Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912208233
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912208233.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Constantinos

Mitrovoltsis, nar. 15.08.1959 bytom Gaston ooh Slaan 147, 3581 Beverlo, Belgicko zast. JUDr. Stanislav
Bovan, advokát proti odporcovi Jitka Jeneiová - JUNO s miestom podnikania J. Jesenského 499/81,
Trebišov, IČO: 35 479 311 zast. JUDr. Jozef Sabó, advokát v konaní o zaplatenie 5.850 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie sumy 5.850 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporkyňou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej
poskytolsumu5.850Eur.Uvedenéprostriedkyboliposkytnutézaúčelomúhradynákladovzaubytovanie
pre jej zamestnancov, ktorí pracovali v zahraničí - Belgicku. Peniaze boli poskytnuté v troch častiach a
to tak, že prvá časť pôžičky bola poskytnutá dňa 11.01.2012 v sume 1.950 Eur s tým, že 750 Eur mal byť
použitý na úhradu ubytovania pracovníkov v jednej ubytovni a 1.200 Eur na úhradu ubytovania v druhej
ubytovni; druhá časť pôžičky bola poskytnutá dňa 15.02.2012 v sume 1.950 Eur s tým, že 750 Eur mal

byť použitý na úhradu ubytovania pracovníkov v jednej ubytovni a 1.200 Eur na úhradu ubytovania v
druhej ubytovni; tretia časť pôžičky bola poskytnutá dňa 15.03.2012 v sume 1.950 Eur s tým, že 750 Eur
mal byť použitý na úhradu ubytovania pracovníkov v jednej ubytovni a 1.200 Eur na úhradu ubytovania
v druhej ubytovni. Uvedené finančné prostriedky boli poskytnuté odporkyni v hotovosti bezúročne s tým,
že celú sumu pôžičky vráti v hotovosti najneskôr do 01.05.2012. Navrhovateľ bol osobne prítomný pri
úhrade nákladov za ubytovanie a o týchto úhradách boli vyhotovené doklady, ktoré navrhovateľ v prílohe
súdu predložil. Odporkyňa si povinnosť vrátiť finančné prostriedky nesplnila a to ani napriek viacerým

telefonickým a osobným výzvam.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. 14Ro/201/2012-11 zo dňa 26.06.2012, ktorý bol uznesením č.
14Ro/201/2012-14 zo dňa 08.08.2012 zrušený z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk
odporcovi.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav veci:Z predložených dokladov navrhovateľom o úhradách za ubytovanie súd prostredníctvom tlmočníka /čl.
89/ zistil, že sú vyhotovené vo francúzskom jazyku, je na nich uvedený titul nájomné za obdobie, adresa
kde bolo ubytovanie a dátum kedy bol príjmový doklad vydaný a uvedené obdobie, za ktoré je úhrada.

Z dokladu č. 28 vyplýva, že bol vystavený dňa 11.01.2012 za obdobie 15.01.2012-15.02.2012 na sumu
1200 Eur za ubytovanie na adrese Q.. L. M. XXXX, K.; z dokladu č. 29 vyplýva, že bol vystavený dňa
11.01.2012 za obdobie 15.01.2012-15.02.2012 na sumu 750 Eur za ubytovanie na adrese P. A. XXXX,
K.; z dokladu č. 1 vyplýva, že bol vystavený dňa 15.02.2012 za obdobie 15.02.2012-15.03.2012 na sumu
1200 Eur za ubytovanie na adrese Q.. L. M. XXXX, K.; z dokladu č. 2 vyplýva, že bol vystavený dňa

15.02.2012 za obdobie 15.02.2012-15.03.2012 na sumu 750 Eur za ubytovanie na adrese P. A. XXXX,
K.; z dokladu č. 40 vyplýva, že bol vystavený dňa 15.03.2012 za obdobie 15.03.2012-15.04.2012 na
sumu 1200 Eur za ubytovanie na adrese Q.. L. M. XXXX, K.; z dokladu č. 35 vyplýva, že bol vystavený
dňa 15.03.2012 za obdobie 15.03.2012-15.04.2012 na sumu 750 Eur za ubytovanie na adrese P. A.
XXXX, K.. Všetky doklady boli opatrené nečitateľným podpisom bez uvedenia autora podpisu.
Z prednesu právneho zástupcu súd zistil, že finančné prostriedky boli odporkyni poskytnuté za účelom

