Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203502
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci v právnej veci žalobcu CD Consulting,
s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Prahe 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti žalovanej S. D., X.. XX.X.XXXX, L. Y. R. Č.. XXX, o zaplatenie 116 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/392/2013-47 zo dňa 28.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto
zamietavej časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 116
eur so 6 % ročným úrokom od 28.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,07 eura. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške 116 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 321 eur od 31.3.2010 do 22.8.2010
(t.j. 116,36 eur), zo sumy 311 eur od 23.08.2010 do 22.09.2010 (t.j. 24,10 eur), zo sumy 296 eur od
23.09.2010 do 21.10.2010 (t.j. 21,46 eur), zo sumy 281 eur od 22.10.2010 do 23.11.2010 (t.j. 23,18

eur), zo sumy 266 eur od 24.11.2010 do 21.12.2010 (t.j. 18,62 eur), zo sumy 251 eur od 22.12.2010
do 24.01.2011 (t.j. 21,34 eur), zo sumy 236 eur od 25.01.2011 do 23.02.2011 (t.j. 17,70 eur), zo sumy
226 eur od 24.02.2011 do 22.05.2011 (t.j. 49,72 eur), zo sumy 211 eur od 23.05.2011 do 22.06.2011 (t.j.
16,35 eur), zo sumy 196 eur od 23.06.2011 do 22.08.2011 (t.j. 29,89 eur), zo sumy 186 eur od 23.08.2011
do 24.01.2012 (t.j. 72,08 eur), zo sumy 176 eur od 25.01.2012 do 27.02.2012 (t.j. 14,96 eur), zo sumy
166 eur od 28.02.2012 do 28.03.2012 (t.j. 12,45 eur), zo sumy 156 eur od 29.03.2012 do 23.04.2012
(t.j. 10,14 eur), zo sumy 146 eur od 24.04.2012 do 23.05.2012 (t.j. 10,95 eur), zo sumy 136 eur od

24.05.2012 do 23.07.2012 (t.j. 20,74 eur), zo sumy 126 eur od 24.07.2012 do 20.09.2012 (t.j. 18,59 eur),
zo sumy 116 eur od 21.09.2012 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo sumy 321 eur od 14.06.2010 do
22.08.2010 (t.j. 3,70 eur), zo sumy 311 eur od 23.08.2010 do 22.09.2010 (t.j. 1,59 eur), zo sumy 296
eur od 23.09.2010 do 21.10.2010 (t.j. 1,41 eur), zo sumy 281 eur od 22.10.2010 do 23.11.2010 (t.j. 1,53eur), zo sumy 266 eur od 24.11.2010 do 21.12.2010 (t.j. 1,23 eur), zo sumy 251 eur od 22.12.2010 do
24.01.2011 (t.j. 1,41 eur), zo sumy 236 eur od 25.01.2011 do 23.02.2011 (t.j. 1,17 eur), zo sumy 226
eur od 24.02.2011 do 22.05.2011 (t.j. 3,28 eur), zo sumy 211 eur od 23.05.2011 do 22.06.2011 (t.j. 1,08

eur), zo sumy 196 eur od 23.06.2011 do 22.08.2011 (t.j. 1,97 eur), zo sumy 186 eur od 23.08.2011 do
24.01.2012 (t.j. 4,75 eur), zo sumy 176 eur od 25.01.2012 do 27.02.2012 (t.j. 0,98 eur), zo sumy 166
eur od 28.02.2012 do 28.03.2012 (t.j. 0,82 eur), zo sumy 156 eur od 29.03.2012 do 23.04.2012 (t.j. 0,67
eur), zo sumy 146 eur od 24.04.2012 do 23.05.2012 (t.j. 0,72 eur), zo sumy 136 eur od 24.05.2012 do
23.07.2012 (t.j. 1,36 eur), zo sumy 126 eur od 24.07.2012 do 20.09.2012 (t.j. 1,22 eur), zo sumy 116 eur

od 21.09.2012 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, teda 1,07 eur.

Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že táto bola vystavená žalovanou dňa 16.9.2009 na zmenkovú
sumu 321 eur a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 31.3.2010. Zmenka
bola vystavená v Tornali a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku
indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam.

Tým sa stal majiteľom zmenky žalobca. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti
predpísané ust. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaju o splatnosti. V súvislosti s
indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky
a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by žalovaná od vystavenia zmenky a ani
po jej indosovaní vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky

v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. Keďže žalovaná nevzniesla žiadne námietky a zmenková suma nebola
doposiaľ uhradená, nárok žalobcu z titulu plnenia zmenkovej sumy súd považoval za dôvodný, vrátane
6 % zákonného ročného úroku a zmenkovej odmeny.

Konštatoval, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri predložení,

pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmysle
§ 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy a úroková
miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku
úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke

sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní
úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi
neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška
musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však

nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase
vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne
viacnásobne prevyšuje, z ktorého dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke

súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy
zamietol a žalovanú zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v
danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej z dôvodu, že žalobca nepredložil
dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou. Priznal preto žalobcovi 6 % ročný úrok od
28.9.2013 a nie od dátumu určeného žalobcom v žalobe.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Protitomutorozsudku,atoprotizamietavémuvýroku(ktorýmsúdzamietolzmenkovýúrok0,25%denne

zozmenkovejsumyaktorýmsúdzamietol6%ročnýúrokdodňadoručeniažalobnéhonávrhužalovanej)
ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,účastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť

konaťpredsúdomarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na
to, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovanáteda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto
sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku žalovaného
za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok

obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je
teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že žalovaná žiadne námietky voči
uplatnenej zmenke neformulovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných
súdov, ktoré priznali žalobcovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrhu
žalobcu v celom rozsahu vyhovie.

K nepriznaniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy do 27.9.2013 uviedol, že opísal okolnosti
predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom
odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Poukázalnato,žežiadnyúčastník
túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a dlžnú
sumu nevie uhradiť naraz. Žiadala preto o splácanie dlhu v splátkach.

Žalobca v odvolacom konaní zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Krajský súd v Košiciach podľa ust. § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby
ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne a v tejto zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie
zastavil.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, t.j. výrok o
zamietnutí zmenkového úroku nad 0,19 % denne a výrok o zamietnutí 6% ročného úroku od 21.9.2012
do 27.9.2013 (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., teda preskúmal rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov, a to z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Žalobca v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov.

V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 116 eur
spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 28.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 1,07 eura rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku 0,19 % denne zo zmenkovej sumy,
ako aj vo výroku o zamietnutí 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy do 27.9.2013 vecne správny, preto
ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.4.2016 o 8,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.4.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tieto dva odvolacie dôvodynavrhovateľ bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
poznámka odvolacieho súdu) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka

predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanému
na platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdmôžeajvprípade,ženiesúpodanékauzálnenámietkyvystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex
offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku
nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník (ďalej len OZ) ako všeobecný predpis

nestanovia, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe

peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v septembri 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie
ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami,
z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 OZ ako celok.

Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na
mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých
úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody
nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške
0,06 % denne zo zmenkovej sumy.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25
% denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako o tom
vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods.
1 zákona č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej predložená zmenka na
platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na
uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode
(a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu

a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za
akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 21.9.2012, pričom dôkazné bremeno
v toto smere bolo na žalobcovi. Správne preto súd ustálil moment predloženia zmenky na platenie
žalovanému ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (27.9.2013) a

následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t.j. 28.9.2013, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd
návrh na zaplatenie zákonného úroku do 27.9.2013 (vrátane) zamietol.

Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaná ju

nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť
nároku z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovanej.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.

Žalobca bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 116 eur so 6% ročným úrokom od

28.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,07 eura, neúspešný však bol v časti zmenkového
úroku 0,25 % ročne, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19 %
denne), keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje
zmenkovú sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania zákonného úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy
do 27.9.2013, preto odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.