Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/77/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208992
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1109208992.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: U..

U. Č., V. G. XX, XXX XX, Y. D. Ž. proti žalovanému: GESTUS a. s. , Okružná 3239 , so sídlom: Modra 900
01, IČO: 35 903 503 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni zo dňa
08.01.2009 je neplatné.

II. Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť titulom náhrady mzdy od 30.01.2009 do 31.05.2011 sumu
39 500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.06.2011 do zaplatenia a to v

lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 5 182,- EUR

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 09.03.2009 domáhala určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným
dňa 02.09.2007 uzavrela pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej dňa 03.09.2007 vznikol pracovný
pomer na dobu neurčitú s miestom výkonu práce na Pribinovej ul. č. 25 v Bratislave. Dohodnutým

výkonom práce bola pracovná pozícia manažéra pre obchod a marketing. Dňa 19.01.2009 bolo
žalobkyni prostredníctvom pošty doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo
dňa 08.01.2009, ktoré bolo žalovaným odoslané dňa 09.01.2009. Na základe predmetného oznámenia
jej pracovný pomer mal skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru žalovaný odôvodnil závažným porušením pracovnej
disciplíny,ktorémalospočívaťvtom,žesažalobkyňadňa08.01.2009nezúčastnilanapracovnejporade,
ktorá sa mala uskutočniť o 13:00 hodine a súčasne mala svojvoľne a bez akéhokoľvek zdôvodnenia

opustiť svoje pracovisko. Ďalej žalovaný v písomnosti obsahujúcej jeho prejav vôle okamžite so
žalobkyňou skončiť pracovný pomer uviedol, že pokiaľ sa táto na druhý deň t.j. 09.01.2009 nedostaví
do práce, bude s ňou pracovný pomer ukončený okamžite podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

Je pravdou, že žalobkyňa dňa 08.01.2009 okolo 13:00 hodiny pracovisko opustila, avšak z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, t. j. z dôvodu neschopnosti vykonávať svoju prácu a nutnosti
vyhľadať lekársku pomoc. Ošetrujúcim lekárom bola s účinnosťou od 09.01.2009 uznaná dočasne

práceneschopnou a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 09.01.2009 ako aj priepustku zo
dňa 08.01.2009 žalovanému riadne doručila prostredníctvom pošty s dátumom odoslania 09.01.2009.Podľa článku II bod 7. pracovnej zmluvy je zamestnanec povinný zamestnávateľovi oznámiť
neprítomnosť v práci z dôvodu choroby v lehote do dvoch dní, a to telefonicky alebo písomne čo
žalobkyňa splnila. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru

vykonané žalovaným je neplatné tak z vecných ako aj formálnych dôvodov, nakoľko jeho účinnosť
je zmätočne viazaná na podmienku jej nenastúpenia do práce v ďalší ( nasledujúci ) pracovný deň
09.01.2009. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že Zákonník práce nepripúšťa podmieňovať
okamžité skončenie pracovného pomeru splnením budúcej podmienky a viazať ho na budúce konanie
zamestnanca ( pro futuro ) resp. zamestnancovi oznamovať, že jeho pracovný pomer okamžite skončí

podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 08.01.2009 žalovaný výslovne viazal na splnenie podmienky dostavenia sa žalobkyne
na pracovisko na začiatku pracovnej doby nasledujúceho dňa 09.01.2009.

Na základe predmetného listu žalobkyňa dňa 23.01.2009 doručila žalovanému písomné oznámenie
spojené s predžalobnou výzvou zo dňa 21.01.2009 ohľadom toho, že trvá na ďalšom zamestnávaní

a žalovaného žiada, aby jej bol umožnený prístup na pracovisko a aby jej bola prideľovaná práca v
zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný na výzvu žalobkyne reagoval písomne listom zo dňa 26.01.2009
označeným ako "Odpoveď na list zo dňa 21.01.2009, návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného
pomeru" podľa § 60 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce, v ktorom žalovaný žalobkyni navrhol skončiť
pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 09.01.2009. K návrhu mala žalobkyňa

výhrady, ktoré žalovanému písomne oznámila. K uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru
nedošlo. Pokiaľ ide o náhradu mzdy túto žalobkyňa žiadala priznať od 30.01.2009 do dňa vyhlásenia
rozsudku vo výške 1.407,40 Eur mesačne.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom podania zo dňa 08.04.2009. S poukazom na

