Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/179/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111205370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111205370.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa A. G.,
občana SR, bytom J. J., B. č. XXXX, práv. zast. JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v
Považskej Bystrici, Centrum 18/23 proti odporkyniam : 1/ S. G., občianke SR, bytom J. J., B. č. XXXX, a
2/ W. F., občianke SR, bytom P. road, R., R., T K. I., obe práv. zast. JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou
so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova č. 9 o zaplatenie 14.937,26€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa 2/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 14.937,26€ spolu s úrokom z omeškania
9% ročne od 14.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.407,93€ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám JUDr. Róberta Faturu.

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania 2.756,05€ do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Márie Bustinovej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa konečným návrhom domáhal od odporkýň 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne
sumu14.937,26,-€s9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy14.937,26,-€od10.03.2011dozaplatenia
a náhradu trov konania; eventuálne od odporkyne 1/ zaplatenia sumy 14.937,26€ s 9% úrokom z
omeškania od 10.03.2011 alebo od odporkyne 2/ sumy 14.937,26€ s 14,25% úrokom z omeškania ročne
od 01.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ uviedol, že na základe vyplatenia

podielu z rodinného domu, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky - odporkyne 1/ previedol jej
sestre - odporkyni 2/ z jeho účtu vedeného vo VÚB, a.s. dňa 07.07.20208 sumu 14.937,30€. Peniaze
zdedil po svojom otcovi. V súčasnej dobe užíva nehnuteľnosť odporkyňa 1/ s deťmi, navrhovateľa
vyhodila s z domu a chce sa s ním rozviesť, preto navrhovateľ požadoval tieto peniaze späť, lebo
odporkyňa 1/ nemá na ne nárok a on si musí financovať bývanie. Navrhovateľ požadoval peniaze späť
od odporkyne 1/, z titulu pôžičky a od odporkyne 2/ z titulu bezdôvodného obohatenia. Zdedené peniaze
požičal odporkyni 1/ na základe ich vzájomnej dohody, pretože odporkyňa 1/ potrebovala uvedenú sumu

na získanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom na Katastrálnom úrade v J., Správa
katastra J., Obec J. J., k.ú. B. do svojho výlučného vlastníctva za účelom výplaty odporkyne 2/. Čas
plnenia dlhu nebol dohodnutý. Medzi odporkyňami 1/ a 2/ a rodičmi odporkýň existovala dohoda
uzavretá u notára, na základe ktorej mala odporkyňa 1/ vyplatiť sestru sumu 450.000,-Sk ( 350.000,-
sk výplaty za dom a 100.000,-Sk za pozemky), s tým, že táto si nebude potom nič nárokovať v rámci
dedičského konania. Odporkyňa 1/ tieto peniaze nemala a on odporkyni 1/ poskytol zo svojho dedičstva

sumu 450.000,-Sk tak, že vyplatil jej sestru a odporkyňa 1/ na neho prepíše polovicu domu. Navrhovateľ
poukázalnato,žesámsťahovalzinternetunávrhdohodyprerodičovaodporkyne1/a2/,kdesapodpisy
overovali u notára, pričom nepoprel, že neboli ochotní na neho prepísať 1/2-icu domu. Navrhovateľpoukázal na to, že odporkyňa 2/ a odporkyňou 1/ sa dohodli, že odporkyňa 1/ odporkyňu 2/ vyplatí, čím
vznikol záväzok odporkyne 1/ plniť svojej sestre a tento záväzok za ňu splnil navrhovateľ, teda zo strany
navrhovateľa išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie, keďže navrhovateľ

plnil za odporkyňu 1/ to, čo mala podľa práva plniť ona.

