Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244482
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: K. D., D. B.. X. K. Č.. XXX/X,
I., zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi:
Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 22.
septembra 2014, č.k. 11C/184/2011-233, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala

zaplatenia náhrady škody vo výške 4.919,08 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19.04.2011
do zaplatenia, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci; a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že Úrad pre finančný trh
rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej
"Družstvo"); do ktorého navrhovateľka ako členka vložila peňažné prostriedky v celkovej sume 4.919,08
eur; Prospekt investície, pričom dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii (ďalej "obchodník s cennými papiermi"), Zmluvu o riadení portfólia,

ktorou sa obchodník s cennými papiermi zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so
schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo zahŕňalo riadenie portfólia klienta v súlade so
schváleným prospektom investícií a jeho dodatkami s cieľom čo najvyššieho zhodnotenia v portfóliu
Družstva, konaním s odbornou starostlivosťou v súlade s právnymi predpismi a v najlepšom záujme
klienta, pričom sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal
preukázané, že Obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu voči Družstvu
zo Zmluvy o riadení portfólia, avšak žiadne súdne konanie medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými

papiermi neprebieha. Poukázal na skutočnosť, že Družstvo Národnej banke Slovenska predkladalo
správy o svojej činnosti a finančnej situácii, v ktorých do roku 2010 žiadne problémy nedeklarovalo,
pričom až dňa 15.04.2010 a dňa 25.04.2010 ju požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými
papiermi a vyhlásenie tohto subjektu za neschopného plniť svoje záväzky. Mal preukázané, že Národná
banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými
papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1
písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. a rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č.

OPK-2744-5/2007-PLP zmenila jeho povolenie na poskytovanie investičných služieb tak, že mu, okrem
iného, povolila poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm.
a), b), c) zák. č. 566/2001 Z. z. a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu.Súčasne Národná banka Slovenska dňa 27.07.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru, Odbor boja
proti korupcii, skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v súvislosti s konaním Obchodníka s cennými
papiermi došlo k spáchaniu trestného činu. Rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010,

č. ODT-8305/2010 obchodníkovi s cennými papiermi uložila povinnosť zdržať sa nakladania
s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený, bez jej písomného súhlasu, keď na základe oznámenia
Družstvavzniklodôvodnépodozreniezmožnéhopoškodeniaklientovarozhodnutímzodňa21.12.2010,
č. ODT-8305-5/2010 mu odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Poukázal na
skutočnosť, že na základe skutočností zistených v rámci dohľadu na mieste vykonaného podnet

Družstva (v období od 20.04.2010 do 06.05.2010) u obchodníka s cennými Národná banka Slovenska
zistila, že podstatná časť prospektu investície Družstva sa stala neaktuálna, a preto vyzvala; listom z
20.04.2010;Družstvo,abypredložiložiadosťoschváleniedodatkuprospektuinvestície,pričomDružstvo
dňa 28.04.2010 síce žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície predložilo, avšak nakoľko
neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti; a tieto neboli doplnené ani dodatočne po opakovanom
predĺžení lehoty Národnou bankou Slovenska; rozhodnutím č. OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 bolo

toto konanie; o schválenie dodatkov k prospektu investície; zastavené a následne Národná banka
Slovenska rozhodnutím ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011 Družstvu zakázala predaj majetkových
hodnôt. Mal tiež preukázané, že navrhovateľke na základe rozhodnutia predstavenstva zaniklo dňom
10.12.2010 členstvo v Družstve a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume
4.919,08 eur, ktorý si prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva ako úpadcu uznesením

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, avšak nakoľko správca konkurznej
podstaty jej pohľadávku v celom rozsahu poprel, podala proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa na
Okresnom súde Bratislava I vedie konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. Takto ustálený
skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1,2, § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, § 126 ods. 1,2,5, § 127, § 128, § 135 ods. 1,2,7 Zákona o cenných
papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010, § 45 ods. 1,2, zák. č. 747/2004 Z.z., o dohľade nad
finančným trhom, § 233, § 243 ods. 1,2, § 243a, § 244 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, a dospel k
záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázala nesprávny úradný postup odporcu ani

príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzniknutou v dôsledku nevyplatenia
vyrovnacieho podielu. Konštatoval, že Národná banka Slovenska sa v súvislosti s uplatňovaním jej
zákonom vymedzenej právomoci pri výkone dohľadu nad plnením povinnosti aktualizácie a dodržiavania
schváleného prospektu investícii zo strany Družstva nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného
postupu, nakoľko Družstvo túto povinnosť malo až od nadobudnutia účinnosti novelizovaného Zákona