svoje písomné vyjadrenie žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Svoje stanovisko odôvodňoval
tým, že podľa jeho názoru splnil všetky zákonné podmienky pre platnosť a účinnosť právneho
úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
08.01.20009 odoslal na poštovú prepravu 09.01.2009. Dôvodom skončenia pracovného pomeru boli
skutočnosti , že žalobkyňa dňa 08.01.2009 bez predchádzajúceho informovania žalovaného opustila

svoje pracovisko a to pred skončením pracovnej doby cca o 13:00 hodine a do skončenia pracovnej
doby sa nevrátila na pracovisko. V knihe príchodov a odchodov nie je zapísaný jej odchod z pracoviska.
Náhlemu odchodu z pracoviska predchádzalo opakované neuposlúchnutie príkazu predsedníčky
predstavenstva, aby sa žalobkyňa zúčastnila pracovnej porady týkajúcej sa zmien v organizačnej
štruktúre spoločnosti žalovaného, čo malo súvisieť aj s jej ďalším pracovným zaradením a pracovnou

pozíciou v spoločnosti žalovaného. Žalobkyňa dvakrát odložila čas pracovnej porady a to z termínu o
10:00 hod. na 12:00 hod a neskôr na 13:00 hod. s odôvodnením dokončiť pracovnú úlohu. Tvrdenie
žalobkyne, že svoju povinnosť informovať zamestnávateľa o svojej neprítomnosti v práci podľa čl.II
bod 7. pracovnej zmluvy splnila zaslaním potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti dňa 09.01.2009,
ktoré bolo doručené žalovanému dňa 12.01.2009 nie je pravdivé. Žalobkyňa nesplnila podmienku

nepredvídateľnosti okolnosti, ktoré vyvolali jej neprítomnosť v práci a rovnako nesplnila podmienku
informovať nadriadeného o svojej neprítomnosti v práci v lehote do dvoch dní, keďže žalovaný sa
o dôvodoch neprítomnosti dozvedel až 12.01.2009, t. j. na 4. deň po tom, čo nastal údajný dôvod
neprítomnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 18.03.2010 č. k. 18/C/77/2009-318
rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom zo dňa 08.01.2009 je
neplatné a súčasne zaviazal žalovaného k náhrade mzdy vo výške 18.231,20 Eur. Proti uvedenému
rozsudku vo veci samej, a to v celom rozsahu (v rozsahu všetkých výrokov) podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie. Taktiež v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v

časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy ( II. výroku rozsudku ).

Uznesením zo dňa 08.06.2011 č. k. 2Co 216/2010-358 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie nakoľko skonštatoval, že prvostupňový súd
nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho právny záver, ktorého správnosť

nie je možné preskúmať z dôvodu, že tento nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania
a taktiež z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne nevyplýva na základe akých dôkazov a úvah súd
dospel k rozhodnutiu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval
rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné a nespôsobilé ho vecne posúdiť z hľadiska jehosprávnosti. Prvostupňovému súdu v ďalšom konaní uložil kvalifikovaným spôsobom vykonať a doplniť
dokazovanie a náležite zistiť skutkový stav veci ( § 120 ods. 1 O. s. p. ), vykonané dôkazy vyhodnotiť v
súlade s ust. § 132 O. s. p. a rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p. a zo zisteného skutkového

stavu vyvodiť správny právny záver, ktorý je dostatočne odôvodnený v súlade s vyššie uvedenými
požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd v ďalšom konaní vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách pokynu Krajského súdu v Bratislave,
výsluchom svedkyne Mgr. Evy Halahijovej, svedkyne JUDr. Adriany Šklíbovej, prednesom predsedu

predstavenstva spol. GESTUS a. s. Jozefa Baláža, oboznámil sa s výsledkami doposiaľ vykonaného
dokazovania ( návrh na začatie konania (č. l. 1-3 ), výpis z obchodného registra žalovaného (č. l.
5-6 ), pracovná zmluva žalobkyne spolu s prílohami ( č. l. 7-16 ), oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru (č. l. 17 ), odpoveď žalovaného na list zo dňa 12.1.2009 o okamžitom skončení
pracovného pomeru (č. l. 19-21 ), potvrdenia o mzde a mzdové listy za mesiace 10-12/2008 (č. l.
60-64 ), vyjadrenie žalovaného (č. l. 45-52 ), výpoveď žalobkyne (č. l. 88 ), rozsudok OS BA 1 (č. l.

