Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201467
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614201467.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu K.. C. C.,

W.. XX. XX. XXXX, bytom N. T. XXX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom
Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom
Revolučná 595, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 672 441, za účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o
zaplatenie 5 716,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi 5 716,17 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5 716,17 eur od 06. 09. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 5 716,17 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 02. 2012 došlo k prasknutiu vodovodného potrubia
vedeného popred jeho rodinný dom, v dôsledku čoho unikla voda, ktorá podmočila pôdu a parcelu, na

ktorej je tento dom postavený. V dôsledku tohto podmočenia došlo k poklesu terénu v okolí rodinného
domu žalobcu a k jeho následnému poškodeniu ako aj k poškodeniu oplotenia pozemku. Žalobca v
snahe zistiť príčinu poklesu stavby rodinného domu požiadal o vypracovanie odborného písomného
vyjadrenia súdneho znalca v odbore stavebníctvo, K.. R. Q., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení č.
24/4/2013 zistil, že v dôsledku úniku vody došlo k poklesu terénu v okolí rodinného domu a v súvislosti
s tým aj následným škodám na rodinnom dome žalobcu. Žalobca, aby zabránil vyšším škodám, si
urýchlene zabezpečil spevnenie podložia hlavných múrov, piliera a terasy u obchodnej spoločnosti

URETEKSLOVENSKO,s.r.o.,začozaplatilsumu4920,-eur.Vsúvislostisďalšímiopravamirodinného
domu, plota a terasy vynaložil žalobca zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 796,17 eur Y. T. s miestom
podnikania Vyšné Fabriky 17/29, Liptovský Hrádok. Žalovaná listom zo dňa 12. 07. 2012 potvrdila
žalobcovi, že dňa 17. 02. 2012 v dopoludňajších hodinách došlo k prasknutiu vodovodného potrubia, pri
ktorom mala uniknúť pitná voda v množstve približne 80 m3. Nakoľko žalovaná nereagovala na výzvu
žalobcu na náhradu škody, žalobca sa so svojím nárokom obrátil na súd.

2. Súd vo veci najprv rozhodol platobným rozkazom zo dňa 13. 03. 2014, sp. zn. 8Ro/149/2014, proti
ktorému podala žalovaná včas odpor. Odpor odôvodnila tým, že k úniku vody došlo pred rodinným
domom súpisné číslo XXX vo vlastníctve R. J., pričom uniknutá voda v rozsahu 80 m3 v žiadnom
prípade nemohla spôsobiť také škody na rodinnom dome žalobcu. Miesto poruchy bolo na opačnejstrane komunikácie. Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobca si uplatnil náhradu škody po viac
ako piatich mesiacoch od poruchy, pričom stavebné úpravy boli vykonané až následne dňa 27. 09. 2012.

3. Žalobca vypovedal, že v čase škodovej udalosti nebol v rodinnom dome súpisné číslo 408, ktorého
je výlučným vlastníkom, nakoľko sa dlhodobo zdržiava vo Viedni. O poruche sa dozvedel z telefonátu
jeho matky, ktorá následne na základe ním udeleného plnomocenstva riešila túto škodovú udalosť. Vec
bola riešená ako poistná udalosť v Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., avšak finančné plnenie mu
nebolo poskytnuté z dôvodu, že vodárne nechceli prevziať nijakú zodpovednosť. Nepamätal si, kedy

videlškodynarodinnomdome,tietovšakopísalakopopraskanémúry,poškodenéoplotenieokolodomu,
popraskané murivo domu , pričom taktiež došlo k poškodeniu elektrických sietí.

4. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že predmetná porucha bola
nahlásená a následne opravená dňa 17. 02. 2012, pričom miesto poruchy bolo na opačnej strane
komunikácie, ako je postavený rodinný dom žalobcu. Počas poruchy bola zaplavená garáž suseda, ktorý

býva oproti rodinnému domu žalobcu. Voda z poruchy sa tak nemohla v takom rozsahu a v takej miere
dostať na pozemok žalobcu ani po povrchu, ani podzemím, nakoľko ho sčasti odviedla aj kanalizácia,
ktorásatamnachádza.Znaleckýposudokpredloženýžalovanouavypracovanýznalcomvodboreťažba
ageológiajasnepreukazuje,ženazákladevykonanejsondycharakteruzamrznutiapôdyastavuzrážok,
ktoré boli v tom období, nemohlo dôjsť k takému rozsahu podmočenia rodinného domu, ktorý by spôsobil

také škody na nehnuteľnosti žalobcu. Pokiaľ ide o predložený posudok znalca z odboru stavebníctva K..
R. Q., s týmto sa žalovaná nestotožnila, považuje ho za nejasný a nezrozumiteľný. Žalovaná poukázala
aj na tú skutočnosť, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 17. 02. 2012 a oznámením škody uplynulo
viac ako päť mesiacov, to znamená, že žalobca bol päť mesiacov nečinný a neuplatňoval si voči
žalovanej žiadnu škodu. Poukázala na to, že najprv sa začali robiť stavebné práce a až následne bolo

vypracované stanovisko K.. R. Q., s ktorým žalovaná absolútne nesúhlasí. Taktiež nesúhlasí ani so
závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v predmetnom konaní. Splnomocnený zástupca
žalovanej navrhol vypočuť veliteľa hasičského zásahu, čím sa má preukázať, že na pozemku žalobcu sa
nemohla nachádzať voda v objeme 80 m3. Zároveň navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie,
nakoľko žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku K.. Ľ. H.. Tvrdil aj to, že ku škode mohlo

dôjsť aj tým, že neboli dodržané stavebné postupy pri budovaní predmetného rodinného domu.

5. Svedkyňa K.. Y. V., matka žalobcu, uviedla, že pred nehodou odišla dňa 04. 02. 2012 do Viedne,
pričom už vtedy si všimla okolo domu mláky. Následne jej do zahraničia volala suseda, pani E. J., a
informovala ju o tom, že došlo k prasknutiu potrubia, v dôsledku čoho bola zatopený dom svedkyne.

Svedkyňaihneďpožiadalapána,ktorýdozeralnarodinnýdomžalobcuvčaseichneprítomnosti,abyišiel
predmetný dom skontrolovať, na čo jej tento telefonicky oznámil, že voda sa do domu žalobcu nedostala,
pričom von sa nedá zistiť nič, nakoľko sa tam nachádza súvislá vrstva ľadu a snehu. Svedkyňa následne
prišla z Viedne a zistila, že voda sa dovnútra skutočne nedostala a v dome nebolo nič poškodené. V tom
období bolo veľa snehu, preto sa nedalo posúdiť, či voda z prasknutého vodovodného potrubia urobila

nejaké škody. Neskôr, keď sa začal topiť sneh, to znamená v priebehu marca a začiatkom apríla, si na
terase rodinného domu všimla, že začala odpadávať dlažba. Predmetný dom stál desať rokov a nikdy
sa takáto vec nestala. Po týždni a dvoch začali praskať aj sokle a obklad. Najviac ju trápila pätka z plota,
pretože na nej najprv videla len prasklinu a neskôr dochádzalo aj k poklesu terénu. Následne upozornila
likvidátora ešte v máji, s ktorým sa dohodla, že ak sa budú tie praskliny zväčšovať, svedkyňa to nahlási

ako novú poistnú udalosť. K tomu pristúpila dňa 04. 07. 2012. Zdôraznila, že predtým nikdy k takýmto
prasklinám na rodinnom dome nedochádzalo a od roku 2002, ako sa postavila hrubá stavba, do roku
2012 nenahlásili žiadnu poistnú udalosť. Svedkyňa uviedla, že odborné vyjadrenie od K.. Q. nepožiadala
z vlastnej vôle, ale v snahe pomôcť poisťovni pri objasňovaní veci. Žalovaná ich nikdy nekontaktovala, a
toajnapriektomu,žeimzpotrubiavytieklo80m3vody,čižetoľkovody,akobyboltrojizbovýbytzatopený

