Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/470/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115203993
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115203993.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: Slovak Logistic Group, a. s., so sídlom Lužianky, Rastislavova 4, IČO: 47 102 403, o
zaplatenie sumy 13.222,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra zo dňa 20. januára 2016 č. k. 10C/89/2015-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienepriznalžalovanémuoslobodenieodsúdnychpoplatkov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 138 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa

17. 02. 2015 bolo Okresnému súdu Nitra doručené podanie žalobcu, ktorým žiadal priznať sumu vo
výške 13.222,29 eura s príslušenstvom. Okresný súd Nitra vydal dňa 15. 04. 2015 platobný rozkaz
č. k. 10C/89/2015-46, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 13.222,29 eura. Proti vyššie
uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 16. 06. 2015 odpor, za ktorý mu súd prvej inštancie
uznesením č. k. 10C/89/2015-55 zo dňa 25. 06. 2015 vyrubil súdny poplatok vo výške 793 eur. Podaním
zo dňa 05. 08. 2015 žalovaný žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, aspoň vo výške 95%.

Uviedol, že pre zdokladovanie žiada zaslať tlačivo, ktoré následne vyplní. Oznámením zo dňa 30. 09.
2015 súd prvej inštancie žalovanému oznámil, že nie je jeho povinnosťou zaslať mu tlačivo, toto sa
nachádza na stránke Ministerstva spravodlivosti, no napriek uvedenému žalovanému zaslal tlačivo a
vyzval ho, aby zdokladoval svoje pomery za posledné 2 roky, t.j. aby predložil daňové priznanie spolu so
súvahou, výpis z účtov za posledné 4 mesiace a oznámil, či je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných
vecí. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 08. 12. 2015. Súd prvej inštancie mal za to,

že pod pojmom pomery účastníka v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 OSP sa považujú
spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije a pôsobí, jeho majetkové, zárobkové
možnosti, počet osôb, ktoré je poplatník povinný podľa zákona vyživovať a jeho oprávnené potreby.
Súd sa teda pri skúmaní majetkových pomerov účastníka, ktorý požiada o oslobodenie od súdnych
poplatkov, neobmedzuje len na skúmanie príjmov tohto účastníka, ale skúma jeho pomery komplexne.
Podľa jeho názoru, priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je viazané na návrh účastníka konania,

aztohtodôvodudostatočnépreukázanieosobnýchamajetkovýchpomerovzaťažujeúčastníkakonania,
v ktorého záujme je oslobodenie od súdnych poplatkov. Tento má povinnosť svoje pomery dokladovať
v zmysle § 138 ods. 2 OSP. V prípade, ak nemá súd osobné a majetkové pomery účastníka konania
dostatočne preukázané, nemôže posúdiť, či odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, a teda musí
rozhodnúť o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že
nakoľko žalovaný svoje osobné a majetkové pomery súdu nepreukázal, a to ani po výzve súdu, resp.

nedokladoval vyplneným tlačivom, súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
nakoľko z objektívnych dôvodov na strane žalovaného nebolo možné listiny, t. j. daňové priznanie za
rok 2015 a potvrdenie o zrušení účtov: VÚB, a. s., Tatra Banka a. s., Unicredit Bank a. s., doručiť súdu,

predložil ich ako prílohu k odvolaniu. Tvrdil, že daňové priznanie za rok 2014 nebolo možné podať
príslušnému daňovému úradu, nakoľko až dňa 30. 04. 2015 prišlo zo strany PPZ NAKA NJFP k
vráteniu daňových dokladov. Vzhľadom na ekonomickú situáciu žalovaného žiadal, aby bolo napadnuté
uznesenie zrušené a súd oslobodil žalovaného od súdnych poplatkov. K odvolaniu žalovaný priložil,
okrem vyššie uvedených listín, i „Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje,

aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (PRÁVNICKÁ OSOBA)“ a Zápisnicu o vrátení
veci zo dňa 30. 04. 2015 ČVS: PPZ-368/NKA-FP-ZA-2013, ktorú spísalo Prezídium Policajného zboru,
národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal

odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný po tom, čo mu bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 793 eur, podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov,
a to aspoň vo výške 95% a poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 OSP. Zároveň žiadal
pre zdokladovanie majetkových pomerov zaslať tlačivo o majetkových pomeroch. Súd prvej inštancie
podaním zo dňa 30. 09. 2015 vyzval žalovaného, aby zdokladoval svoje pomery za posledné 2 roky,
t.j. aby predložil daňové priznanie spolu so súvahou, výpis z účtov za posledné 4 mesiace a oznámil, či

je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí. Tiež mu zaslal i tlačivo pre zdokladovanie pomerov pre
právnické osoby. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 08. 12. 2015. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal
žalovaný odvolanie, ku ktorému priložil aj vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania,
ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (právnická osoba).

5. Z vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania vyplýva, že žalovaný je právnická
osoba založená za účelom podnikania, ktorá nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci, nemá
bankové účty a ani žiadne peňažné, prípadne iné záväzky voči iným osobám, bankové úvery a iné
pôžičkyaúveryazáväzkyvočispriaznenýmosobám.Žalovanývpredmetnomtlačiveuviedolakovlastné

imanie 25.000 eur, no stav hotovosti v deň podania žiadosti neuviedol. Ďalšie skutočnosti, ktoré by súd
mal zohľadniť, žalovaný súdu neposkytol. Z daňového priznania za rok 2015 ďalej vyplýva, že výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením je 0 eur, nakoľko súčet výnosov z hospodárskej a
finančnej činnosti, ako aj súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť bol 0 eur.

6.Podľa§138ods.1OSPúčinnéhodo30.06.2016nanávrhmôžesúdpriznaťúčastníkovicelkomalebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenienacelékonanieamáispätnúúčinnosť;poplatkyzaplatenépredrozhodnutímooslobodenie
sa však nevracajú.