318-325),uznesenieKrajskéhosúdu,ktorýmbolrozsudokprvostupňovéhosúduzrušený(č.l.358-361),
uznesenie o zmene petitu ( č. l. 449 ), rozhodnutie jediného akcionára pri výkone pôsobnosti Valného
zhromaždenia spoločnosti ( č. l. 579-581 ) výpisy z obchodného registra (č. l. 537, 591, 613, 615, 632 )
pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobkyňapracovalaužalovanéhood03.09.2007vofunkciimanažérpreobchodamarketingnazáklade
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.09.2007 . Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Žalovaný písomne, listom zo dňa 08.01.2009 žalobkyni oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný
pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 8.1.2009, hoci bola zamestnávateľom vyzvaná aby

sa zúčastnila pracovnej porady, ktorá sa mala uskutočniť o 13:00 hodine, žalobkyňa pred uvedeným
termínom opustila bez oznámenia alebo odôvodnenia svoje pracovisko a do skončenia pracovnej doby
sa už do práce nevrátila. V uvedenom liste zároveň žalovaný uviedol, že v prípade, ak sa žalobkyňa
do zamestnania nedostaví ani nasledujúci pracovný deň, t. j. dňa 09.01 2009, na začiatku dohodnutej
pracovnej doby, jej pracovný pomer sa skončí v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a

to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa s okamžitým skončením pracovného
pomeru nesúhlasila a dňa 23.01.2009 písomne doručila žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom
zamestnávaní.
Žalovaný sa pokúsil so žalobkyňou dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou a preto jej v
tejto súvislosti zaslal aj návrh na uzavretie dohody zo dňa 26.01.2009. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa k

zaslanémunávrhumalavecnévýhradykukončeniupracovnéhopomerudohodouk09.01.2009nedošlo.

Napojednávanídňa07.03.2016súddoplnildokazovanieprednesomštatutárnehozástupcužalovaného,
predsedom predstavenstva Jozefom Balážom, ktorý uviedol že funkciu štatutárneho zástupcu vykonáva
od 10.10.2013 a preto o predmetnom spore nemá žiadne informácie, nevie sa patrične vyjadriť k

predmetu sporu, ale pokiaľ ide o nárok žalobkyne tak voči tomuto nemá žiadne pripomienky a výhrady
k tomu, čo žalobkyňa uvádza.

Dňa 14.03.2016 bol súdu doručený písomný doklad, a to Rozhodnutie jediného akcionára ALEXANDRA
& BV, s.r.o. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 08.03.2016 z

ktorého vyplýva, že valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného odvoláva podpredsedu predstavenstva
ku dňu 08.03.2016 v osobe Jozefa Baláža, bytom Záhradnícka 63, 821 08 Bratislava a súčasne sa
konštatuje zmena v osobe jediného akcionára spoločnosti žalovaného z dôvodu zlúčenia spoločností, na
základe ktorých sa namiesto pôvodného jediného akcionára GESTUS- Training House, s.r.o. jediným
akcionárom spoločnosti GESTUS a.s. a jeho právnym nástupcom stala spoločnosť ALEXANDRA & BV,

s. r. o.

V priebehu konania z výpisov z obchodného registra ako i z výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Bratislava 1 zo dňa 30.06.2016 súd zistil, že jediným akcionárom spoločnosti GESTUS, a.s. je
od 29.05.2014 spoločnosť HFK Group, s. r. o. a nie spoločnosť GESTUS- Training House, s. r. o. tak

ako sa uvádza vo vyššie zmienenom rozhodnutí jediného akcionára zo dňa 08.03.2016 a taktiež v
prípade odvolávaného štatutárneho zástupcu Jozefa Baláža v spoločnosti GESTUS, a.s. tento podľa
výpisu z obchodného registra vykonával ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej výlučne funkciu
predsedu predstavenstva a nie funkciu podpredsedu predstavenstva. Z uvedeného teda vyplýva, že zvýpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 zadovážených súdom v priebehu konania
ako aj ku dňu rozhodnutia vo veci samej neboli zistené žiadne zmeny štrukturálneho, organizačného
charakteru, ktoré by mali zásadný vplyv na konanie vo veci samej a to ani zmeny týkajúce sa sídla

spoločnosti žalovaného a preto boli písomnosti doručované v priebehu konania na adresu sídla uvedenú
v obchodnom registri podľa ustanovenia § 48 O.s.p.

