Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807209374
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8807209374.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Obec Pavlovce, IČO: 00 332
658, Pavlovce, 094 33 Hanušovce nad Topľou, právne zastúpeného JUDr. Bartolomejom Kaščákom,
advokátom, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: T.M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
U. XX, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Verbom, advokátom, Šoltésovej 5, Košice, o náhradu

škody,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.11C/77/2007-559
z 10.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.020,23 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Bartolomeja Kaščáka a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2) V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady
škody. Žalobca podal žalobu ako protižalobu v pôvodnom konaní 6C 81/2006, kde táto bola vylúčená

na samostatné konanie a rozhodnutie rozsudkom zo dňa 09.11.2007, č.k. 6C/81/2006-103. Teraz je
predmetom konania vedeného pod sp.zn. 11C/77/2007. Uplatňovaná škoda bola pôvodne vo výške
1.881.982 ,-Sk., t.j. 62.470,36 eur. Časť žaloby vzal žalobca späť a to vo výške 169.528,-Sk, t.j. 5.627,29
eur.Žalobcatrvalnazaplatenísumy56.843,euraúrokovzomeškaniavovýške 7%ročneod27.11.2006
do zaplatenia. Uznesením zo dňa 30.12.2013 bolo konanie v časti, kde žalobca vzal žalobu čiastočne
späť - čo do sumy 5.627,29 eur, zastavené. Rozsudkom zo dňa 20.10.2014, č.k. 11C/77/2007-494

súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobe vyhovel a to v časti 56.843 eur, teda istiny a žalobu v
prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že bude o
nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Proti
uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Na základe podaného odvolania vec prejednal Krajský
súd,ktorýrozsudoksúduprvéhostupňarozsudkomzodňa21.10.2015,č.k.15Co/144/2015-553potvrdil.
Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť

dňa 11.01.2016. Následne súd prvej inštancie teraz napadnutým uznesením rozhodol o trovách
konania. Mal za to, že žalobca mal úspech len pomerný, preto o trovách konania rozhodol v zmysle
§ 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Konštatoval, že pôvodne bola uplatňovaná škoda vo
výške 1.881.982,- Sk., t.j. 62.470,36 eur. Žalobca trval na zaplatení sumy 56.843, eur a úrokov z
omeškania vo výške 7% ročne od 27.11.2006 do zaplatenia. Žalobu do sumy 5.627,29 eur vzal žalobca
späť. Uznesením zo dňa 30.12.2013 bolo konanie v tejto časti zastavené. Ide vlastne o neúspech

žalobcu, pretože v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Rozsudkom zo dňa 20.10.2014, č.k.
11C/77/2007-494 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobe vyhovel a to v časti 56.843 eur, teda istinya žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol. Po prepočte úrokov z omeškania, tieto zo
sumy56.843eurod27.11.2006dorozhodnutiasúdu,t.j.do20.10.2014predstavujúsumu31.450,53eur.
Teda žalobca žaloval sumu 56.843 eur, sumu 5.627,29 eur a 31.450 eur, spolu 93.920,29 eur. Úspešný

bol len vo výške 56.843 eur. t.j. 61 % , neúspešný na 39 %. Jeho nárok na pomerne trovy je tak len vo
výške 61-39% , t.j. 22%. Trovy právneho zastupovania spolu sú 9.182,85 eur, ktoré je povinný žalovaný
nahradiť žalobcovi. Keďže žalobca má nárok na pomerne trovy, len vo výške 22% z jeho celkových trov,
ide o nárok vo výške 22% zo sumy 9.182,85 eur, t.j. 2.020,23 eur.

3) Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) V dôvodoch odvolania uviedol, že napriek tomu, že rozsudok tamojšieho súdu č.k. 11C/77/2007-494
zo dňa 20.10.2014 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 15Co/144/2015-553 zo
dňa 21.10.2015, tak naďalej s týmito rozsudkami nesúhlasí z dôvodov ktoré uvádza v tomto odvolaní.

Vzhľadom na to, že v prípade citovaných rozsudkov absentuje elementárna spravodlivosť, ktorú by malo
vykazovať každé súdne rozhodnutie, podáva ústavnú sťažnosť proti týmto nezákonným a neústavným
rozhodnutiam označených súdov. Ak napáda ústavnou sťažnosťou rozhodnutia vo veci samej, od
ktorých je závislý výrok o trovách konania, tak v prípade úspešnej ústavnej sťažnosti nemôže napadaný
výrok o trovách konania obstáť. Okrem toho má za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu t.j. ak o trovách konania nerozhodol v zmysle § 150
O.s.p. tak, že ich celkom nepriznal žalobcovi, aj keď mal pomerný úspech vo veci. Má za to, že dôvodom
osobitného zreteľa je nesporný fakt, že žalovaný postupoval podľa právoplatného rozsudku tamojšieho
súdu, ktorý nebol nikdy zrušený (ani v rámci obnovy konania) a ktoré rozhodnutie je právoplatné aj v tejto
chvíli. To, že príslušenstvo pohľadávky nemal vymáhať, sa dozvedel ex post z rozsudku krajského súdu

(resp. ešte predtým z jeho zrušujúceho uznesenia), proti ktorému podáva ústavnú sťažnosť, pretože
je presvedčený, že tento rozsudok (vrátane prvoinštančného rozsudku) nemôže obstáť z pohľadu jeho
ústavných práv, ako aj s prihliadnutím na systém práva Slovenskej republiky.

5) Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle § ustanovení
378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7) Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez

nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379
a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8) Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 62.470,36 eur a úrokov z omeškania vo výške 7 % ročne od 27.11.2006 do zaplatenia. V priebehu
konania vzal žalobu čiastočne späť, čo do sumy 5.627,29 eur. Uznesením zo dňa 30.12.2013 bolo
konanie v tejto časti zastavené. Rozsudkom zo dňa 20.10.2014 č.k. 11C/77/2014-494 súd prvej inštancie

vyhovel žalobe v časti istiny, t.j. 56.843,- eur a v prevyšujúcej časti (ohľadom úrokov z omeškania) žalobu
zamietol. Na základe odvolania žalovaného vec prejednal odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého
stupňa rozsudkom zo dňa 21.10.2015 č.k. 15Co/144/2015-553 potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa
v spojení s rozsudkom súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2016.

9) V otázke náhrady trov konania prvoinštančný súd správne podriadil ich režim § 142 ods. 2 O.s.p.
(účinného do 30.6.2016). Konštatoval, že žalobca žaloval sumu 56.843,- eur, sumu 5.627,29 eur a
31,450 eur, spolu 93.920,29 eur. Úspešný bol len vo výške 56.843 eur t.j. 61 %, neúspešný na 39 %,preto má právo na náhradu len pomerných trov konania vo výške 22 % (61 - 39 %). S poukazom na
uvedenémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavovýške22%zosumy9.182,85eur,t.j.2.020,23eur.

10) Žalovaný sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého uznesenia jednak z dôvodu, že
vo veci podal ústavnú sťažnosť proti obom vyššie uvedeným rozsudkom a v prípade úspešnej sťažnosti
nemôže napadaný výrok o trovách konania obstáť a jednak z dôvodu, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, ak o trovách konania nerozhodol v zmysle § 150 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).

11) Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

12) Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

13) Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14) Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15) Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že sporové konanie sa riadi zásadou úspechu, t.j.
úspešná strana má právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá úspech vo veci nemala. Výnimku

z tejto zásady predstavuje citované ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

16) Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné

predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov
neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa,
posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka,
ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov,

okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v
konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú, tak aj oprávnenú
stranu z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

17) Pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky pre výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné)
náhrady trov konania úspešnej strane sporu, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané,
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom

prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety dohovoru (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09).“

18) Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu
a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Civilnom
súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov
konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu

ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu
ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v
spore úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v spore.19) Po preskúmaní obsahu spisu a žalovaným uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil
existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150 ods.
1 O.s.p. ani aktuálneho ustanovenia § 257 CSP.

20) Dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní t.j. skutočnosť, že postupoval podľa
právoplatného rozsudku tamojšieho súdu, ktorý nebol nikdy zrušený a ktoré rozhodnutie je právoplatné
a to, že príslušenstvo pohľadávky nemal vymáhať sa dozvedel ex post z rozsudku krajského súdu, proti
ktorému podáva ústavnú sťažnosť, pretože je presvedčený, že tento rozsudok (vrátane prvoinštančného

rozsudku) nemôže obstáť z pohľadu jeho ústavných práv, nie sú relevantnými dôvodmi pre aplikáciu
ustanovenia §150 ods. 1 O.s.p. ani aktuálneho ustanovenia § 257 CSP. V predmetnej veci odvolací
súd nezhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiťtrovykonaniavýnimočneprihliadnuť.Kzdôrazňovanejvýnimočnostipoužitia§150ods.1O.s.p.
či § 257 CSP odvolací súd navyše uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa §
150 O.s.p. či § 257 CSP by mohlo v značnej miere zasiahnuť do majetkových pomerov žalobcu, ktorý

by musel všetky trovy svojho konania znášať sám aj napriek úspechu v spore, čím by mohlo dôjsť
porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21) Pokiaľ sa žalovaný domáha zrušenia napadnutého uznesenia z dôvodu, že podáva proti rozsudkom

oboch súdov (prvoinštančného aj odvolacieho) ústavnú sťažnosť, pretože má za to, že tieto rozhodnutia
sú nezákonné a neústavné a v prípade ústavnej sťažnosti nemôže napádaný výrok o trovách konania
obstáť, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že o právoplatných a vykonateľných súdnych
rozsudkoch platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti, dokiaľ nie je rozhodnuté inak príslušným
orgánom, v prípade ústavnej sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o ústavnej

sťažnosti. Z platného právneho poriadku vyplýva, že podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný
účinok (§ 52 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.). Do vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia pri jeho
napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom alebo ústavnou sťažnosťou môže byť zákonným
spôsobom zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú.
Vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia môže v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou podľa § 52

ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. odložiť len ústavný súd. Za daných okolností nemožno uvedenú odvolaciu
námietku žalovaného posúdiť ako dôvodnú.

22) S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť
žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.020,23 eur, ako účelne

vynaložených nákladov spojených s realizáciou jednotlivých úkonov právnej služby žalobcu.

23) Žalovanývpodanomodvolanínenamietalvýškusúdompriznanýchtrov,anijednotlivéúkonyprávnej
služby, za ktoré bola odmena priznaná. Preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
nemal dôvod a ani oprávnenie výšku týchto trov, určených súdom prvej inštancie, preskúmavať (§ 379,

380 ods. 1 CSP).

24) Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

25) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 CSP v spojení
s § 396 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo.

26) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).