7. Podľa § 138 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016 v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,
alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú

pomery strany.

10. Civilný sporový poriadok upravuje v ustanovení § 254 ods. 1 CSP možnosť individuálneho
oslobodenia od súdnych poplatkov (niekedy nazývaného tiež oslobodením na návrh strany aleboindividuálnym osobným oslobodením). Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov musí obsahovať
všeobecné náležitosti podania upravené v ustanovení § 127 CSP, teda musí obsahovať údaje, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Keďže ide o podanie

urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Osobitnou náležitosťou tohto návrhu vyplývajúcou z ustanovenia § 254 CSP je uvedenie pomerov
strany odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov nie je podaním vo veci samej. Ak z tohto návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov nie je
zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, súd vyzve žiadateľa na doplnenie alebo opravu tohto podania,

pričom na doplnenie alebo na opravu súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ak sa
v tejto lehote toto podanie nedoplní alebo neopraví, alebo sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je
zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na takéto podanie súd neprihliada.

11. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom sú pomery strany
odôvodňujúce priznanie oslobodenia. Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa

(v prípade fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach,
ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti
(v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť
alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať (R 109/2001). Objektívny nedostatok
finančných prostriedkov, resp. iného majetku by nemal spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva

na súde.

12. Súd môže hodnotiť oprávnenosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov len v rozsahu
ustanovenom v § 254 ods. 1 CSP. Ak by súd svoje rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdneho
poplatku oprel o iné dôvody, išlo by o svojvoľný výklad ustanovenia § 254 ods. 1 CSP zo strany súdu, a to

zdôvodunerešpektovaniajehoznenia.Oprotidoterajšejprávnejúpravevustanovení§138OSPužnová
právna úprava nevyžaduje, aby okrem pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia išlo kumulatívne
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež už absentuje úprava,
v zmysle ktorej by sa priznané oslobodenie vzťahovalo na celé konanie, ak súd nerozhodne inak, a
nie je ani explicitne ustanovené, že priznané oslobodenie od súdnych poplatkov má spätnú účinnosť.

Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu konštatuje, že sa v ňom plne rozvíja princíp arbitrárneho
poriadku, preto táto úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritériá (majetkové, sociálne, atď.),
ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí.

13. Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 6 Sžo 14/2011 uviedol, že povinnosťou súdu,

rozhodujúceho o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, je primárne skúmať objektívnu
neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok, a nie skúmať, na základe akých skutočností táto
neschopnosť nastala. V opačnom prípade by totiž mali prístup k súdu len nepodnikatelia a solventné
podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným princípom materiálneho právneho štátu. Na druhej
strane, v rozhodnutiach z 24. augusta 2011, sp. zn. 6Sžf 23/2011, ako aj zo 17. mája 2012, sp. zn.

8 Sžf 48/2011, Najvyšší súd SR uvádza, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ
podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo aj k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je
pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti
alebo sa v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti teraz ocitol v nepriaznivej finančnej
situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže podnikateľské riziko nie

je možné prenášať na štát. Do pozornosti je potrebné dať tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod
sp. zn. 8 Sžf 60/2013, podľa ktorého, vychádzajúc tak z jazykového výkladu zákonného ustanovenia
(teraz § 254 CSP), ako aj zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanej
taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a
nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov preto súd hodnotí z

hľadiska splnenia zákonných podmienok, pričom vychádza zo skutočností preukázaných žiadateľom.
O oslobodení od súdnych poplatkov súd rozhoduje na návrh strany, ku ktorému je táto povinná pripojiť
listinné dôkazy, deklarujúce jej majetkové pomery. Majetkové pomery strany nemožno považovať za
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho
poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom

potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na strane, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých
pomeroch sama preukázala. Nemožno prihliadať na počet súdnych konaní, ktorých je poplatník stranou,
resp. na úspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako žiadateľ
v obdobných súdnych konaniach. Bez riadneho preukázania finančných a majetkových pomerov tátoskutočnosť sama osebe nemôže odôvodniť iné než zamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od
súdnych poplatkov.

14. Súd rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na návrh
strany, t.j. nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti. Je preto na strane, aby predložila k návrhu
o oslobodenie od súdnych poplatkov všetky doklady, ktoré sú podľa jej mienky dôležité pre takéto
rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že strana - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
nesie dôkazné bremeno a je povinná preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme strany, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery preukázala. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže
rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal také pomery, ktoré
by jednoznačne a hodnoverne preukázali, že jeho majetkové pomery zaplatenie súdneho poplatku

neumožňujú. Vychádzajúc z údajov uvedených v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka, ktorý
navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, mal za to, že žalovaný síce
nedisponuje žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, no stav hotovosti žalovaného v deň podania
žiadosti žalovaný neuviedol. Odvolací súd bol toho názoru, že žiadateľ o oslobodenie od súdnych
poplatkov je povinný opísať svoje celkové pomery a v tomto smere aj označiť a predložiť dôkazy.

Hodnotiac žalovaným predložené dôkazy dospel k záveru, že žalovaný vo svojej žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov a v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania vôbec neopísal svoje
celkové pomery a nepredložil súdu žiaden hodnoverný dôkaz preukazujúci, že jeho pomery oslobodenie
od súdnych poplatkov opodstatňujú. Skutočnosť, že žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov nemá
dostatok finančných prostriedkov ešte neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie

od súdnych poplatkov a dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže byť skutočnosť, že
žalovaný sa v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti teraz ocitol v nepriaznivej
finančnej situácii. Odvolací súd má preto za to, že žalovaný nesplnil podmienku pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, keď súdu hodnoverne nepreukázal existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by
priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov odôvodňovali a z uvedených dôvodov napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie poľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.