Podľa § 48 ods. 2) ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú
v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,

písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd predložené dokumenty neakceptoval a vyhodnotil ich
ako právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci.

Pokiaľ ide o predmet sporu, v prvom rade súd sa zaoberal námietkami žalobkyne z hľadiska splnenia
formálnych a materiálnych náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ) Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods.4.a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa znenia Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý je možné v praxi uplatniť len v prípade
závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď súčasne nie je spravodlivé od zamestnávateľa
vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte počas plynutia výpovednej lehoty
zamestnával. Intenzitu závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, tvoriacej podklad pre okamžité

skončeniepracovnéhopomeru, Zákonníkprácejednoznačnenedefinuje,právnakvalifikáciazávažného
porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolnosti prípadu a v tejto súvislosti je potrebné ju súčasne
posudzovať s prihliadnutím k osobe zamestnanca, k jeho pracovnej pozícii, k spôsobu porušenia
pracovnej disciplíny ako i k času a situácii za ktorej k porušeniu došlo. Zákonník práce podmieňuje
platnosť a účinnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru explicitne stanovenými podmienkami,

nesplnenie ktorých má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o formálnu stránku
je to predovšetkým písomná forma úkonu a uplatnenie práva účastníka pracovného vzťahu v
lehote stanovenej v zákone pod následkom jeho preklúzie. Materiálna stránka právneho úkonu
skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením je naplnená jednoznačným špecifikovaním
dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a to tak, aby tento nebolo možné dodatočne meniť. Samozrejme,

že dôležitým faktorom je pri okamžitom skončení pracovného pomeru otázka intenzity porušenia
pracovnej disciplíny, ktorá musí dosahovať stupeň závažného porušenia pracovnej disciplíny aj pri
zohľadnení fakultatívnych skutočností ako je osoba zamestnanca, prístup k plneniu pracovných
povinností okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo a pod.

V danom prípade, vychádzajúc z gramatického výkladu formulácie okamžitého skončenia pracovného
pomeru dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola neprítomnosť žalobkyne v
práci dňa 08.01.2009 bez predchádzajúceho relevantného súhlasu žalovaného, i keď táto skutočnosť
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny bola konštatovaná, ale až následné nedostavenie sa
do práce v nasledujúci deň, t.j. 09.01.2009, čo v konečnom dôsledku by žalovaný vyhodnotil ako

absenciu a teda závažné porušenie pracovnej disciplíny a zákonný dôvod pre rozviazanie pracovného
pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalobkyňa vo svojej žalobe odôvodnila a následne
doložila potvrdením od ošetrujúceho lekára zo dňa 09.01.2009 neprítomnosť v práci zdravotnými
problémami,ktoréviedlikuznaniujejpracovnejneschopnostipočnúcod09.01.2009,pričomžalovanéhoo danom stave bezodkladne informovala prostredníctvom poštou zaslaného potvrdenia o svojej
práceneschopnosti.

Podľa ustálenej judikatúry o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v
dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu
neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného
pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu,

nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca (rozhodnutie
NS SR 5 Cdo 81/2010).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade okamžité skončenie
pracovného pomeru nespĺňa náležitosti stanovené zákonom pre jeho platnosť, nakoľko jednak okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaný jednoznačne viazal na porušenie pracovnej disciplíny ku

ktorému nedošlo, ale ktoré malo nastať v budúcnosti čo zákon nepripúšťa, nakoľko tento umožňuje
ukončiť pracovný pomer z dôvodu uskutočneného porušenia pracovnej disciplíny, a jednak z dôvodu,
že žalobkyňa pracovnú disciplínu neporušila svojvoľným nedostavením sa do práce, ale na pracovisko
sa nedostavia z dôvodu pracovnej neschopnosti, čo nie je možné subsumovať pod termín "
neospravedlnená absencia", byť sa o dôvode neprítomnosti žalobkyne v práci žalovaný dozvedel v

priebehu dlhšej lehoty ako je lehota dvoch dní uvedená v pracovnej zmluve.

