Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203562
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město Praha 1, Česká republika, zastúpeného AK Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej P. E., nar. X.X.XXXX, P. H. XXX, o uplatnenie
pohľadávky zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa
7.12.2015 č. k. 9C/449/2013-62 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok zrušuje
a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 1.4.2010 žalovaná vystavila

v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmenku, obsahom ktorej bol záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad menovanej spoločnosti sumu 387,- so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 8.9.2010. Zo zmluvy o úvere z 1.4.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vyplynulo, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur. Ustálil, že zmenka, ktorú žalobca
pripojil k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu
spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne

indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou má teda povahu spotrebiteľskú. Poukázal na ust. Nariadenia č. 861/2007
Z. z. a vec správne posúdil aj v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva
o úvere je zmluvou spotrebiteľskou ako to súd prvej inštancie vyhodnotil, na základe týchto dôvodov
aplikoval aj vo vzťahu medzi účastníkmi ustanovenia spotrebiteľského práva. Zdôrazňoval, že povaha
tohto právneho vzťahu sa nezmenila postúpením zmenky. Zmenka tak slúži ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Uviedol, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od

spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a posledná platná právna úprava v
zákone č. 129/2010 Z. z. zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Aby veriteľ mohol prijať
zmenku od spotrebiteľa, musia byť splnené dve podmienky a síce, že ide o zabezpečovaciu zmenku azmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške nesplateného úveru a príslušenstva v rozsahu
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Tieto podmienky splnené neboli, istina
úveru bola 200,- eur, pričom zmenka v prípade žalovanej bola vystavená na sumu 387,- eur. Preto

súd prvej inštancie považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Ak žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie
má právo žalovaný, súd neposkytne žalobcovi právnu ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky
bez právneho dôvodu zasahuje do práva žalovaného na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne

ochranu ani v prípade, ak sa žalobca domáha na súde plnenia pri použití nekalej obchodnej praktiky. Za
nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa, vrátane zmenkového nástupcu, ktorým
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobu preto ako
nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby

jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania. Vytýka
súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie
možnosti konať pred súdom. Žalovaný nedoručil súdu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 1 alebo
čl. 6 Nariadenia. Súd preto bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007. Súd
nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky

nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania
s nízkou hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných
tvrdeníúčastníkovkonania,kdenebudemožnépotvrdiťalebovyvrátiťtvrdeniaúčastníkovlennazáklade
predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné nariadiť podľa Nariadenia
vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo, ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie

práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III. Nariadenia. Súd rozhodnutie o nariadení pojednávania
nevydal a nedoručil ho stranám podľa § 45 a nasl. O.s.p.. Konanie je postihnuté závažnou vadou,
pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. O.s.p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky
a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o

vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky

zo strany žalovaného žiadne námietky neboli, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Predpokladom vydania rozsudku
v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd

prvej inštancie navyše vychádzal podľa neho z nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný zo spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je
zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ. Tieto údaje údajne nesporné
skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Tieto skutočnosti nemožno považovať za nesporné.

Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd
mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe
aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov
a práva EÚ. Zdôrazňuje, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa

aplikáciu príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na úplnú samostatnosť
a nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona

o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku, nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.
Nikto okrem súdu netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda nie úver v súvislosti
s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Napriek tomu z tejtoskutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Súd ďalej dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Zmenku však vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, išlo o

prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase
vystaveniazmenky.Žalovanýmaltedavedomosťotom,žesadzbazmenkovéhoúrokuje0,25%dennea
s týmto aj súhlasil. Je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku
zaplatiť. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov v pôsobnosti SR
a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. V štádiu odvolacieho konania žalobca písomným podaním z 21.12.2015 vzal späť žalobu v časti
zmenkového úroku 0,19 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06
% denne.

7. Žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu nevyjadrila.

8. Vzhľadom na realizovaný dispozičný úkon zo strany žalobcu odvolací súd podľa § 370 C.s.p.
rozhodol o pripustení späťvzatia časti návrhu na začatie konania o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

9. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní
dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu

upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného
tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež

použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo

čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

10. Občiansky súdny poriadok v znení do 30.6.2016 v ustanovení § 120 upravuje dôkaznú povinnosť.
Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade žalobcom
predložená zmenkamásvojzákladvdohodeovyplňovacomprávezmenkyobsiahnutejvovšeobecných
úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie súd prvého stupňa musel z
úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

11. V zmluve o úvere zo dňa 1.4.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského
registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe,
že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako

živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

12. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla nakoľko boli už vopred

pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s

uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanourovnakývplyvakokebyvzmluveúčeljejuzatvoreniauvedenýnebol.Spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

14. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie

zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi ao porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva

možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.

15. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny

majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

16. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému

zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

17. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje

požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

18. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie. Potreba

vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovanú priamo vyplývala
zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu §
54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

19. Nie je právne významná námietka, podľa ktorej sa vo veci nevydalo žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávania a ani sa takéto rozhodnutie nedoručovalo stranám. Čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 priamo zakotvuje oprávnenie súdu alebo tribunálu nariadiť ústne
pojednávanie nielen vtedy, ak o to žiada niektorá zo strán, ale aj vtedy, ak to považuje za potrebné. Akýmspôsobom dochádza k nariadeniu pojednávania a aké sú jeho náležitosti, v tomto nariadení uvedené
nie je. Na nariadenie pojednávania sa preto musí v súlade s čl. 19 Nariadenia č. 861/2007 aplikovať
procesné právo Slovenskej republiky podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného do

30.6.2016.

20. Ust. § 115 O.s.p., ukladá súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. V predvolaní na pojednávanie, ako
aj v upovedomení o zmene termínu pojednávania bol obsiahnutý aj údaj o nariadení pojednávania na

konkrétny termín. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby nariadenie pojednávania muselo
mať formu samostatného rozhodnutia. Nariadenie pojednávania predstavuje rozhodnutie, ktoré sa týka
vedenia, konania, a preto nemusí v súlade s § 169 ods. 2 O.s.p. obsahovať odôvodnenie. Aj za
predpokladu, ak by písomnosť obsahujúca nariadenie pojednávania nebola označená ako uznesenie,
išlo by síce o vadu, avšak nie takú, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 387 C.s.p..

22. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Vzhľadom na výsledok konania o veci žalobca nemá právo na náhradu trov a žalovanej trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).