581,94 Eur,
so splatnosťou 25.03.2014. Žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom a neuhradil
tak ani odo dňa postúpenia pohľadávky. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného
dlhu, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,

a. s., Bratislava a postupníkom - žalobcom, bola postúpená pohľadávka žalovaného na súčasného
žalobcu.4. Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe ani k pripojeným listinným dôkazom, ktoré prevzal dňa 19.
07. 2016. Súd ďalej postupoval v zmysle ust. § 219 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet zo dňa 13.12.2012 vyplynulo,
že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovaným ako

fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmysle zmluvy bolo žalovanému poskytnuté koncové zariadenie
LEADTEK USB MODEM NEW. Z bodu 1 písm. a.) vyplynulo, že podnik bol povinný zriadiť účastníkovi
potrebný prístup k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti a podľa písm. c.) bol účastník povinný riadne
a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb špecifikovaných v tejto zmluve.
9. K uvedenej Zmluve bol uzavretý Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa

13.12.2012, z ktorého vyplynulo, že Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanému program služieb MI
NOEB3, mobilné zariadenie: LEADTEK USB MODEM NEW za maximálnu kúpnu cenu 29,90 Eur. Doba
viazanosti bola určená na 24 mesiacov a zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 bola uvedená vo výške 331,94
Eur. Z Dodatku vyplynulo, z bodu 1 písm. b.) riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie
služieb. Z bodu 3 Dodatku vyplynulo, že „V prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode

1 alebo 2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o deaktiváciu služby
alebo ukončenie zmluvy alebo tohto dodatku v zmysle bodu 2 tohto dodatku, je zmluvná pokuta splatná
okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku. Týmto dojednaním nie je dotknuté právo účastníka
požiadať podnik o dočasné prerušenie poskytovania služby z dôvodov na strane účastníka; prerušením

poskytovania služby a programu služby nie je dotknutá povinnosť účastníka platiť podniku mesačný
paušálny poplatok za príslušný program služby uvedený v cenníku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej
pokuty podľa tohto dodatku, nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu
vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný
uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.".

10. Zo Zmluvy o kúpe PC/notebooku/periférneho zariadenia zo dňa 13.12.2012 vyplynulo, že bola
uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovaným ako fyzickou
osobou - nepodnikateľom. V zmysle zmluvy bolo žalovanému poskytnuté zariadenie, typ PC: Notebook
Standard-Asus X55U za cenu 1- Eur s DPH. Z Osobitných ustanovení uvedenej zmluvy vyplynulo,

že zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou sa riadi Osobitnými podmienkami pre predaj PC/
notebookov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

11. K žalobe boli pripojené Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom,a.s. a takmer nečitateľný Cenník pre poskytovanie služieb

spoločnosti Slovak Telekom, a.s., v dôsledku minimalizovaného písma.

12. Faktúrou č. 7303547859 zo dňa 08.04.2013, splatnou dňa 25.04.2013, boli žalovanému fakturované
mesačné poplatky v sume 25,99 Eur, za obdobie od 08.03.2013 do 07.04.2013. Z pripojenej faktúry
č. 7304687239 zo dňa 08.05.2013, splatnou dňa 25.05.2013, boli žalovanému fakturované mesačné

poplatky v sume 33,49 Eur, za obdobie od 08.04.2013 do 07.05.2013. Z pripojenej faktúry č. 7305863719
zo dňa 08.06.2013, splatnou dňa 25.06.2013, boli žalovanému fakturované mesačné poplatky v sume
33,49 Eur, za obdobie od 08.05.2013 do 07.06.2013. Z pripojenej faktúry č. 7307046022 zo dňa
08.07.2013, splatnou dňa 25.07.2013, boli žalovanému fakturované mesačné poplatky v sume 44,83Eur, za obdobie od 08.06.2013 do 07.07.2013. Z pripojenej faktúry č. 7402562520 zo dňa 08.03.2014,
splatnou dňa 25.03.2014, bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta v sume 581,94 Eur, za
obdobie od 08.02.2014 do 07.03.2014.

13. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a.) Zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia Zmlúv a Dodatku, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa odseku 12 písm. b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

15. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému na základe Zmluvy a Dodatku o
poskytovaníverejnýchslužiebzodňa13.12.2012vzniklapovinnosťuhrádzaťcenuposkytnutýchslužieb.
Služby boli vyfakturované vyššie označenými faktúrami. Z dokazovania nevyplynulo, že by tieto faktúry
boli zo strany žalovaného reklamované, ani vrátené, napokon ani po doručení žaloby sa žalovaný

nevyjadril k týmto faktúram, z čoho je možné vyvodiť, že faktúry akceptoval. Z toho dôvodu súd vyhovel
žalobe v časti zaplatenia sumy 137,80 Eur (za mesačné poplatky).

16. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžných súm, žalobca si uplatnil úrok z
omeškania po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 7303547859 bol prvým dňom

omeškania deň 26.04.2013. K uvedenému dňu sa úrok z omeškania riadil ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., s použitím ust. § 10c Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., v znení neskorších
predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k uvedenému dňu

omeškania vo výške 0,75 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku predstavovala 8,75
% ročne.
17. V prípade f. č. 7304687239 bol prvým dňom omeškania deň 26.05.2013, v prípade f.č. 7305863719
deň 26.06.2013 a v prípade f.č. 7307046022 deň 26.07.2013. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola k uvedeným dňom omeškania vo výške 0,5 %, s pripočítaním 8 percentuálnych

bodov, výška úroku predstavovala 8,5 % ročne.