Na vyššie uvedenom zistení nič nezmenila ani výpoveď svedkýň U.. W. B. R. L.. R. Š., ktoré navyše
teoreticky v súvislosti s otázkou posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne
konštatovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 08.01.2009 neuviedli žiadne

skutočnosti (opakované porušenie pracovnej disciplíny vo forme absencií, neplnenie si pracovných
povinností a pod.), ktoré by odôvodňovali oprávnenosť použitia uvedeného spôsobu skončenia
pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru

nezodpovedá právnej úprave obsiahnutej v Zákonníku práce, nakoľko táto jednoznačne stanovuje
formálny dôvod tak, aby bol nezameniteľný s iným dôvodom porušenia pracovnej disciplíny, ale
predovšetkým tu musí ísť o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré už nastalo a nie ktoré možno
predpokladať do budúcna a preto žalobe čo do právneho základu uplatneného nároku v plnom rozsahu
vyhovel.

Pokiaľ ide o náhradu mzdy s poukazom na uznesenie súdu zo dňa 26.08.2014 č.k.18C 77/2009-449
ktorým bola pripustená zmena žaloby čo do rozsahu nároku na náhradu mzdy, súd rozhodoval
o náhrade mzdy za obdobie od 30.01.2009 do 31.05.2011. Pri určení výšky náhrady mzdy túto
posudzoval na základe mzdových listov za rozhodné obdobie 10-12/2008. Zo mzdových listov vyplýva,

že žalobkyňa dosiahla za mesiac 10/2009 mzdu vo výške 45.531,-Sk brutto, za mesiac 11/2009 mzdu
vo výške 40.500,-Sk brutto, za mesiac 12/2009 mzdu vo výške 41.167,-Sk brutto, čo predstavuje pri
odpracovanom počte hodín 493,5 priemernú hodinovú mzdu 257,75,-Sk a priemernú mesačnú mzdu
44.827,-Sk (257,75 x koeficient 173,92). Vychádzajúc z vyššie uvedeného nárok žalobkyne za žalované
obdobie na náhradu mzdy predstavuje 1.189 977,-Sk t.j. 39.500 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Priznal žalobkyni náhradu trov konania,
keďže bola v konaní plne úspešná. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia nasledovne:

Trovy právneho zastúpenia:

Úkony právnej služby ( vyhl. č. 655/2004 Z.z. )

prevzatie a príprava zastúpenia 526,30 EUR
spísanie návrhu 526,30 EUR
účasť na pojednávaní dňa 22.10.2009 526,30 EUR

účasť na pojednávaní dňa 16.03.2010 526,30 EUR
spísanie odvolania 526,30 EUR
účasť na pojednávaní 10.10.2013 ( 526,30 + 20% DPH ) 631,56 EUR
spísanie zmeny žaloby 30.03.2014 ( 526,30 + 20% DPH ) 631,56 EURúčasť na pojednávaní dňa 10.10.2014 ( 526,30 + 20% DPH ) 631,56

Hotové výdavky ( vyhl. č. 655/2004 Z.z. )

režijný paušál 3x6,95 EUR + 7,21 EUR + 7,95 EUR 36,55 EUR
náhrada za stratu času Žilina- Bratislava a späť dňa 22.10.2009 (8 polhod. á 11,58 EUR ) 92,64 EUR
cestovná náhrada použitého os. motorového vozidla dňa 22.03.2010 Žilina-Bratislava a späť
(2 x 200 km ) 94,80 EUR

náhrada za stratu času Žilina- Bratislava a späť dňa 16.03.2010 (8 polhod. á 12,02 EUR ) 96,16 EUR
cestovná náhrada použitého os. motorového vozidla dňa 16.03.2010 Žilina-Bratislava a späť
(2 x 200 km ) 94,80 EUR
náhrada za stratu času Žilina- Bratislava a späť dňa 10.10.2014 (8 polhod. á 13,25 EUR ) + 20% DPH
127,20 EUR
cestovná náhrada použitého os. motorového vozidla dňa 10.10.2014 Žilina-Bratislava a späť

(2 x 200 km ) + 20% DPH 113,76 EUR

Trovy právneho zastúpenia spolu - 5 182,89 EUR.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.