Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/512/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112201913
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112201913.4

Uznesenie

6Co/
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
odporcovi: R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176

778, zastúpený JUDr. Abrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie
4.784,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
08. 06. 2015 č. k. 10C/102/2012-108 a uzneseniu zo dňa 21. 07. 2015 č. k. 10C/102/2012-121 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08. 06. 2015 č. k. 10C/102/2012-108 v spojení s
jeho opravným uznesením zo dňa 21. 07. 2015 č. k. 10C/102/2012-121 v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu m e n í tak, že navrhovateľ je p

o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 430,04 eura do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi,
advokátovi so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 08. 06. 2015 č. k. 10C/102/2012-108 v spojení s jeho opravným

uznesením zo dňa 21. 07. 2015 č. k. 10C/102/2012-121 konanie v zastavujúcej časti zastavil, odporcovi
náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania vo výške 644,36 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od jeho právoplatnosti.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetné konanie bolo začaté na návrh navrhovateľa,
ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia sumy 4.784,18 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného

úveru. Rozsudkom zo dňa 19. 11. 2012 č. k. 10C/102/2012-40 bol odporca zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi 4.696,23 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.939,39 eura od
16. 03. 2011 do zaplatenia. V zostávajúcej časti 87,95 eura a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy
2.939,39 eura od 04. 02. 2011 do 15. 03. 2011 bol jeho návrh zamietnutý. V zamietajúcej časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť a v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania bol uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015 č. k. 25Co/542/2014-77 zrušený a vec bola vrátená súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vstúpil do konania podaním
zo dňa 18. 09. 2012 v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a navrhovateľ písomným podaním
doručeným dňa 28. 05. 2005 následne vzal v celom rozsahu návrh späť a žiadal konanie zastaviť.
Nakoľko odporca a vedľajší účastník na jeho strane s týmto späťvzatím súhlasili, postupujúc podľa
§ 96 ods. 1 OSP konanie v zostávajúcej časti zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil
na ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP konštatujúc, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ a to nie

pre správanie sa odporcu. Keďže odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a ani ich nežiadal priznať,
náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka,ktorú si tento uplatnil, argumentoval, že právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom
konaní, teda jeho procesné práva a povinnosti upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 93, § 153d
a § 201, pričom za najpodstatnejšie označil, že ust. § 93 ods. 4 OSP mu priznáva rovnaké práva a

povinnosti aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi tak môže byť priznaná aj náhrada trov konania
v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší
účastník podporoval. Poukázal tiež na to, že cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov, a právom spotrebiteľa je chrániť a presadzovať svoje oprávnené
záujmy aj prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľov. Zaoberal sa preto i tým, či trovy, ktoré

vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených
záujmov spotrebiteľa a v danom prípade účelnosť vynaložených trov vzhliadol v samotnom charaktere
vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa a tiež v tom, že v
dôsledku ním vznesenej námietky premlčania zobral navrhovateľ svoj návrh späť a došlo k zastaveniu
konania. Za situácie, že vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania a rovnako ako
každý účastník sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí, preto priznal vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov a to trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. a/, g/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. po 170,97 eura za prevzatie
a prípravu zastúpenia v roku 2012, podanie odvolania zo dňa 24. 04. 2014 a vyjadrenie zo dňa 30. 03.
2015, režijný paušál 1 x 7,63 eura, 1 x 8,04 eura a 1 x 8,39 eura, spolu vo výške 536,97 eura a 20
% daň z pridanej hodnoty vo výške 107,39 eura, t. j. v úhrnnej sume 644,36 eura. Následne na návrh

navrhovateľa uznesením zo dňa 21. 07. 2015 č. k. 10C/102/2012-121 opravil výrok uznesenia z 08. 06.
2015 týkajúci sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 164 OSP pre
jeho zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní uznesenia z nesprávne uvedenej priznanej
náhrady trov konania vo výške 429,13 eura na správnu 644,36 eura.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa ako i jeho opravné uznesenie napadol včas podanými odvolaniami

navrhovateľ len do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu a žiadal
tieto zmeniť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. V oboch svojich odvolaniach
zhodne namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že v prípade trov vedľajšieho účastníka
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, čo je nevyhnutnou
podmienkou vyžadovanou § 142 OSP na priznanie náhrady trov konania. Zastával názor, že odmenu

za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi v súdenej veci
nemožno považovať za trovy účelne vynaložené, keď podania advokáta neobsahujú žiadne skutočnosti
vzťahujúce sa na predmet sporu, na okolnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba
ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej. Podania vedľajšieho účastníka označil
za abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou

námietkou premlčania. Argumentoval tiež, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, a preto vedľajší
účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Považoval za zrejmé, že

na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať
zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia
možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov a naviac, združenia na ochranu spotrebiteľa
majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Už samotná skutočnosť, že vedľajší účastník
je registrovaný v registri občianskych združení preukazuje, že pri jeho vzniku a registrácii muselo

ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. a posudzovať viacero otázok, medzi
inými to, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej 2 rokov, čo znamená,
že už v čase registrácie muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie
aktívnej činnosti v tejto oblasti. Tiež uviedol, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na
stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť

o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, z čoho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia
o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejedávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania
tak nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej-ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu -
príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Okrem toho, viaceré procesné podania zbytočne opakuje bez

uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod tak iba zbytočne navyšuje
trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia, čo je v rozpore s účelom civilnéhoprocesu. Argumentačne svoje závery oprel i o ním označenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V
odvolaní proti opravnému uzneseniu uviedol, že toto podáva z opatrnosti.
Odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolania
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolania sú dôvodné len čiastočne.
Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa doručený súdu prvého stupňa dňa 20. 01. 2012,
ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 4.784,18 eura s 9 % úrokom z

omeškania zo sumy 2.939,39 eura od 04. 02. 2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa rozsudkom zo
dňa 19. 11. 2012 č. k. 10C/102/2012-40 návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel, keď uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 4.696,23 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.939,39 eura
od 16. 03. 2011 do zaplatenia ako i náhradu trov konania vo výške 715,64 eura do rúk jeho právneho
zástupcu a to do 3 dní. V zostávajúcej časti týkajúcej sa sumy 87,95 eura a 9 % ročného úroku zo sumy
2.939,39 eura od 04. 02. 2011 do 15. 03. 2011 návrh zamietol ešte pred vyhlásením rozsudku, písomným

podaním zo dňa 18. 09. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov,
Važecká 16, oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, žiadalo doručenie
návrhu na začatie konania a jeho príloh, prípadne ďalších rozhodnutí, ktoré boli už vo veci vydané a
tiež priznať mu náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že pokiaľ vo veci bol vydaný platobný rozkaz,
podáva proti nemu odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy

a z opatrnosti vznáša i námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Potom, čo právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka na strane odporcu bol doručený zhora označený rozsudok súdu prvého stupňa,
vedľajší účastník voči nemu podal odvolanie z dôvodu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, ktorý i bližšie konkretizoval. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01.
2015 č. k. 25Co/542/2014-77 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej

časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie stotožniac sa s námietkami
vedľajšieho účastníka, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
V priebehu ďalšieho konania vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30. 03. 2015
vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej v konaní poukazujúc na to,
že dlh odporcu sa stal splatným dňom 31. 01. 2008, pričom navrhovateľ svoj návrh podal na súde prvého

stupňa až dňa 20. 01. 2012 a teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Písomné vyjadrenie vedľajšieho
účastníka bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 04. 05. 2015 a tento následne podaním
zo dňa 22. 05. 2015, doručeným súdu prvého stupňa dňa 28. 05. 2015, zobral svoj návrh na začatie
konania späť v celom rozsahu, konanie žiadal zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu
trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 08. 06. 2015 odporca vyslovil svoj súhlas so späťvzatím

návrhu v nadväznosti na čo súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie v zostávajúcej
časti, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 429,13 eura právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka do 3 dní od jeho právoplatnosti. Na návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 21. 07.
2015 č. k. 10C/102/2012-121 súd prvého stupňa pre zrejmú nesprávnosť opravil výrok o náhrade trov

konania tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania vo výške 644,36 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v zastavujúcej časti a v časti náhrady trov
konania odporcu výroky rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto
zostala len navrhovateľom napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa trov konania vedľajšieho účastníka

a na ňu nadväzujúce opravné uznesenie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 OSP upravuje prípady, kedy konajúci súd neprizná žiadnemu z účastníkovi
právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP takto

súd postupuje aj v prípade, ak je konanie zastavené. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo
zastavené nie je pritom obmedzené na určité konania či dôvody zastavenia. Platí pre každé konanie
bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania tak všeobecne platí,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dvevýnimky, a to jednak v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť podľa §
146 ods. 2 veta prvá OSP pričom platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa §
146 ods. 2 veta druhá, a teda nevzal návrh späť v dôsledku správania odporcu, z procesného hľadiska

platí, že zavinil zastavenie konania, čo zakladá jeho povinnosť nahradiť trovy konania. Naopak, ak
vzal navrhovateľ dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu platí, že trovy konania je povinný
nahradiť odporca. Až po vylúčení uvedených prípadov náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP
možno rozhodnúť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie
zastavené.

Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods.
1 písm. c/ OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám
navrhovateľa(žalobcu).Idetedaoto,čisanavrhovateľdomoholkuplatnenémunárokualebonie,pričom
súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie. (Uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 3Sžo/225/2010).

Pri rozhodovaní o priznaní trov konania však vždy musí prihliadať na zásadu uvedenú v § 142 ods. 1
OSP. Podľa § 142 ods. 1 OSP súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v
spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné
rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu

pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na
účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne (viď NS SR vo veci sp. zn. 4MCdo/21/2009).

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47
ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred
nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred

hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto
pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o
zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v
konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej

osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa považuje aj
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 15.10.2010 bolo zavedené do občianskeho
súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa občiansky súdny poriadok.

Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované

rôzne právnické osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov ako aj uplatňovaťpráva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa

môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu

spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa
združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník
na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na
náhradu všetkých trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka -
odporcu na strane ktorého vystupoval. Niet totiž sporu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP sa združenie stalo
vedľajším účastníkom na strane odporcu v konaní, ktorý využil svoje právo dať sa zastúpiť advokátom,

a preto bol daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 veta
prvá OSP od navrhovateľa, keďže späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania.
Bolo to totiž práve odvolanie vedľajšieho účastníka, na základe ktorého bol odvolacím súdom zrušený
čiastočne vyhovujúci rozsudok súdu prvého stupňa zaväzujúci odporcu na plnenie navrhovateľovi a
aj následné vyjadrenie vedľajšieho účastníka realizované v konaní obsahujúce námietku premlčania,

na ktoré navrhovateľ reagoval späťvzatím návrhu, čoho dôsledkom bolo zastavenie konania. Trovy
vynaložené vedľajším účastníkom za tieto úkony tak je potrebné považovať za účelné a v tomto
smere preto neobstoja námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní. Naviac úkony právnej služby
vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka v súvislosti s podaním odvolania ako aj vyjadrením
zo dňa 30. 03. 2015 nie je možno považovať za všeobecné, keď v nich bola konkretizovaná námietka

premlčania, ako i odvolacie dôvody s ohľadom na okolnosti danej veci. Odlišná je situácia pokiaľ
ide o úkon právnej služby a to prípravu a prevzatie zastúpenia, pretože vedľajší účastník na strane
odporcu zastúpený advokátom vstúpil do predmetného konania písomným oznámením zo dňa 18. 09.
2012, v ktorom požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a o priznaní mu náhrady
trov konania s tým, že k oznámeniu pripojil i plnomocenstvo zo dňa 02. 01. 2012. V tomto smere

je významným, že v prípade, že by vedľajší účastník a ním splnomocnený právny zástupca v čase
oznámenia udelenia plnomocenstva mali vedomosť do akého konania vstupujú, nežiadal by súd o
zaslanie návrhu a jeho príloh. Je tak zrejmé, že v čase udelenia plnomocenstva ako i vstupu do konania
vedľajší účastník nemal náležitú vedomosť o skutkovom stave v danej veci, z čoho možno vyvodiť záver,
že v danom čase bol jeho vstup len paušálny a v súvislosti s týmto úkonom nemožno považovať jeho

náklady za účelné.

Trovy konania vedľajšieho účastníka v danej veci takto pozostávali z trov právneho zastúpenia pri
spôsobe určenia výšky ktorých bolo potrebné postupovať podľa vyhlášky NS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Tieto boli

reprezentované odmenou za 2 úkony právnej služby (odvolanie zo dňa 24. 04. 2014 a vyjadrenie zo
dňa 30. 03. 2015) po 170,97 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky pri tarifnej hodnote veci 4.696,23 eura potom,
čo bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu v časti týkajúcej sa istiny 87,95 eura s prísl.),
náhradou hotových výdavkov 1 x 8,04 eura (rok 2014) a 1 x 8,39 eura (rok 2015) podľa § 15 písm. a/
a § 16 ods. 3 vyhlášky a sumou 71,67 eura ako 20 % daňou z pridanej hodnoty, o ktorú sa podľa § 18

ods. 3 vyhlášky zvyšuje odmena a náhrady. Celkovo tak účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v spornej veci činili sumu 430,04 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia jeho právnemu zástupcovi v intenciách § 149 ods. 1 OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným

uznesením v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 142 ods.
2 OS tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže účastníci
konania mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.