úhrady nákladov za ubytovanie pre jej zamestnancov, odporkyňa prevzala danú sumu avšak ubytovanie
nezabezpečila, preto musel navrhovateľ zabezpečiť dané ubytovanie a zaplatiť uvedenú sumu.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že odporkyňa žalobný návrh v celom rozsahu popiera
s tým, že nikdy v živote od navrhovateľa pôžičku neprevzala. Pokiaľ sa týka samotného navrhovateľa

do kontaktu s ním prišiel manžel odporkyne Y. B., pričom sa jednalo o sprostredkovanie nejakej
práce v Belgicku. Odporkyňa nemá vedomosť o žiadnej pôžičke, pretože žiadna pôžička jej zo strany
navrhovateľaposkytnutánebola,odporkyňanikdysnavrhovateľomožiadnejpôžičkeanipredmanželom
nejednala.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že otec jeho priateľky J. ho kontaktoval s odporkyňou, že potrebujú
v Belgicku robotníkov - tesárov. Rozprával sa pôvodne s manželom odporkyne, ale s ním nebolo možné
pokračovať v jednaniach keďže na Slovensku mal problémy so sociálkou, takže všetko išlo na meno
odporkyne. Rozprával sa s ním teda o tom, že uhradí ubytovanie, nájomné tým robotníkom a neskôr mu
tie peniaze vrátia. Zmluvný vzťah bol založený s manželom odporkyne, ona dala prácu tým chlapom.

Bola ich šéfka. Jej manžel zakaždým rozprával v jej mene. Čo sa týka ubytovania, písomná zmluva
neexistuje iba sa ústne rozprávali. Suma 5 850,00 Eur sa týkala ubytovania pre tých piatich chlapov. Má
zmluvu s chlapíkom z Bruselu, ktorý bol prenajímateľom a ktorý prenajímal jemu dané ubytovanie. Na
základe súdu predloženej zmluvy, spoločnosť M., ktorej spoločníkom je navrhovateľ a jeho brat, uzavreli
túto zmluvu s odporkyňou, pričom ona mala zabezpečiť zamestnancov na vykonanie daných prác. Na

základe predmetnej zmluvy odporkyňa zabezpečila zamestnancov, 5 mužov a on ako súkromná osoba
týmto mužom zabezpečil ubytovanie a cena za to ubytovanie 5 850,00 Eur je predmetom konania. Každý
mesiac platil 1 950 Eur. Doklady vystavil prenajímateľ a je to vlastne doklad o tom, že on túto sumu
uhradil. Pri uzavretí ústnej zmluvy bola prítomná odporkyňa, manžel odporkyne, J. B. a on. K dohode
došlo tu na Slovensku v decembri, predtým než prišli do Belgicka. Uviedol, že ústne sa dohodli, že keď

títo chlapi prídu do Belgicka, aby mali kde bývať, keďže odporkyňa nemala peniaze, že toto ubytovanie
zaplatí on a keď ona bude mať peniaze tak mu ich vráti. Na otázku či požičal peniaze odporkyni alebo
zaplatil ubytovanie uviedol, že zaplatil za ubytovanie. Uviedol, že keďže nájsť ubytovanie v Bruseli
je ťažké, a chlapi mali prísť skôr, uhradil ubytovanie už v decembri aj keď zmluva bola podpísaná
30.01.2012 a chlapi začali pracovať 30.01., pôvodný začiatok prác bol plánovaný na 04.01. avšak bolo

zlé počasie. Súdu predložil preklad z francúzskeho jazyka do slovenského jazyka, v ktorom je uvedené,
že podpísaný p. V. týmto potvrdzuje prenájom nižšie uvedených bytov navrhovateľovi počas mesiacov
január, február, marec r. 2012, sú tu špecifikované byty s tým, že tieto byty boli určené pre ubytovanie
spolupracovníkov spoločnosti Jitka Jeneiová - JUNO.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že si nie je vedomá toho, aby od navrhovateľa zobrali nejakú pôžičku,
ani od neho pôžičku nepýtali. Chlapi boli ubytovaní v Belgicku od 27.01. do apríla, ubytovanie zabezpečil
navrhovateľ aj ho uhrádzal. V jej mene všetko zabezpečoval manžel, na základe splnomocnenia.
Navrhovateľ bol s manželom dojednaný, že navrhovateľ zabezpečí ubytovanie.