18. Súčasťou uplatneného nároku bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 581,94 Eur.
Keďže sa jedná nepochybne o spotrebiteľský záväzkový vzťah, súd aplikoval na uvedený vzťah
príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá
tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana,
ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky.
Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku

možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

19. Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

20. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
27. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
29. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v účinnom znení
ku dňu uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti
a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len
"orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

31. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je
vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a

možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred
pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ
služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný
tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu
dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné

podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky v Zmluve a Dodatku
a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na
ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné
minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pokiaľ nevyplýva riadne informácia pre
spotrebiteľa zo zmluvy, podľa názoru súdu nie je možné, aby bola časť obsahu zmluvy alebo dodatku

riešená všeobecnými obchodnými podmienkami. Takáto možnosť je daná len v obchodno-záväzkových
vzťahoch (ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na rozdiel od uvedenej úpravy, Občiansky
zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy odkazom na úverové podmienky, výnimkou je poistná zmluva.
Z týchto dôvodov, teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky odkazom
na Všeobecné podmienky a Cenník. Pokiaľ mal poskytovateľ úmysel uplatňovať určité sankcie za

porušenie platobnej povinnosti alebo jej omeškanie, malo byť takéto dojednanie podpísané a zreteľne
uvedené v Zmluve alebo Dodatku.
33. Zmluvná pokuta bola upravená v Dodatku ako dôsledok porušenia definovaných povinností
žalobcom v bode 3 Dodatku. Podľa bodu 1 písm. b/ Dodatku mal účastník riadne a včas platiť
cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so

Všeobecnými podmienkami predchodcu žalobcu. Pripojenie Všeobecných podmienok k Zmluve pred jej
podpísaním nebolo preukázané. Rovnako aj z pripojeného Dodatku je zrejmé, že jeho text bol pripravený
právnym predchodcom žalobcu vopred, vo forme predformulovaných zmluvných podmienok, do ktorých
boli vpísané údaje o žalovanom. Žalovaný nemal možnosť zmeniť obsah podmienok poskytovaných
služieb, ktoré boli predmetom Dodatku a už vôbec nie Všeobecných podmienok, na ktoré odkazuje

Dodatok.
34. V danom prípade žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 1 alebo v bode 2 Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu služby zo strany
Podniku. Takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušeníalebo vzťahov, pričom vlastne dodávateľ určí, ktoré porušenie si vyberie. Naviac sankcie zaťažujú
jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu.
Takto upravená zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu.

35. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
36.Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút
záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou
určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že
môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle

zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb a prípadne odkazom na Všeobecné podmienky, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej
pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať

ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho
nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri
uzatváraní zmlúv uvedeného druhu.
Podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty boli v Dodatku koncipované tak, že žalovaný pri podpisovaní

Dodatku k zmluve by len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ju v tomto vzťahu značne
znevýhodňuje. S ohľadom na rovnováhu práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu, by nemala byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaná zmluvnou pokutou len jedna strana, a to spotrebiteľ. Uvedené
súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

38. Súd pri posudzovaní zmluvnej pokuty dospel k záveru, že ide o neprimeranú sankciu, nielen z
dôvodu, že nebola individuálne vyjednaná - dohodnutá, ale aj z dôvodu, že napríklad pri jej aplikácii
vôbec dodávateľ nerozlišuje situáciu, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy, k porušeniu inou formou, či je to
na počiatku vzťahu alebo pred jeho ukončením. Súd má za to, že dodávateľ, ako autor zmluvnej pokuty,

v ktorého prospech bola jednostranne vyjadrená v zmluve, mohol a mal jej výšku, ale aj podmienky
stanoviť tak, aby bola prijateľná počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu v zmysle uzavretej
zmluvy.

39. V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený

úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

40. Dôvodom pre konštatovanie absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute je absencia
podstatnej náležitosti právneho úkonu, ktorým malo byť dojednanie zmluvnej pokuty. V zmysle ust.
§ 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený

slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť vôle
sú základnými náležitosťami a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by žalovaný prejavil vôľu
takéto dojednanie zahrnúť do Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Naviac súd zdôrazňuje, že
samotná výška uplatnenej zmluvnej pokuty nezodpovedá ani úprave zahrnutej v Dodatku k zmluve,
pretože zmluvná pokuta v zmysle Dodatku predstavovala 331,94 Eur a uplatnená zmluvná pokuta v

zmysle žaloby bola vo výške 581,94 Eur. Súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neplatné v
zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.

41. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia sumy 137,80 Eur, spolu s priznaným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, z vyššie uvedených dôvodov.42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 19 %, žalovaný v rozsahu 81 %, tzn. konečný úspech v
konaní mal žalovaný v rozsahu 62 % (81 - 19), ktorému nevznikli žiadne trovy konania, z toho dôvodu
súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.