do výšky jedného metra. Tvrdila, že voda z potrubia vytekala skôr a následne došlo k zlomeniu potrubia
pod ťarchou rozmočenej zeminy. Svedkyňa tvrdila, že voda z prasknutého vodovodného potrubia sa
šírila popri prípojkách, ktoré smerujú kolmo na pozemok žalobcu, a to k základom rodinného domu.
Poukázala na to, že podľa normy tieto výkopy, kde sú prípojky, musia byť vyplnené pieskom, ktorý pre
vodu nepredstavuje žiadny odpor a prekážku. Vodovodná šachta, ktorá sa nachádza pred pätkou stĺpa

vo vzdialenosti asi tri metre, bola zatopená, pričom tú vodu museli dvakrát z tejto šachty ťahať. Svedkyňa
potvrdila, že injektážne práce vykonali prostredníctvom obchodnej spoločnosti URETEK SLOVENSKO,
s. r. o., ktorú im odporučila Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.6. Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom, na ktorom bolo zistené, že vzdialenosť medzi
prípojkou žalobcu a miestom poruchy je 4,2 m, medzi miestom sondy a pätkou stĺpa 16 m a medzi pätkou
stĺpa a miestom vzniku poruchy 14,90 m. Na obhliadke prítomný svedok K. Y., zamestnanec žalovanej,

uviedol,žepoichpríchodenamiestoporuchyužbolavodaviac-menejodstavenáajodčerpaná.Bagrista
následne vykopal a obnažil rúru, ktorá bola zlomená, ako keď ju rozpília, čo je normálne v zime, pretože
zem pracuje. Následne túto očistili, založili opravný strmeň, odskúšali, odvzdušnili koncový hydrant
a zasypali. Uviedol, že podložie bolo vymyté, lebo to bola veľká porucha a voda dlhšie tiekla, takže
vymylo podložie pod rúrou. Nevedel sa vyjadriť, kedy začala prvýkrát tiecť voda. Svedok K.. T. H., vedúci

strediska vodovodov, na obhliadke vypovedal, že množstvo vytečenej vody odhadli, pričom vychádzali
z priemeru potrubia, času, kedy bola porucha nahlásená a času, kedy sa odstavilo potrubie. Tvrdil,
že tlak vody na odhad nemá až taký vplyv. V čase poruchy sledovali jednotlivé vetvy, pričom tu bol
zaznamenaný vyšší odber, čo bolo neskôr nahlásené aj pánom J.. Potvrdil, že údaje sa zaznamenávajú
každé dve hodiny, preto sa nevedel vyjadriť, či množstvo vytečenej vody urobili odhadom od nahlásenia
škodovej udalosti alebo od zistenia vyššieho odberu. Svedok tvrdil, že malé množstvá z potrubia vytekať

nemôžu, lebo ihneď ako sa objaví prasklina, voda sa vytlačí z potrubia. Ak praskne potrubie a zemina
nie je zamrznutá, tak voda vyjde na povrch, ak je zemina zamrznutá, tak vode trvá trochu dlhší čas,
kým vyjde hore, ale vždy voda odteká rovnakým smerom. Ak je zemina zamrznutá okolo potrubia, voda
nejde nikam. Svedkyňa N. R. na obhliadke vypovedala, že vo februári 2012, keď došlo k poruche, videla,
ako tečie voda, a to smerom k domu pána J., ako aj k domu žalobcu. Vtedy bol na mieste aj sneh, aj

sa topil, bola to taká kaša, voda tiekla prúdom, bola to hrôza. Uviedla, že na ulici bolo jazero, bolo to
niečo povyše poruchy asi v polovici rodinného domu, povyše domu pána J. a voda išla smerom do poľa.
Svedok R. J. tvrdil, že voda si na jeho pozemok našla cestu asi tri metre od miesta poruchy popred
betónový múrik, nakoľko tam si vybudoval prípojku a zasypal ju osievanou škvarou. Voda išla smerom
dolu do poľa, pričom svedok mal zaliatu garáž do výšky 50 cm. Uviedol, že nevidel, či by voda tiekla aj

popred dom žalobcu. Po príchode hasičov, títo odvádzali vodu za plot smerom do poľa, pričom táto sa
naspäť nevracala. Voda spred brány odtekala na pozemok svedka. Svedok mal vodu aj v kotolni, ale
našťastie to hasiči rýchlo odčerpali, pričom svedok odhadol, že nehoda sa mohla stať o tretej v noci.
Túto nahlásil až okolo pol desiatej ráno.