Odporkyňa 1/ návrh nepovažovala za dôvodný. Namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko
navrhovateľ nárok bližšie nešpecifikoval a tvrdil, že peniaze poslal odporkyni 2/ a zažaloval spočiatku
len odporkyňu 1/, hoci ju neoznačil ako príjemkyňu peňazí. Odporkyňa 1/ tvrdenia navrhovateľa označila

za nepravdové. Uviedla, že chceli mať vlastné bývanie a potrebovali peniaze na prerábku, preto bolo
treba založiť nehnuteľnosť. Rodičia sa rozhodli, že jej darujú dom a nesúhlasili, aby bol na darovacej
zmluve uvedený navrhovateľ. Rodičia jej nehnuteľnosti darovali bezodplatne a ona vôbec netušila, prečo
navrhovateľ poslal peniaze jej sestre, keď táto nebola vlastníčkou domu. Odporkyňa 1/ uviedla, že
navrhovateľ sa chcel stať vlastníkom domu v ?-ici , s čím jej rodičia nesúhlasili. Poukázala na to, že
peniaze v sume 450.000,-Sk prišli na účet, ku ktorému mala dispozičné právo aj odporkyňa 1/ a zmluvu

o pôžičke nie je možné uzavrieť medzi manželmi. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, vyžaduje sa
odovzdanie peňazí, pričom odporkyňa 1/ žiadne peniaze neprevzala, tieto išli hneď na účet odporkyne
2/. Uviedla, že ona odporkyňu 2/ nevyplatila.

Odporkyňa 2/ s návrhom nesúhlasila a vzniesla námietku premlčania. Nepoprela, že jej prišlo v roku

2008 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 450.000,-Sk, pričom kontaktovala sestru -odporkyňu 1/, či
jej tieto peniaze poslala ona, a peniaze neboli od nej, ale od navrhovateľa. Pravdepodobne navrhovateľ
chcel od odporkyne 1/, aby na neho prepísala časť domu, pričom odporkyňa 2/ od navrhovateľa žiadne
peniaze nežiadala. Tieto peniaze si ponechala na svojom účte s tým, že je bude neskôr oznámené, z
akého dôvodu jej navrhovateľ tieto peniaze poslal. Navrhovateľ tieto peniaze od nej žiadal späť až v roku

2012. Odporkyňa 2/ uviedla, že o existencii zmluvy o pôžičke medzi odporkyňou 1/ a navrhovateľom
nevie nič, ona sa so sestrou dohodla pri prevode nehnuteľností, že v budúcnosti ju ona vyplatí s tým, že
presná suma a čas vyrovnania neboli dohodnuté. Hovorili o peňažnom vyrovnaní alebo o tom, že na ňu
prevedie časť nehnuteľnosti. Nedohodli si žiaden konkrétny termín, s tým, že odporkyňa 1/ doopatruje
rodičov a dohodli sa, že sa môžu vyrovnať až po ich smrti. Odporkyňa 2/ poprela, že by bola odporkyňou

1/ vyplatená z dedičstva.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 13. mája 2013, č.k. 14C/179/2011-207 zamietol návrh navrhovateľa na
zaplatenie 14.937,30 Eur s príslušenstvom, zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni 1/ a 2/ (odporkyne)
náhradu trov konania a ďalším samostatným výrokom zastavil konanie v časti 1 % z požadovaného

úroku z omeškania. Vo veci samej okresný súd rozhodol o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal
peňažného plnenia, a to solidárne od oboch odporkýň, eventuálne samostatne od každej z nich na
tom skutkovom základe, že počas manželstva s odporkyňou 1/ jej požičal žalovanú sumu zo svojich
výlučných prostriedkov pre účel vyplatenia jej sestry - odporkyne 2/. Titulom tejto výplaty bola dohoda
medzi odporkyňami, podľa ktorej sa odporkyňa 1/ stane výlučnou vlastníčkou rodičovského domu a

odporkyňu 2/ vyplatí sumou vo výške žalovanej istiny. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyni 1/ žalovanú
sumu na uvedený účel požičal a poukázal priamo odporkyni 2/. Keď sa však v konaní dozvedel, že
uvedená dohoda ohľadom rodičovského domu nemala medzi odporkyňami existovať, rozšíril návrh aj o
odporkyňu 2/, od ktorej požadoval zaplatenie titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia. Na odvolanie
navrhovateľa Krajský súd v J. rozsudkom č.k. 17Co/601/2013-232 zo dňa 26.3.2014 rozsudok súdu i.

