Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/576/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220746
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4212220746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO:36864421,Grösslingova4,Bratislavaprotiodporcovi:Slovenskárepublikavjejmene:Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava o plnenie o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy

1.304,62 Eur z dôvodu náhrady majetkovej škody a sumy 260,92 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy.

Návrh odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zákon číslo 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a
skutkovo ho odôvodnil tým, že exekučný súd ‚ Okresný súd Komárno v exekučnom konaní vedenom na
základe jeho návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému U. N., registrovaný u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 8585/2010 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa

15.02.2011, pričom konanie začalo dňa 07.07.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (s
omeškaním viac ako 223 dní) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie

zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44
ods.2 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a
teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu- zásadu legality.
Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v § 40 ZoRK je inter alia zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné

posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu
medzi navrhovateľom ako oprávnenom a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od
uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul- rozsudokrozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty v ustanovení § 41 ZoRK a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne

konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá
tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutiaožiadostíoudeleniepovereniana

vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda predstavujúca náhradu istiny

s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere, nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva
zo strany exekučného súdu.
Ďalej si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu mu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, ktorý je dôsledkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá
malazanásledokzmarenienútenejvymožiteľnostimajetkovéhoprávanavrhovateľa,zavnútornézásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov

zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá.
Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, vyvolala i navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj
u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v

spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná
strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na
strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

navrhovateľaaspôsobilaneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Jenutnédeklarovať
porušenie jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, deklarovať porušenie
princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, konkrétne princípu legality
a princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo a princípu právnej istoty
a nahradiť mu požadovanú nemajetkovú ujmu a majetkovú Škodu, ktorá mu bola spôsobená v

priamej príčinnej súvislosti s porušením označených a princípov právneho štátu, keď medzitýmnym
rozsudkom žiadal určiť odporcu zodpovedným za škodu, nerozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa na

náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie (tak, ako v tomto prípade), a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto
lehota neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní.
Taktiež po procesnej stránke odporca namietal, že navrhovateľ prenáša celé dôkazné bremeno na súd,

napriek tomu, že sám má ako navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz
o tom, že by bola nejaká škoda vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom
vzniknúť mala, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa na ÚS
SR, navrhovateľ taktiež neuvádza na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje, pretožev zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, sa
navrhovateľ môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok navrhovateľa do podania žaloby prerokovaný

nebol, preto má odporca za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Ďalej odporca namietal, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15

dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.04.2009.
Čo sa týka náhrady škody, navrhovateľ skutočnú škodu nedokázal listinami, ktoré by preukazovali
požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď navrhovateľ nepreukázal vznik,
ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi príčinou škody a postupom, na základe ktorej táto
škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov odporca žiadal, aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú
zamietol.

Na pojednávanie konané dňa 29.04.2016, sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali
vykázané riadne a včas.
Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným na súd elektronicky dňa 22.04.2016 navrhol súdu
prerušenie konania v uvedenej veci. Podanie nedoplnil v súlade s § 42 ods.1 O.s.p písomne alebo

ústne do zápisnice najneskôr do troch dní , súd preto na toto podanie právneho zástupcu navrhovateľa
neprihliadal.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.: 1 Ndc 6/2011 zo dňa
15.04.2011.

Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní dňa 29.04.2016 neospravedlnil , hoci
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným na súd dňa 22.04.2016 z dôvodu hospodárnosti konania. Súd teda konal vo veci v
neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu v súlade s § 101 ods.2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Komárno
sp.zn.: 7Er 641/2010 , ďalšími v spise pripojenými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo spisu Okresného súdu Komárno 7Er 641/2010 mal súd preukázané , žiadosť o vydanie poverenia
bola exekučnému súdu vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinného U. N. pre vymoženie

290,11,- eur s príslušenstvom ( exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k.:
SR 02419/10 zo dňa 28.04.2010 ktorý sa stal právoplatným dňa 17.05.2010 a vykonateľným dňa
20.05.2010 ) doručená dňa 12.08.2010.
Okresný súd Komárno uznesením č.k.: 7Er 641/2010 zo dňa 20.01.2011 ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.02.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v uvedenej veci zamietol. Toto

uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa v exekučnom konaní dňa 27.01.2011.
Následne-uznesenímOkresnéhosúduKomárnoč.k.:7Er641/2010zodňa09.08.2011,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 15.09.2011 bolo exekučné konanie v uvedenej veci zastavené.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, psím. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto
návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju

uspokojiť inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 1, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2, písm. c) a d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia
exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a s mierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 01.06.2011, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Z exekučného spisu Okresného súd Komárno č. k. 7Er 641/2010 je preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdnyexekútor na Okresnom súde Komárno dňa 12.08.2010 , a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora
súd uznesením zo dňa 20.01.2011 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2011 zamietol.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného
exekučného konania nebol dôvodný (oprávnený voči uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia, a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu), a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojený
so správou a vymáhaním pohľadávky, si navrhovateľ spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na

súde (resp. u exekútora), a to bez ohľadu na to, kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia rozhodol.