7. Z informácie o poruche zo dňa 12. 07. 2012 vypracovanou žalovanou vyplýva, že dňa 17. 02. 2012
v čase o 8.30 hod. nahlásil na dispečing žalovanej pán R. J., bytom N. T. XXX, že na ulici v blízkosti
jeho domu vyteká voda zo zeme. Následne o 9.00 hod. zamestnanci žalovanej vykonali odstávku vody
na hlavnom potrubí a bolo zistené, že na verejnom vodovode vznikla porucha v podobe priečneho lomu
armatúry. Práce na odstránení poruchy boli ukončené o 14.45 hod., pričom pri uvedenej poruche unikla

mimo verejného vodovodu pitná voda v množstve približne 80 m3.

8. Z odborného písomného vyjadrenia č. 24/4/2013, vypracovaným K.. R. Q., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby odhad hodnoty stavebných prác, vyplýva, že porucha
vodovodného potrubia s únik vody počas niekoľkých mesiacov má súvis s poklesom terénu v okolí

rodinného domu žalobcu a tým súvisiacich škôd, pričom išlo o obdobný časový úsek, kde predtým ani
potom k podobným anomáliám nedochádzalo.

9. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou
URETEK SLOVENSKO, s. r. o., ako zhotoviteľom súd zistil, že žalobca si u objednávateľa objednal

spevnenie podložia hlavných múrov, piliera a terasy a ich častí vyznačených na náčrte, ktorý je označený
ako Príloha 2 tejto zmluvy, injektovaním použitím technológie Uretek Deeb Injection pri rodinnom dome
na adrese N. T. XXX. Faktúrou č. 20128868 splatnou dňa 21. 09. 2012 zhotoviteľ vyfakturoval žalobcovi
zapenetračnúsondusumu300,-eurafaktúrouč.20128878splatnoudňa08.10.2012zainjektážUretek
Deed Injection sumu vo výške 4 620,- eur. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu vyplýva, že

zhotoviteľ odovzdal dielo objednávateľovi dňa 27. 09. 2012, pričom tento vyhlásil, že v zmluve stanovené
práce boli vykonané a faktúra je vyplatiteľná.

10. Z faktúry č. LM13009 splatnej dňa 16. 07. 2013 a vystavenej obchodnou spoločnosťou JMG kúpeľne,
s. r. o., vyplýva, že táto vyfakturovala sumu 495,97 eur za dodanie obkladu značky Masto Bianco mat

59.8 x 59.8. Faktúrou č. 6/2013 vystavenou Y. T., s miestom výkonu práce U. S. XX/XX, N. Q., súd zistil,
že tento subjekt si vyúčtoval za práce pri opravách poškodenej dlažby a sokla vonkajšieho severnej
terasyzdodanéhomateriáluazaprácepriopravepoškodenýchzákladovamurivaoploteniazdodanéhomateriálu sumu 210,- eur. Žalobca v konaní predložil aj pokladničné doklady o zakúpenom stavebnom
materiáli v celkovej hodnote 586,17 eur.
11. Zo znaleckého posudku č. 5/2015 zo dňa 07. 05. 2015, vypracovaným C.. V. V., znalcom v

odbore ťažba geológia, ktorý v konaní predložila žalovaná, vyplýva, že na základe poznania geologickej
stavby a hydrogeologických pomerov predmetnej oblasti, ako aj podľa výsledkov dokumentácie kopanej
sondy vyhĺbenej v tesnom susedstve predmetnej parcely možno konštatovať, že základové prostredie
predmetného rodinného domu tvoria iba jemnozrnné fluviálne sedimenty charakteru ílov, nerovnomerne
piesčitých. Tieto majú nízky koeficient filtrácie, t. j. ich nasýtenie vodou, ktorá by mohla byť príčinou

vzniku škody, by muselo prebiehať dlhodobo, a to rádovo sto dní a viac, čo je v prípade predmetnej
poruchy na vodovodnom potrubí vylúčené. Naviac s ohľadom na hĺbku premrznutia doloženú údajom
SHMÚzmeteorologickejstaniceLiptovskýHrádokvčasevznikuporuchynavodovodnompotrubímožno
predpokladať, že prienik vody z poruchy vodovodného potrubia na predmetnú parcelu cez navážky
nachádzajúce sa na predmetnej parcele v rozsahu, ktorý by bol príčinou vzniku poškodenia statických
konštrukcií rodinného domu žalobcu, nie je pravdepodobný. Podľa znalca, pokiaľ pripustíme možný

prienik vody pod dno základových konštrukcií ako príčinu ich poškodenia, takto dlhodobo mohli pôsobiť
skôr zrážkové vody.

12. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 06. 07. 2012 vyplýva, že priamy súvis s
opisovaným priebehom vzniku nie je možné určiť, pričom nie je vylúčené ani sadnutie stavby. Zo zápisu z

obhliadky a prejednania škody zo dňa 27. 07. 2012 súd zistil, že podľa vykonávateľa obhliadky vzhľadom
na odstup času je ťažké posúdiť, či pozemok bol zaplavený a do akej miery a či to malo vplyv na uníženie
piliera a celej terasy. Terén poistenej a terén susedovho dvora je zhruba na tej istej výškovej úrovni.
Vzhľadomnaobtiažnosťdokázaniapríčinyarozsahuškodyvykonávateľkaobhliadkyodporučilavykonať
odborný posudok.

13. Z listu Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., zo dňa 06. 07. 2012, ako aj zo dňa 20. 09. 2012 súd zistil,
že poisťovňa oznámila žalobcovi, že vzhľadom k tomu, že obhliadkou nebolo preukázané, že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s niektorým s poistených rizík, tak mu nevznikol nárok na poistné plnenie.
Poisťovňa uviedla, že nebola preukázaná súvislosť medzi vytečenou vodou z poškodeného potrubia a

prasknutím rohu terasy.

14. Zo záveru Znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 22. 01. 2016, vypracovaným K.. Ľ. H., vyplýva,
že skúmaním a posúdením všetkých možných vplyvov na vznik poruchy pätky stĺpa rodinného domu
bolo zistené, že hlavnou príčinou vzniku porúch, t. j. sadnutiu základovej pätky prejavujúcej sa vznikom

trhliny bola zmena fyzikálnych a mechanických charakteristík základovej zeminy, a to z dôvodu prieniku
vody z poškodeného vodovodného potrubia v ulici pred rodinným domom do podložia základovej pätky
stĺpa rodinného domu.

15. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému

prevádzkovou činnosťou.

16.Podľa§420a ods.2písm.a)Občianskehozákonníka,škodajespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,
ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

17. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.
18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná je prevádzkovateľom verejného vodovodu v obci
Liptovský Peter, kde sa nachádza rodinný dom žalobcu. Žalovaná preto ako prevádzkovateľ tohto
vodovodu zodpovedá podľa § 420a Občianskeho zákonníka za škodu, ktorú spôsobila inému svojou
prevádzkovou činnosťou. Túto možno zadefinovať, ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti,

spravidla podnikateľskej, ktorú vyvíja buď fyzická, alebo právnická osoba, pričom pod prevádzkou je
potrebné rozumieť aj samotnú existenciu určitých zariadení, ktoré vyvíjajú uvedený druh pôsobenia na
okolie. Žalovaná prevádzkovú činnosť vykonáva ako predmet svojej podnikateľskej činnosti, nakoľkopodľa výpisu z obchodného registra je okrem iného predmetom jej činnosti aj prevádzkovanie verejného
vodovodu.

20. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že dňa 17. 02. 2012 v čase od 9.00 hod.
do 14.45 hod. žalovaná odstraňovala poruchu, ktorá sa prejavovala vytekajúcou vodou pred rodinným
domom žalobcu. Skutočnosť, že predmetná porucha bola v príčinnej súvislosti so vznikom škôd na
rodinnom dome žalobcu bola preukázaná znaleckým dokazovaním nariadeným v súdnom konaní,
z ktorého vyplynulo, že ku škodám na nehnuteľnosti došlo z dôvodu prieniku vody z poškodeného