Z výpovede svedkyne p. B.j súd zistil, že je partnerkou navrhovateľa. Do kontaktu sa odporkyňa s
navrhovateľom dostali vlastne prostredníctvom nej. Všetko sa začalo tým, že spoločnosť MITRO, ktorej
spoločníkom je navrhovateľ, hľadala nejakých ľudí na stavbu, robotníkov a nakoľko sa navrhovateľ
doma vyjadril, že by potreboval nejakých ľudí na stavby, spomenula to otcovi a ten ju kontaktoval napána B. najprv, nakoľko pána B. osobne pozná a pracovali spolu a otec pozná aj odporkyňu, boli
priatelia. Spoločnosť MITRO mala uzavretú zmluvu iba s odporkyňou, ona zháňala robotníkov, s ktorými
mala uzavreté pracovné zmluvy. Podpisovala sa zmluva čo všetko sa musí zabezpečiť. Zmluva bola

podpísaná na Slovensku, dátum jej podpisu uviesť nevedela. Komunikácia prebiehala, ona pomáhala
prekladaťaodporkynispodnikanímpomáhaljejmanžel,pánB..KeďbolnavrhovateľnaSlovensku,stále
sa s nimi stretol, keď nebol, komunikovala ona. Predmetom zmluvy bolo, že odporkyňa zabezpečí piatich
tesárov na stavebné práce do Belgicka a nakoľko odporkyňa nemá kontakty v Belgicku, navrhovateľ sa
ujal, že to ubytovanie im pomôže nájsť. Ubytovanie platil navrhovateľ, nakoľko odporkyňa s pánom B. ho

požiadali, či by im zo začiatku nemohol trochu vypomôcť a keď zarobia, tak mu tie peniaze vrátia naspäť.
Písomne to ošetrené nebolo, navrhovateľ im dôveroval, pretože jej otec ich poznal. 30. januára začali
zamestnanci pracovať, prísť mohli deň alebo niekedy predtým. Spolupráca skončila v marci niekedy
okolo 23.. Pri komunikácii ohľadne ubytovania bol prítomný navrhovateľ, odporkyňa, jej manžel a ona.
Pred podaním návrhu na súd sa navrhovateľ snažil kontaktovať odporkyňu, bezúspešne, telefóny neboli
dvíhané, doma boli zamknutí, brána bola na kľúč, bola tam reťaz.

Z výpovede svedka p. B. súd zistil, že odporkyňa je jeho manželka. Nevedel z akého dôvodu navrhovateľ
žiada peniaze, uviedol, že koncom januára minulého roku nastúpili do belgickej firmy s ľuďmi, ktorí mali
pracovať na bednení peridoka, kde jeho manželka mala zaistiť určitý počet ľudí. Zmluvu mala uzatvorenú
manželka s belgickou firmou spoločnosť Mitro so sídlom v meste Heusden - Zolder. Dohodu uzavrela

manželka, predmetom dohody boli stavebné práce, nič iné. Iná dohoda medzi odporkyňou a danou
firmou uzavretá nebola. Ubytovanie mala zabezpečiť belgická strana, pri podpise zmluvy belgická strana
prehlásila, že o ubytovanie sa postará a takisto bude hradiť financovanie, v zmluve nebolo riešené
ubytovanie. Ubytovanie bolo teda riešené iba ústne, že bude zabezpečené z ich strany. Pri uzatvorení
danej dohody bola prítomná odporkyňa, on, navrhovateľ a prekladala priateľka navrhovateľa.

Súd sa oboznámil s úradným prekladom Zmluvy o subdodávkach uzavretej medzi spoločnosťou MITRO
a Jitkou Jeneiovou - JUNO Janka dňa 30.01.2012, pričom konštatuje, že v zmluve nebola upravená
otázka zabezpečenia ubytovania a jeho úhrady.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §657 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ust. §658 ods. 1OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. §488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. §559 ods. 1,2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré jej poskytol titulom pôžičky. Tvrdil, že medzi nimi bola uzavretá ústna pôžička.
Odporkyňa uzavretie akejkoľvek ústnej pôžičky poprela.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení občianskeho zákonníka súd konštatuje, že zákon pre platnosť
zmluvy o pôžičke nevyžaduje ako obligatórnu náležitosť písomnú formu. Je však v záujme zmluvných

strán, pre prípad sporu písomnú formu dodržať, inak neexistencia písomnej formy výrazne sťažuje
postavenie účastníka, domáhajúceho sa plnenia z predmetnej zmluvy.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
V predmetom prípade bolo teda vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov sporné, či k uzavretiu
zmluvy o pôžičke v ústnej forme došlo alebo nie. V konaní bolo preukázané, že medzi spoločnosťouMITRO,kdenavrhovateľvystupovalakokonateľaspoločníkzmluvnejstranyaodporkyňoubolauzavretá
zmluva o subdodávkach, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala vykonať murárske a debniace práce
na rozličných staveniskách spoločnosti MITRO v Belgicku, predovšetkým v Bruseli, Flámskom Brabante

a Valónskom Brabante. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a navyše navrhovateľ uviedol,
že táto zmluva nesúvisí s predmetom tohto konania, nakoľko predmetom konania je pôžička poskytnutá
jeho osobou ako fyzickou osobou za účelom úhrady ubytovania zamestnancov odporkyne; s týmito
tvrdeniami sa súd aj stotožňuje. Avšak je potrebné uviesť, že táto zmluva úzko nadväzuje na predmet
tohtokonania.Zuvedenéhodôvodusasúdoboznámilspredmetomzmluvyosubdodávkach,zktorejmal

