Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216301
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214216301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: SVEA Ekonomi Cyprus, No: HE 272182 so sídlom Arch. Makariou III, 195, NEOCLEOUS
HOUSE, 3030, Limassol, Cyprus, právne zastúpený spoločnosťou DRAPPANOVÁ & Partners, s.r.o., so
sídlom Moravská 7, 831 03 Bratislava, IČO: 36 860 484, konajúc PhDr. Mgr. Helenou Drappanovou, proti
žalovanému:C.W.,M..XX.N.XXXX,Q.XXXXXU.XXX,ozaplatenie795,98eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 14.augusta 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol

žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 795,98 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX z 25.marca 2011. Na základe predmetnej zmluvy poskytol
právnypredchodcažalobcužalovanémupôžičkuvovýške1.048,20eur.Poskytnutúpôžičkusažalovaný
zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach vo výške 43,15 eur. Zaplatil len sumu 209,60 eur. Mimoriadna
splatnosť úveru nastala v zmysle Výzvy k úhrade a Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 28.augusta 2011.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (1.júna 2015, č.l. 24),
ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
16.marca 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (23.marca 2016).Vzhľadom ku skutočnosti, že ide drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä zmluvou

o pôžičke Quatro z 29.marca 2011, podmienkami k zmluve o pôžičke, prehľadom splátok a úhrad,
stanoviskom žalobcu doručeného súdu 9.júna 2015 (č.l. 26).
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z predloženej zmluvy o pôžičke z 29.marca 2011 (č.l. 3), vyplýva, že právny predchodca žalobcu so
žalovanýmuzavrelZmluvuopôžičke,nazákladektorejžalovanémupôžičkunnákupspotrebnéhotovaru
v hodnote 792,89 eur, s celkovou sumou pôžičky 1072,60 eur, celkovou sumou pôžičky bez poistenia
1048,20 eur, akontáciou 209,60 eur - 20%, s počtom splátok 20, splátkou 41,93 eur, splátka s poistením
43,15 eur, ročnou úrokovou sadzbou 55,33 %, priemernou hodnotou RPMN 44,86%, pôžičkou - finančné
plnenie 583,29 eur, RPMN 55,33%, celkovými nákladmi spotrebiteľa 255,31 eur, termínom konečnej

splatnosti 11/2012.
Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7) je zrejmé, že žalovaný zaplatil 25.marca 2011 sumu 209,60 eur.
Následne žiadne splátky nevykonal, pričom sa teda dostal do omeškania už v poradí s prvou splátkou
splatnou 20.apríla 2011.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závereo tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného
nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je

musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku) je vo svojej podstate
procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1.mája
2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na premlčanie.

Žalobca vo svojich vyjadreniach neuviedol, ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so
splácaním pôžičky. Súd však zistil, že sa žalovaný dostal do omeškania už v poradí s prvou splátkou
splatnou 20.apríla 2011. Navyše podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu
úveru listom zo dňa 28.augusta 2011, avšak doručenie tejto výzvy žalobca nepreukázal.
Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovaného s platením riadnej a včasnej mesačnej splátky

si právny predchodca žalobcu mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a najskôr od
tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, lebo ide o vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčacia doba začala plynúť dňom 21.apríla 2011 (nasledujúcim

dňom od splatnosti nesplnenej splátky) a uplynula 21.apríla 2014 (posledný deň premlčacej lehoty).
Dňom 14.auguata 2014, kedy bola podaná žalova, je uplatňovaná pohľadávka už premlčaná. Nakoľko
žalobca podal žalobu zjavne po premlčacej lehote, súd nemohol vyhovieť jeho žalobe, a žalobu v celom
rozsahu zamietol.
Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné

skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. Súd preto pri
rozhodovanívychádzalzoskutkovýchtvrdenížalobcu,uvedenýchvžalobe,jejdoplneniachanasúdnom
pojednávaní.

Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v

režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok

na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoréuž dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav

v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu

v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s

vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný

žalovaný,avšaknakoľkomuzosúdnehospisunevyplývajúžiadnetrovykonania,anisižiadneneuplatnil,
súd mu ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).