vodovodného potrubia v ulici pred rodinným domom. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej ohľadne možného
nedodržania stavebných postupov pri budovaní rodinného domu, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k
poškodeniu rodinného domu žalobcu, súd tieto nepovažoval za dôvodné, a to predovšetkým poukazujúc
na tú skutočnosť, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by v čase od kolaudácie predmetného
rodinného domu do roku 2012 na tomto dome vznikli akékoľvek škody podobného charakteru. Z
odôvodnenia znaleckého posudku (č. l. 230) vyplýva, že nakoľko rodinný dom existuje viac ako desať

rokov a poruchy začali vznikať až v roku 2012, je zrejmé, že príčinou vzniku porúch bol vonkajší
vplyv, ktorý pôsobil na základovú zeminu a stavebné konštrukcie rodinného domu. Tieto poruchy pritom
nemali časovo okamžitý efekt, ale prejavovali sa vznikom a postupným zväčšovaním až v priebehu
niekoľkých mesiacov. Následne bola väčšina porúch opravená a u tých, ktoré opravené neboli, sa ich
počet a veľkosť približne ustálila. Rovnako sa súd nestotožnil ani s obranou žalovanej spočívajúcej v

tom, že predmetná porucha nemohla mať vplyv na vznik škôd na rodinnom dome žalobcu, nakoľko
tento si začal uplatňovať náhradu škody až po piatich mesiacoch od vzniku poruchy. Porucha vznikla
v zimnom období, kedy podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorá tvorí prílohu
znaleckého posudku predloženého žalovanou (č. l. 116), vyplýva, že hĺbka premrznutia pôdy v tom
období predstavovala 68 cm. Je logické predpokladať, že akékoľvek zmeny v podloží v dôsledku jeho

podmočenia sa začnú prejavovať až potom, ako dôjde k rozmrznutiu pôdy, a preto súd uveril tvrdeniu
svedkyne, že prvé zmeny na rodinnom dome žalobcu boli viditeľné až na jar roku 2012. Na základe
vykonaného dokazovania tak súd konštatuje, že k poškodeniu rodinného domu žalobcu došlo potom,
ako dňa 17. 02. 2012 unikla v blízkosti tohto rodinného domu z vodovodu voda v odhadovanom objeme
80 m3. Iný vonkajší vplyv na poškodenie statiky rodinného domu nebol v konaní tvrdený ani preukázaný,

pričom pred vznikom poruchy na predmetnej nehnuteľnosti nevznikli žiadne poškodenia podobného
charakteru. V súvislosti s tým súd uvádza, že argumentácia žalovanej ohľadne možného nesprávneho
postavenia rodinného domu neobstojí, nakoľko pokiaľ by tomu aj tak bolo, na rodinnom dome by vznikali
poškodenia už skôr. Tomuto záveru zodpovedá aj tá skutočnosť, že žalobca bol nútený zabezpečiť
spevnenie podložia rodinného domu injektovaním obchodnou spoločnosťou URETEK SLOVENSKO, s.

r. o., a to práve potom, ako došlo v dôsledku poruchy k úniku vody pred rodinným domom žalobcu. Vo
svetle vyššie uvedených skutočností tak možno uzavrieť, že pokles podložia a nutnosť jeho spevnenia
vznikli práve v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim únikom vody z vodovodného potrubia. Žalovaná
na svoju obranu predložila znalecký posudok C.. V. V., znalca v odbore ťažba a geológia, z ktorého
síce vyplýva, že podľa znalca prienik vody z poruchy vodovodného potrubia na pozemok v rozsahu,

ktoré by bolo príčinou vzniku poškodenia statických konštrukcií rodinného domu, nie je pravdepodobný,
avšak znalec uviedol, že pokiaľ možno pripustiť možný prienik vody pod dno základových konštrukcií ako
príčinu ich poškodenia, takto dlhodobo mohli pôsobiť skôr zrážkové vody. Predložený znalecký posudok
tak nevylučuje možnosť, že by príčinou porúch na rodinnom dome žalobcu bol únik z poškodeného
vodovodného potrubia, pričom pripúšťa, že k poškodeniu statiky stavby by mohlo dôjsť v dôsledku vplyvu

zrážkových vôd. Súd opakovane uvádza, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by počas
desaťročnej existencie rodinného domu, počas ktorej mohla mať na statiku stavby vplyv voda zrážok,
sa na predmetnej stavbe nevyskytli žiadne podobné poškodenia.