o cenných papieroch, t.j. od 01.06.2010, pričom Národná banka Slovenska; limitovaná článkom 2 ods.
2 Ústavy SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom o dohľade; nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Konštatoval, že Národná banka Slovenska pri
výkone dohľadu nad Družstvom; ako dohliadaným subjektom; postupovala v súlade s platnou právnou
úpravou, svoje povinnosti nezanedbala, keď nemohla zasahovať do vlastnej činnosti Družstva, v rámci

ktorej sa vnútorné vzťahy riadili stanovami družstva a Obchodným zákonníkom, pričom ihneď po
oznámení Družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré napokon
vyústili do odobratia povolenia na výkon investičných činností Obchodníka s cennými papiermi.
Dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Národnej banky
Slovenska a tvrdeným vznikom škody, a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku

zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku postupu Národnej banky Slovenska, keď predmetnú
škodu nespôsobil odporca. V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka si musela byť vedomá, že s jej
investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo programovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s
tým, že bolo jej povinnosťou podieľať sa nielen na zisku, avšak aj na prípadnej strate. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si

trovy konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej,
odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanému návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov
do Družstva nemohla predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície
je len formálny a preto; vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa

spoliehala na to, že jej škoda nevznikne. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v
súlade s princípmi právneho štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú
orgány verejnej moci povinné postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak,
aby bol ich postup zo strany subjektov práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou odporcu,
ktorý poukazoval na to, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou
činnosťou a nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou
a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone
dohľadu. Dôvodila, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o
cenných papieroch bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných
subjektov; medzi ktoré patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci tohto dohľadu

bolo jej povinnosťou zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
Prospektu investícií, ako aj o iných rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov
dohliadaných subjektov, teda aj jej záujmov. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska už v roku
2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio;
tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky

vlastnil obchodníka s cennými papiermi; avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne
rozložené do troch zmeniek, vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a spoločnosťami
CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI
HOLDING,a.s.,atedanaďalejakceptovalastav,žeceléportfólioDružstvabolorozloženéainvestované
do subjektov prepojených s CI HOLDING, a. s. a obchodníkom s cennými papiermi.

Napriek zisteniu, že obchodník s cennými papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne
od roku 2008 do roku 2011; porušoval zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch,
nevyužila ; okrem uloženia pokuty vo výške 10.000 eur; svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných
papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné ani iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo
do nedostupnosti prostriedkov vložených do Družstva v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011

obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č.
ODT-10890-4/2010, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu
investícií, ktorú účelovo ustálila až od mája 2010; hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo spätne k 31.12.2006 a údaje o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo
prepojené boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009. Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie,

v ktorom prihlásila svoju pohľadávku, jej nebráni podať návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jej
návrhpredčasným,keďpovinnosťousúduboloskúmať,čiaktuálnystavkonkurznéhokonaniaobjektívne
vylučuje možnosť jej uspokojenia, ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom
súd pri tomto hodnotení nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol

povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu,
keď ani zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov a pripúšťa regresnú náhradu. Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za
účelom spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde
prvého stupňa prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné
dôležité skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a navrhovateľka sa v podanom odvolaní iba
účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú
vydanie rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to
za stavu, keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny
návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho

riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá
mohla pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach,
v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými
právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvua obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých
mohla ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené
zákonom. Uviedol, že Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje navrhovateľka,

disponovala až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až
od 1. júna 2010, kedy boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
o povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či
Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt
investície, táto bola Družstvu uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných

papieroch od 1. januára 2009. Národná banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo
plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované
Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných
papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Zdôraznil, že vo
vzťahu k Družstvu nebola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia,

nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s
Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009; na ktorý navrhovateľka
v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že nemožno zmiešavať posúdenie
otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou

zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto
objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou subsidiárnou, a preto najskôr
musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a
nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto
súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľky a jej výška sa bude zisťovať

v rámci incidenčných súdnych konaní a až následne, ak jej pohľadávka proti Družstvu nebude môcť
byť uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľke vzniknúť škoda. K námietke navrhovateľky, ktorá
vytýkala súdu prvého stupňa nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že
v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny
alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvostupňový súd jednotlivé dôkazy

nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach
z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom
a právnom základe; v ktorých majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v
tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.
Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvéhostupňavcelomrozsahuavmedziachdôvodovpodaného

odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.
V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa

domáhala zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal
odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v
súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj
správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú navrhovateľke nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom

na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010 a svoje závery,
pre ktoré návrhu navrhovateľky nevyhovel aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,
pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie

veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a
preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v podanom
odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za
následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľačl.2ods.2ÚstavySR,štátneorgánymôžukonaťibanazákladeÚstavy,vjejmedziachavrozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.
Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje

zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným

postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj
jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.
Zuvedeného,preúčelypreskúmavanejveci,vyplýva,že NBS mohlarealizovať výkonštátnehodohľadu

len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon
umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v ich činnosti, ktorá podlieha
dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon. Kompetenciu
orgánuštátutak nemožnozakladať rozšírenímvýkladupríslušnýchzákonnýchustanoveníajnaprípady
v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu povinnosť.

Na druhej strane Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo
im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom
zmluvnej autonómie navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jej
prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba

práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb ( čl. 1, bod 5
stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.
do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely

preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského
rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti

na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe
členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda
štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)
vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu

verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie
možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to:

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002
schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho dodatku spolu

s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak v upozornení zo
dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a zároveň upozornil,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície,
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenostiosôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá Zmluva o riadení
portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch a investičných službách, predmetom

ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne
sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup
cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v súlade
so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v
portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu

konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník s cennými papiermi
zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8 % ročne. Medzi účastníkmi nebolo sporným,
že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 zo strany
obchodníka s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, rozhodnutím zo
dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva na schválenie dodatku k

Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu nedodržiavania
Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu do súladu
s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Navrhovateľka bola
členkou Družstva až do 10.12.2010, kedy jej na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva členstvo
zaniklo a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 4.919,08 eur, ktorý si prihlásila do

konkurzu; vyhláseného na majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko jej pohľadávka bola
správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi konkurznej podstaty
incidenčnú žalobu, o ktorej konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava I.
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľky na náhradu škody bolo ustanovenie

§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre
konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto

činnosti, pričom správnosť úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že postup Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa
navrhovateľky spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a

neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky
voči Družstvu spôsobenej dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka
s cennými papiermi pri plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno
považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z.z.

Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1.
zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto

keď Národná banka Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu
zákon neukladal, je z povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho
úradného postupu.
Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad
plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať

schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č. 129/2010
Z. z.Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá
poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,
nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho
nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
zaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacich

s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo
vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm.
c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch), teda išlo
o služby, na ktoré Družstvo - ako klient -využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné riziko
s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, navrhovateľka si

ako členka Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá toho, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého

bola navrhovateľka v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.
Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s
cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.
V súvislosti s opatreniami Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení

závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo súd prvého stupňa
správne poukázal na opatrenia Národnej banky Slovenska smerujúce k obchodníkovi
s cennými papiermi, ktorému rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložila pokutu
vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou
Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007,

pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne mu rozhodnutím zo dňa 21.
decembra2010,č.ODT-8305-5/2010,odobralapovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužiebadospel
k správnemu záveru, že ani v tejto súvislosti sa Národná banka Slovenska nedopustila nesprávneho
úradného postupu.
Opätovne je potrebné zdôrazniť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom

2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a postup Národnej banky Slovenska;
v medziach Ústavy SR a platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov; nemožno
považovať za nesprávny iba z dôvodu, že sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami navrhovateľky o
rozsahu činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných
jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom
nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako
nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.

Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty, ktorý vyžaduje, aby
protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by

škodný následok nevznikol a podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, je príčinná súvislosť
daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym
dôsledkom protiprávneho úkonu.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska a vznikom škody,

keď v konaní nebolo preukázané, že v prípade, ak by Národná banka Slovenska; hoci v rozpore so
svojimi kompetenciami; pristúpila už skôr k odňatiu povolenia obchodníkovi s cennými papiermi
na poskytovanie investičných služieb, prípadne k zákazu predaja majetkových hodnôt Družstva, bola bynavrhovateľke zo strany Družstva uhradená pohľadávka vo výške 4.918,08 eur, ktorá jej vznikla titulom
nároku na úhradu vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jej členstva v Družstve.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 22.09.2014 pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci
boli oboznámení s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania.
Súdu prvého stupňa teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení otázky vzniku nároku navrhovateľky na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva
a obchodníka s cennými papiermi, pričom navrhovateľka neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd
prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v podanom návrhu a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou
právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere

námietky navrhovateľky nemožno považovať za opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej
a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal

návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.