za preukázané, že jej obsahom nebola dohoda o zabezpečení ubytovania zamestnancov odporkyne, v
tomto smere v zmluve absentuje akákoľvek zmienka.
Nakoľko v konaní boli vyslovené protichodné tvrdenia účastníkov, súd za účelom preukázania existencie
zmluvy o pôžičke vypočul svedkov, ktorých navrhli účastníci konania. O. B., ktorú navrhol navrhovateľ,
uviedla, že k uzavretiu ústnej dohody o tom, že navrhovateľ iba zabezpečí ubytovanie, keďže odporkyňa
nemá kontakty v Belgicku, došlo, a navrhovateľ ubytovanie zaplatil s tým, že keď odporkyňa peniaze

zarobí, tak mu ich vráti. Naopak svedok p. B., ktorého navrhol odporca, tvrdil, že ubytovanie mala
zabezpečiť belgická strana, pri podpise zmluvy belgická strana prehlásila, že o ubytovanie sa postará
a takisto bude hradiť financovanie. Vyjadrenia svedkov teda boli opäť protichodné, navyše je potrebné
uviesť, že obaja svedkovia, sú blízkymi osobami účastníkov konania, svedkyňa B. je priateľkou
navrhovateľa a svedok B. je manželom odporkyne. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že ich výpovede

nemožno považovať za objektívne.
Navrhovateľ predložil súdu pokladničné doklady o zaplatení ubytovania, súd však konštatuje, že
v konaní nebolo sporné to, či ubytovanie uhradené bolo, ale to, kto ubytovanie mal uhradiť. Z
predložených pokladničných dokladov ani nevyplýva, kto predmetné sumy uhradil, nakoľko sa tam
nachádza nečitateľný podpis bez uvedenia bližšej špecifikácie, či sa jedná o podpis príjemcu, platcu a

podobne.
Navrhovateľ súdu predložil potvrdenie p. V., z ktorého súd zistil, že ním potvrdil prenájom nižšie
uvedených bytov navrhovateľovi za účelom ubytovania spolupracovníkov spoločnosti odporkyne.
Opätovne z predmetného dôkazu nevyplýva to, že v zmluvnom vzťahu o prenájom ubytovania ako
nájomca vystupuje odporkyňa.

V predmetnom konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky v
hotovosti tak, ako to tvrdil právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že p. B. bola prítomná pri
preberaní finančných prostriedkov. Samotný navrhovateľ na otázku či požičal peniaze alebo zaplatil
za ubytovanie uviedol, že zaplatil ubytovanie. Čiže nebolo preukázané, že zo strany odporkyne došlo
k prevzatiu finančných prostriedkov od navrhovateľa titulom pôžičky, teda že navrhovateľ prenechal

odporkyni veci určené podľa druhu, v danom prípade peniaze.
Ak mal navrhovateľ iba sprostredkovať teda iba zabezpečiť ubytovanie pre zamestnancov odporkyne,
potom je otázne, prečo dané ubytovanie aj financoval a v potvrdení p. V. vystupuje ako
nájomca uvedených bytov. V zmysle príslušných ustanovení sa totiž sprostredkovateľskou zmluvou
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje

sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa /
§774 OZ/. Ak navrhovateľ dobrovoľne plnil tretej osobe, nedošlo podľa názoru súdu ani k získaniu
obohatenia na strane odporkyne.
Čo sa týka tvrdení právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na zákon o cestovných náhradách,
mal súd za to, že predmetný zákon nemožno aplikovať na predmet sporu, nakoľko sa vzťahuje výlučne

na pracovnoprávne vzťahy odporkyne a jej zamestnancov, čo nesúvisí s predmetom tohto konania.
Nemožno sa však ani stotožniť s tvrdením zástupcu, že sa jednalo o vyslanie zamestnancov na
pracovnú cestu, nakoľko zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu
obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho
súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce

alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej
zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca,
ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Skutočnosť, či odporkyňa vyslala zamestnancov na pracovnú cestu
alebo miesto výkonu práce bolo dohodnuté v zahraničí súd neskúmal nakoľko mal za to, že vykonanie
dokazovania v tomto smere nesúvisí s predmetom tohto konania.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania,
že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Nakoľko súd nemal
preukázané tieto skutočnosti, rozhodol tak, že návrh navrhovateľa vo výške 5.850 Eur zamietol.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,vzmyslektorého
v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v

zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.