stupňa v napadnutej časti zrušil. Okresnému súdu vyčítal nesprávne skutkové zistenia (§ 205 ods. 2
písm.d)O.s.p.); spočívajúcevnesprávnompostupeokresnéhosúduprihodnotení dôkazov.Nesprávne
bolo skutkové zistenie okresného súdu o okamihu vzniku vedomosti navrhovateľa, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu odporkyne 2/ spolu s nesprávnym právnym posúdením ustanovenia § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka v otázke úmyslu pri bezdôvodnom obohatení.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť ospravedlnili a
nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto súd vec podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p.
prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov A. O., F. G., O. G., oboznámil písomné
vyjadrenie odporkyne 2/ k žalobe, výpis z účtu navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s. , LV č. XXX a XXX
v k.ú. dobrá, darovaciu zmluvu zo dňa 04.02.2008 a 18.3.2008, správu od O.. Y. D. a výpisy podpisovz overovacej knihy, zmluvu o poskytnutí účelovej flexihypotéky z 20.6.2008, spisy tunajšieho súdu o
rozvode účastníkov sp. zn. 19C/49/2011 a 11C/35/2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ s odporkyňou 1/ boli manželmi od 28.10.2000 do 27.07.2011, kedy bolo ich manželstvo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu J. č. k. 19C/49/2011-38 zo dňa 21.07.2011.
Konanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov vedené pod sp. zn. 11C/35/2011 bolo dňa 30.03.2011
právoplatne zastavené pre späťvzatie žaloby.

Navrhovateľ získal výplatou z dedičstva od svojej matky F. G. dňa XX.XX.XXXX prevodom na účet
vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXX/XXXX sumu 465000,-Sk, z ktorých navrhovateľ dňa 07.07.2008 poslal
sumu 450.000,-Sk (14.937,30€) na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, patriaci odporkyni 2/. Na účte
navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s. z ktorého navrhovateľ poslal uvedené peniaze boli uložené aj
spoločné prostriedky navrhovateľa a odporkyne 1/, patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vrátane sumy 2.mil.Sk zo spoločného úveru, ktorý si brali navrhovateľ s odporkyňou 1/ ešte

ako manželia a suma z úveru bola pripísaná na účet navrhovateľa dňa 01.07.2008.

Z notárskej zápisnice N43/2008, NZ 4455/208, NCRIs 4429/2008 zo dňa 4.2.2008 vyplýva, že v tento
deň bola uzavretá medzi darcami K. G. a O. G., obaja bytom J. J., B. č. XXXX a odporkyňou 1/
ako obdarovanou darovacia zmluva, ktorou darcovia bezodplatne previedli do výlučného vlastníctva

odporkyne 1/ nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a to : stavbu rodinného domu súp.
č. XXXX postavený na parc. č. XXX/X, pozemky T. parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 395m2 a CKN parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 738m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. B.. V
bode IV. predmetnej zmluvy je uvedené, že darcovia vyhlasujú, že vyššie uvedené nehnuteľnosti nie sú
zaťažené žiadnymi právami tretích osôb, nie sú predmetom žiadneho súdneho sporu a žiadne osoby si

nemôžu voči nim uplatniť vlastnícke ani iné právo.

Z darovacej zmluvy zo dňa 18.03.2008 vyplýva, že darca K. G. a odporkyňa 1/ ako obdarovaná
uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou darca bezodplatne previedol do výlučného vlastníctva odporkyne
1/ nehnuteľnosti a to : pozemok CKN parc. č. XXX - záhrady o výmere 393 m2, zapísané na LV č.

XXX v k. ú. B..

Zo správy od O.. Y. D. - notárky vyplýva, že na jej notárskom úrade sa dňa 07.07.2008 overovali
podpisy odporkýň 1/ a 2/ na čestnom prehlásení, že odporkyňa 1/ vyplatila sestru odporkyňu 2/ zo
spoluvlastníckeho podielu za RD súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X v k. ú. B.. Obe odporkyne 1/ a