Na základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
predmetnej exekúcie je potrebné konštatovať, že hoci predmetné ustanovenie stanovuje 15 dňovú
lehotu, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie

súdu, ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Zákonodarca mal pri zohľadnení jazykovo-gramatického, logického a systematického výkladu na mysli
predovšetkým rozhodnutia súdu, ktorými tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V
opačnom prípade by aj v prípade naplnenia podmienok pre rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť o
udelenie poverenia (§44 ods. 2 Exekučného poriadku, druhá veta) uviedol, že súd je povinný rozhodnúť

v určitej konkrétnej lehote. Neuvedením konkrétnej lehoty zákonodarca jasne prejavil svoju vôľu, že súd
v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, nie je povinný
rozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade „poverenia“, pretože pri zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri ktorom súd podrobuje žiadosť, návrh a exekučný titul
vlastnému skúmaniu.

Navyše je potrebné poznamenať, že v tomto prípade sa jednalo o exekučný titul v zmysle § 4 odsek 2
písmeno d) Exekučného poriadku, preto lehota 15 dní sa ani na prípad ak by súd rozhodol o „poverení“
nevzťahovala.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku
zákonodarca nestanovil lehotu 15 dní na vydanie rozhodnutia, ale iba na vydanie poverenia súdnemu

exekútorovi na vykonanie exekúcie (to neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) .
Vzhľadom k uvedenému súd môže len konštatovať, že nedošlo k porušeniu povinnosti rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranej lehote, a teda k
stavu právnej neistoty a k prieťahom v konaní namietaných navrhovateľom ani nemohlo dôjsť.

Navyše v predmetnej veci bolo exekučné konanie právoplatne zastavené, preto v tomto prípade ani
nemohlo dôjsť k vzniku škody. Exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, neexistoval od
začiatku, nakoľko išlo o paakt, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca zavinil celé konanie.

Podobný právny názor vyslovil Krajský súd v Nitre v rozsudku č.k.: 1Co 290/2015 zo dňa 26.01.2016.

Navrhovateľ si navyše uplatnil majetkovú škodu ktorá mu mala vzniknúť vo výške 1.304,62 eur -
predmetomexekučnéhokonaniavšakbolovymoženiepohľadávkyvovýške290,11eurspríslušenstvom
- navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil výšku majetkovej škody, ktorá mu mala konaním
exekučného súdu vzniknúť.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ nenaplnil ani jednu
z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu vymedzených zákonom číslo 514/2003 v platnom
znení , teda nepreukázal , že by mu vznikla akákoľvek majetková škoda.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 260,92- Eur, ktorá mala
navrhovateľovi vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je už vyššie uvedené ohľadom majetkovej
škody aj tento nárok navrhovateľa nie je dôvodný, lebo súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že
možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a
nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto

konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol
Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. A pokiaľ by navrhovateľovi nejaká nemajetková
ujma vznikla, táto nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním
nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného oprávneného - navrhovateľa.Samotná nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržiavania zákonnej lehoty
navydanierozhodnutia,aleajodokolnosti,ktoré vtejtovecizáviseliodsúdnehoexekútoraasamotného
žalobcu a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy.

Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne
obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Navrhovateľovi pri tom musela byť
už pred podaním tejto žaloby známa rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike
rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného
dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by

mal byť akceptovateľný.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, oprávnený prostredníctvom svojho
právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v 27.01.2011 , svoj návrh na náhradu škody žalobca uplatnil na súde
dňa 27.09.2012 nedošlo teda k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1, zákona č.
514/03 Z. z., ktorá je trojročná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd môže konštatovať, že navrhovateľ vo svojich
žalobách (bolo podané veľké množstvo, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1,
zákona č., 514/2003 Z. z. voči odporcovi ) v podstate žiada, aby okresný súd opätovne preskúmaval
rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží súdu prvého stupňa,

teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako už súd konštatoval,
takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej, alebo Ústavnému
súdu SR pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné

charakterizovať ako nesprávny úradný postup k žiadnej škode, lebo nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, okrem toho bolo preukázané, že
žiadna škoda nevznikla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci

plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo jej žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnila a
nešpecifikovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205
ods. 1 O.s.p.) Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč.
súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť

prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa

napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.