Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/105/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211819
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112211819.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa G. T.,
štátneho občana U. republiky, bytom O., V. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody I. proti odporcom 1/ Y.. Y. T., štátnemu občanovi U. republiky, bytom X. -
L., P. č. XXX/X a 2/ Y.. J. Q., štátnemu občanovi U. republiky, bytom X.- G., O. č. XXXXX/X o ochranu
osobnosti takto

r o z h o d o l :

Z. sa s a z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal proti žalovaným ochrany
osobnosti, konkrétne žiadal, aby súd uložil každému zo žalovaných povinnosť zaplatiť mu 10.000,-eur
titulom nemajetkovej ujmy za diskrimináciu a ospravedlnenie za ujmu, ktorú mu spôsobili. Uviedol, že
žalovaní ako sudcovia Krajského súdu v O. rozhodovali v senáte na Krajskom súde O. v trestnej veci
2To/114/2008, vedenej voči jeho osobe. Napriek tomu, že žalobca podal dňa 15.1.2009 na verejnom
zasadnutí písomne aj ústne priame trestné oznámenie pre trestný čin vraždy na občana K. republiky
Y. W., žalovaní nemali snahu, aby vec preverili alebo vec vrátili na Okresný súd O., ale potvrdili
rozsudok OS O. sp.zn. 1T 27/2008, v ktorom ho nezákonne odsúdili pre trestný čin vraždy na 23
rokov, ktorý nespáchal. Žalovaní teda poškodili žalobcu formou diskriminácie, porušili jeho právo na
obhajobu, Ústavu i Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, tým, že potvrdili rozsudok 1T/27/2008.
K žalovanému 2/ žalobca uviedol, že má podozrenie, že vzal úplatok, aby tento rozsudok potvrdil.

Žalovaní s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zhodne zamietnuť. Zhodne uviedli, že boli členmi
odvolacieho senátu v konaní Okresného súdu sp.zn. 1T/27/2008, v ktorom bol žalobca obžalovaný;
vedenom na Krajskom súde v O. pod sp.zn. 2To/114/2008. Žalovaný 1/ ako zákonný sudca a člen
odvolacieho senátu a žalovaný 2/ ako predseda senátu. Namietali nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie, pričom ako fyzické osoby nemôžu za žiadnu škodu zodpovedať, nakoľko neporušili žiadnu
povinnosť vyplývajúcu z trestného poriadku voči žalobcovi a nespôsobili mu žiadnu ujmu na jeho
právach.

Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť písomne
ospravedlnil, pričom nežiadal pojednávanie odročiť. Preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p., pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu sp.zn. 1T/27/2008 a
obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu obžaloby, ktorú podala Krajská prokuratúra O. na žalobcu ako obvineného na Okresnom súde
O. dňa 13. 3.2008, rozsudku Okresného súdu O. č.k. 1T/27/2008 - 740 zo dňa 16. 7. 2008, uznesenia
Najvyššieho súdu U. republiky sp.zn. 6 Ndt/12/2008 zo dňa 19 novembra 2008, uznesenia Krajského
súdu v O. číslo konania 6 Nto/1/09 - 905 zo dňa 13. januára 2009, námietky zaujatosti voči sudcovi Y..
J. Q., ktorú podal navrhovateľ v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v O. pod sp. zn. 2To/114/2008
a z uznesenia Krajského súdu v O. č.k. 2To/114/2008 - 919 zo dňa 15 januára 2009 vyplynulo, že proti
žalobcovi ako obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 oods. 1, 2 písm. b), e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c) Trestného
zákona a to na tunajšom súd ako na súde 1. stupňa a na Krajskom súde v O. ako na súde odvolacom.
Rozsudkom tunajšieho súdu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania závažného zločinu vraždy a bol
mu za to uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca
ako obžalovaný a o jeho odvolaní rozhodoval Krajský súd v O. v senáte predsedu JUDr. J. Q.. Následne
Krajský súd v O. ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Y.. J. Q. a členov senátu Y.. Y.
T. a T. Z. v trestnej veci proti žalobcovi ako obžalovanému rozhodol uznesením č.k. 2To/114/2008-919
zo dňa 15 januára 2009 tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného proti rozsudku
súdu 1. stupňa zamietol.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 písm.a/ bod.1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti U. republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1,2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je

viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Predmetom konania je návrh, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal každého zo žalovaných
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000 eur z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ ako sudcovia Krajského
súdu v O. mu spôsobili ujmu formou "diskriminácie". V návrhu uviedol, že žalovaní ako sudcovia
Krajského súdu v O. neakceptovali jeho námietky, že skutok vraždy, z ktorého bol obvinený spáchala iná
osoba, ktorú riadne označil, pričom žalovaní ako členovia odvolacieho senátu sa týmto jeho tvrdením
nezaoberali, skutočnosti ním tvrdené nepreverili a nezákonne potvrdili rozsudok Okresného súdu O. za
niečo, čo nespáchal. Žalovaní tak uvedeným konaním spôsobili žalobcovi ujmu , poškodili ho formou
"diskriminácie", porušili jeho právo na obhajobu, Ústavu SR a Dohovor o ľudských právach a slobodách.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha ochrany proti (podľa jeho názoru) neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť konaním žalovaných, ktorí ako členovia senátu odvolacieho
súdu konali a rozhodovali v jeho trestnej veci a potvrdili rozsudok súdu I. stupňa, v ktorom bol uznaný
za vinného pre trestný čin vraždy. Ochrany sa žalobca domáhal vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch a písomného ospravedlnenia bez bližšej špecifikácie. Z obsahu podaného návrhu na začatie
konania vyplýva, že žalovaní boli sudcami Krajského súdu O., pričom zásahu do osobnostných práv
žalobcu sa mali dopustiť v rámci rozhodovacej činnosti. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti sa
súd najprv zaoberal vyriešením pasívnej legitimácie žalovaných v tomto konaní.

Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ
k zásahu do osobnostných práv malo v danom prípade dôjsť rozhodnutím žalovaných, ktorí ako senát
Krajského súdu O. rozhodli o potvrdení rozsudku súdu I. stupňa vo veci 1T/27/2008, vedenej pre
odvolacím senátom Krajského súdu v O. v trestnej veci proti obžalovanému pod sp. zn. 2To/114/2008, je
v takomto prípade pôvodcom štát. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu
súdnej moci - súdnictva, teda výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia ako
predstavitelia súdnej moci , ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v osobitnom vzťahu k štátu. Ak pasívne legitimovaným
subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní
o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verejnej moci pri výkone
tejto moci. Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát Ministerstvo spravodlivosti.
Obdobnú právnu problematiku riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 26. septembra
2012, sp. zn. 6Cdo/149/2011. Žalobca označil v konaní ako žalovaných jednotlivých sudcov, hoci títo
ako účastníci konania nie sú nositeľmi povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Preto súd návrh ako
nedôvodný zamietol, bez toho, aby sa zaoberal vecou samou.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. V predmetnej
právnej veci boli žalovaní úspešní a preto majú právo na náhradu trov konania. Keďže však súd o
náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol
súd tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).