2/ existenciu takéhoto čestného prehlásenia popierali, odporkyňa 1/ uviedla, že čestné prehlásenie
takéhoto obsahu nemá a to isté potvrdila aj odporkyňa 2/. Od O.. D. takéto čestné prehlásenie taktiež
nebolo predložené, predložila súdu len kópie podpisov odporkýň 1/ a 2/ z overovacej knihy.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ získal výplatou z dedičstva od svojej matky F.
G. dňa 03.07.2008 prevodom na účet vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXX/XXXX sumu 465000,-Sk, z
ktorých navrhovateľ dňa 07.07.2008 poslal sumu 450.000,-Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
patriaci odporkyni 2/. Na účte navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s. z ktorého navrhovateľ poslal
uvedené peniaze boli uložené aj spoločné prostriedky navrhovateľa a odporkyne 1/, patriace do ich

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vrátane sumy 2.mil.Sk zo spoločného úveru, ktorý si brali
navrhovateľ s odporkyňou ešte ako manželia a suma z úveru bola pripísaná na účet navrhovateľa dňa
01.07.2008. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že sumu 450.000,-Sk (14.937,30€) poukázal na účet odporkyne
2/ zo svojich výlučných prostriedkov a z dôvodu, že existovala dohoda medzi odporkyňou 1/, že vyplatí
odporkyňu 2/ z dedičstva ; preto na základe žiadosti odporkyne 1/ jej na tento účel výplaty odporkyne 2/

tieto peniaze požičal, bol povinný túto skutočnosť preukázať.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom). Pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu
zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; a to buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou, to všetko v doterajšom konaní
navrhovateľom preukázané nebolo.

Odporkyňa 1/ popierala existenciu dohody s odporkyňou 2/, že ju vyplatí z dedičstva sumou 450.000,-
Sk a tvrdila, že si od navrhovateľa žiadne peniaze nepožičala, ani ich od neho nežiadala. Jediný,
kto potvrdzoval údajnú dohodu o pôžičke na sumu 450.000,-Sk bola sestra navrhovateľa A. O., ktorá
tvrdila, že bola osobne svedkom toho, že u nich doma na ul. G. č.X došlo za prítomnosti F. G., jej,

navrhovateľa a odporkyne 1/ k dohode, že navrhovateľ požičia odporkyni 1/ peniaze, aby vyplatila sestru
z chalupy. F. G. toto nepotvrdila a uviedla, že ona nebola svedkom toho, že sa navrhovateľ zaviazal
požičať peniaze odporkyni 1/, potvrdila len to, že navrhovateľ sľúbil, že peniaze prevedie. Odporkyňa
1/ existenciu takejto dohody o pôžičke popierala. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu ústnej zmluvy o pôžičke, ani iný zmluvný záväzok

(napr. z bezdôvodného obohatenia) uzavretý medzi ním a odporkyňou 1/ na údajnú výplatu jej sestry
z dedičstva po rodičoch; nepreukázal žiadne reálne odovzdanie pôžičky na účet odporkyne 1/, resp. k
jej rukám. Taktiež nebol preukázaný vo vzťahu k odporkyni 1/ ani jej záväzok plniť odporkyni 2/ titulom
dohody vyplatenia z dedičstva, preto sa odporkyňa 1/ nemohla na úkor navrhovateľa obohatiť tým, žeza ňu plnil niečo, čo mala plniť podľa práva sama. Návrh vo vzťahu k odporkyni 1/ bol teda nedôvodný
v celom rozsahu, či už z dôvodu pôžičky alebo z bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nemohol
vzniknúť ani spoločný záväzok oboch odporkýň 1/ a 2/ plniť navrhovateľovi z bezdôvodného obohatenia

spoločne a nerozdielne, lebo bezdôvodne sa obohatila a majetkový prospech v skutočnosti získala len
odporkyňa 2/, ktorá prevzala peniaze.