21. Súd nevykonal žalovanou navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie ako aj výsluch veliteľa

hasičského zásadu, ktoré nepovažoval vzhľadom na dosiaľ vykonané dôkazy za potrebné. Odhliadnuc
od toho, že žalovaná nezabezpečila v súlade § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku prítomnosť
navrhnutého svedka na pojednávaní, súd vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania nepovažoval
za potrebné vypočuť tohto svedka. Žalovaná navrhla výsluch svedka predovšetkým z toho dôvodu, aby
tento uviedol, koľko vody odčerpali zo susednej nehnuteľnosti a následne, aby bolo zistené, aký bol

zostatkový objem vody a či tento mohol poškodiť dom žalobcu. Zo znaleckého posudku vypracovaným v
konanívšaknevyplýva,žebyznalecposudzovalmožnývplyvúnikuvodynapoškodenierodinnéhodomu
žalobcu práve v rozsahu 80 m3. Tento rozsah úniku vody bol stanovený len odhadom, čiže výpoveď
svedka by nemohla preukázať, aké množstvo vody by mohlo uniknúť na pozemok žalobcu. Medzistranamizároveňneboloanispornéto,žecelýpredpokladanýodhadúnikuvodyzvodovodnéhopotrubia
nebol vytečený priamo na pozemok žalobcu.

22. Vo svetle vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že žalovaná ako prevádzkovateľ
verejného vodovou v obci Liptovský Peter zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poruchou tohto vodovodu,
ktorá bola odstraňovaná dňa 17. 02. 2012 pri rodinnom dome žalobcu, a to podľa ustanovenia §
420a Občianskeho zákonníka. Žalovaná netvrdila ani nepreukázala skutočnosti podľa § 420a ods.
3 Občianskeho zákonníka, čiže nepreukázala ani jeden z liberačných dôvodov a to, že škoda bola

spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcej pôvod v prevádzke, alebo žeby ku škode došlo
vlastným konaním žalobcu, čiže neuniesla dôkazné bremeno zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú
prevádzkovou činnosťou. V dôsledku vzniku škodovej udalosti bol žalobca z dôvodu potreby zabránenia
vyšším škodám nútený zabezpečiť spevnenie podložia hlavných múrov, piliera a terasy u obchodnej
spoločnosti URETEK SLOVENSKO, s. r. o., pričom v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce
vykonanie spevnenia podložia, ako aj zaplatenie sumy 4 920,- eur. V súvislosti s ďalšími prácami na

oprave rodinného domu, plota a terasy žalobca hodnoverne preukázal, že vynaložil sumu 586,17 eur
na stavebné materiály a sumu 210,- eur za stavebné práce. Nakoľko sa zo zodpovednosti za škodu
uhrádza skutočná škoda žalobca preukázal, že v súvislosti so škodou, za ktorú zodpovedá žalovaná,
mu vznikla škoda vo výške 5 716,17 eur, súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil zaplatiť
žalobcovi uvedenú sumu.

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

27. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi v súlade s citovaným

ustanovením Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Osoba, ktorá je
zodpovedná za škodu, sa dostáva do omeškania v zásade vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni,
kedy bola poškodeným vyzvaná o plnenie. Výzvou zo dňa 19. 08. 2013 si žalobca uplatnil u žalovanej
náhraduškodyvovýške5415,-eur,pričomuviedol,ževtejtovýškeešteniejezahrnutáškoda,ktorábola
spôsobená na oplotení rodinného domu, ktorú vyšpecifikuje dodatočne po vykonaní opravy. Zároveň

žalovanúvyzvalopísomnéstanoviskokuplatnenémunárokuvlehotedo05.09.2013.Žalobcasiuplatnil
úroky z omeškania od 21. 08. 2013 a vzhľadom na lehotu poskytnutú žalobcom vo výzve na náhradu
škody súd mu priznal zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 06. 09. 2013 do zaplatenia.
V zostávajúcej časti pokiaľ ide o úroky z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko jeho neúspech predstavoval
len nepatrnú časť (pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie od 21. 08. 2013 do 05. 09. 2013). Podľa §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená
(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.