Zozáverovodvolaciehosúduvyplýva,žečosatýkauplatnenéhonárokuvočiodporkyni1/,vtomtosmere
bolo skutkové zistenie okresného súdu o neexistencii pôžičky správne. Priamo z výpovede navrhovateľa

na pojednávaní dňa 28. novembra 2011 vyplýva, že vôľa k dočasnému prenechaniu peňazí v prospech
odporkyne 1/ u navrhovateľa nebola. Navrhovateľ uviedol, že odporkyni 1/ túto sumu poskytol s tým, že
vyplatíjejsestruaodporkyňa1/nanehoprepíšepolovicudomu.Pričomsavšakrozviedliaonchcesvoje
peniaze späť. Vôľou navrhovateľa tak nebolo získať za poskytnuté peniaze protiplnenie zodpovedajúce
zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Rovnako sa na strane odporkyne 1/ nemôže
jednať o bezdôvodné obohatenie pre plnenie za iného, keď jeho existencia je daná na strane odporkyne

2/ a z inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Preto súd žalobu v tento časti ako nedôvodnú
zamietol.

Okresný súd v súlade so závermi krajského súdu vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej spojitosti, a to
správu notárky O.. D. vo vzťahu k výpovediam účastníkov, tak, že správa notárky O.. D. jednoznačne

preukazuje, že na jej notárskom úrade boli dňa 07.07.2008 overované podpisy odporkýň na čestnom
prehlásení, že odporkyňa 1/ vyplatila odporkyňu 2/ z rodičovského domu. Existencia takéhoto čestného
prehlásenia je tým dostatočne preukázaná bez ohľadu na to, že sa nepodarilo oboznámiť priamo listinu,
na ktorej je zachytené. Jej predloženie ani nebolo pravdepodobné, keďže by ňou mali disponovať
odporkyne, ktoré obsah tejto listiny vo svojich výpovediach spochybnili. To však neznamená, že

sú nepravdivé ich výpovede, podľa ktorých k vyporiadaniu rodičovského domu medzi nimi nedošlo.
Keďže podľa výpovedí odporkýň k žiadnej dohode o rodičovskom dome medzi nimi nedošlo, je
potrebné mať v spojitosti týchto výpovedí s čestným prehlásením za to, že existenciu takejto dohody
sa iba snažili navodiť voči navrhovateľovi. Možno sa stotožniť s navrhovateľom, že nezodpovedá
racionálnemu konaniu, poslať takmer pol milióna korún inej osobe s tým, že takáto platba vyvolá

vôľu k nejakému právnemu úkonu. Navrhovateľ skutočne posielal peniaze odporkyni 2/ s vedomím,
že medzi odporkyňami existuje dohoda ohľadom rodičovského domu, ktorá sa prostredníctvom jeho
platby plní. To možno mať za preukázané z vedomosti navrhovateľa o čestnom prehlásení a z časovej
spojitosti vykonanej platby a podpisu čestného prehlásenia, ku ktorým došlo v ten istý deň. V tejto
vedomosti navrhovateľa potom tkvie pre vec podstatné skutkové zistenie, že o bezdôvodnosti platby

v prospech odporkyne 2/ sa skutočne dozvedel až v konaní z výpovedí odporkýň. Dovtedy u neho
pretrvávalo vedomie, že ním vykonaná platba bola plnením súvisiacim s dohodou odporkýň. O jej
existencii bol navrhovateľ z predchádzajúceho konania odporkýň presvedčený, v skutočnosti však
dohoda medzi odporkyňami neexistovala, ako to vyplýva z ich výpovedí. Z vykonaných dôkazov vyplýva
záver, že dohodu medzi sebou odporkyne iba navonok deklarovali preukázateľne formou čestného

prehlásenia, no ich vôľa obsahu čestného prehlásenia nezodpovedala, čo je zrejmé z ich výpovedí, v
ktorých existenciu dohody o usporiadaní práv súvisiacich s rodičovským domom popierajú. Na čestné
prehlásenie dokonca zabudli.

Z doterajšieho dokazovania nie je možné spoľahlivo zistiť, či navrhovateľom poukázaná suma na účet

odporkyne 2/ pochádza z jeho výlučných prostriedkov alebo z prostriedkov v BSM. Je nesporné, že na
navrhovateľovom účte boli prostriedky podliehajúce obom uvedeným režimom. Časový sled pripísania
jeho výlučných prostriedkov a poukázania sumy odporkyni 2/ skôr nasvedčuje, že pre vykonanie platby
navrhovateľ čakal až na svoje výlučné prostriedky a nevykonal ju skôr, kedy na účte boli v dostatočnom
množstve iba financie z BSM. Pre jednoznačný záver o pôvode poukázaných prostriedkov by však boli

potrebné ďalšie skutkové zistenia najmä o účele použitia financií, ktoré na účte po platbe ostali, o tom,
či navrhovateľ v rámci vyporiadania BSM uplatnil nejaký nárok na svoje výlučné prostriedky, ktoré mu
na jeho účet prišli a pod. Ako však bolo uvedené, nie je rozlišovanie pôvodu financií poukázaných
odporkyni 2/ pre toto konanie rozhodujúce. Aj pokiaľ by sa jednalo o prostriedky z BSM a odporkyňa
2/ sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa i odporkyne 1/ ako v tom čase manželov, bol by

oprávnený požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia aj výlučne navrhovateľ sám. Podľa § 145 ods.
2 Občianskeho zákonníka sú totiž z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne. Solidarita na strane veriteľov potom znamená, že plnenie od
dlžníka môže požadovať ktorýkoľvek z nich a dlžník je povinný plniť tomu z veriteľov, ktorý o plneniepožiada ako prvý (§ 513 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že v tomto prípade požiadal odporkyňu
2/ o plnenie ako prvý navrhovateľ. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa opätovným návrhom
odporkyne 1/ o vykonaní dokazovania, kto, kedy a za akých okolností a na aké účely používal spoločné

resp. vlastné prostriedky zo sporného účtu, ani z akého zdroja peniaze pochádzali, lebo toto bude
predmetom skúmania v rámci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode, pretožiadnenavrhovanédôkazyoúčelevyberanýchsúmzospoločnéhoúčtunavrhovateľaani
odporkyne 1/ nevykonal. Ako vyplýva zo záverov odvolacieho súdu, nie je rozlišovanie pôvodu financií
poukázaných odporkyni 2/ pre toto konanie rozhodujúce.

V danom prípade je nepochybné, že k bezdôvodnému obohateniu odporkyne 2/ na úkor navrhovateľa
došlo, pričom (v súlade so závermi krajského súdu ) sa navrhovateľ dozvedel o neexistencii dohody
medzi odporkyňami 1/ a 2/ až v konaní pred súdom v tejto veci, teda po výpovedi odporkyne 2/, s
ktorou bol navrhovateľ oboznámený jej prečítaním na pojednávaní v tejto veci dňa 15.2.2012. V tento
deň 15.2.2012 teda nadobudol navrhovateľ vedomosť o bezdôvodnej platbe v prospech odporkyne 2/

a tento deň je potom rozhodujúci pre posúdenie otázky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči odporkyni 2/. V súlade so závermi krajského súdu súd vyhodnotil aj úmysel odporkyne
2/ sa na úkor navrhovateľ a bezdôvodne obohatiť. Vedomosť odporkyne 2/, že peniaze, ktoré jej prišli na
účet jej nepatria v spojitosti s jej vôľou a tieto peniaze nevrátiť, predstavuje priamy úmysel bezdôvodne
sa obohatiť.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sú stanovené 2 kombinované premlčacie
doby a to subjektívna ( v § 107 ods.1) a objektívna ( v § 107 ods.2). Začiatok ich plynutia je stanovený
odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je ďalší priebeh ich plynutia ako aj ich skončenia. Pre začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že

na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak 3-ročnej ako aj 10-ročnej v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
došlo. V tomto spore sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jeho úkor obohatil v
momente, keď bol oboznámený s výpoveďou odporkyne 2/ a to 15.2.2012 a ku obohateniu odporkyne

2/ došlo ku dňu, kedy boli finančné prostriedky od navrhovateľa pripísané na účet odporkyne 2/, čo
mohlo byť zhruba za 3 až 5 dní od zadania príkazu (toľko obvykle v tom čase trvali bankové prevody).
Presný dátum pripísania sumy na účet odporkyne 2/ nebol preukázaný. Subjektívna premlčania doba
podľa § 107 ods.1 OZ začala plynúť od 16.02.2012 a objektívna 10-ročná premlčacia doba začala
plynúť v čase približne od 10.07.- 12.07.2008 a uplynula by najneskôr 12.07.2018. Nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči odporkyni 2/ bol vznesený na súde dňa 23.01.2013, teda podľa záverov
krajského súdu včas.

Navrhovateľ v roku 2012 listom požiadal odporkyňu 2/ o vrátenie bezdôvodného obohatenia, pričom
táto list prevzala v presne nezistenej dobe, avšak dňa 14.6.2012 preukázateľne odmietla peniaze

navrhovateľovi vrátiť a ku dňu vyhlásenia rozsudku mu tieto nevrátila. Preto súd zaviazal odporkyňu 2/
aby navrhovateľovi zaplatila bezdôvodné obohatenie v sume 14.937,26€ spolu s úrokom z omeškania
v zákonnej výške 9% ročne odo dňa, ako sa vyjadrila, že dlh nevráti, teda od 14.6.2012 do zaplatenia.
Výška úrokov z omeškania súd stanovil podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády
č. 87/1995 Z.z., pričom ku dňu omeškania bola sadzba ECB vo výške 1% a výška úrokov tak predstavuje

9% ( 1% + 8 bodov). V zostávajúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ nežiadal
peniaze od odporkyne 2/ vrátiť skôr a nepreukázal, že bola s vrátením peňazí v omeškaní od 1.8.2008.
Úrok z omeškania požadovaný navrhovateľom od odporkyne 2/ vo výške 14,25% prevyšoval zákonom
stanovenú sadzbu a preto súd v takejto výške nemohol úrok priznať. Preto nárok v tejto časti ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania odporkyne 1/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého odporkyni
1/ úspešnej v celom rozsahu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v účelne vynaložených trovách
právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci po 303,74€/ úkon (za zastupovanie odporkyne 1/
príprava a prevzatie veci dňa 23.6.2011, odpor proti platobnému rozkazu dňa 24.06.2011, účasť na

pojednávaní 28.11.2011, účasť na pojednávaní dňa 15.02.2012, 28.03.2012, 23.01.2013 a 13.05.2013)
+3x 7,41€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2011, 3x 7,63€ paušál za úkony vykonané v roku
2012, 2x7,81€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013, za jeden úkon právnej pomoci za účasť na
pojednávaní odročenom bez prejednania veci dňa 12.12.2012 (1/4 -sadzby) po 75,93€, cestovné automzn. Opel Vectra ev.č. TN 842 BL dňa 28.11.2011, 15.02.2012, 28.03.2012, 12.12.2012, 23.01.2013 a
13.05.2013) na trase Trenčianske Teplice -Trenčín a späť 5x 33km v sume 45,68€ (33km x 0,183,-€/
km = 6,039€, 33km x 0,068 cena 1L/100km x 1,38€ 1L/PHM = 3,096€) ;+ 20% DPH v sume 459,34€

podľa § 1 písm. b/ Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej
náhrady za používanie cest. mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009 podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,b/, c/, § 13 ods.2, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17, § 18 ods.3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu 2.756,05€.
Súd nepriznal ako účelne vynaložené trovy za cestu osobným mot. vozidlom za účelom podania odporcu

dňa 24.6.2011, nakoľko podanie sa dalo zaslať aj poštou. Trovy právneho zastúpenia si po zrušení
rozsudku súdu I. stupňa už neuplatnila.

O náhrade trov konania čiastočne úspešného navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni 2/ súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého súd navrhovateľovi priznal čiastočnú náhradu trov konania,
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 896,-€ a účelne vynaložených trovách právneho

zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci po 303,74€/ úkon (za prípravu a prevzatie veci dňa 26.4.2011,
písomné vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu dňa 8.8.2011, účasť na pojednávaní 28.11.2011,
účasť na pojednávaní dňa 15.02.2012, 28.03.2012, 23.01.2013, 13.05.2013 a 28.1.2015, podanie
odvolania 3.7.2013) + 4 x 7,21€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2011, 2 x 7,63€ paušál za
úkony vykonané v roku 2012, 3 x7,81€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013, 1x 8,39€ za

úkon vykonaný v roku 2015, za jeden úkon právnej pomoci za účasť na pojednávaní odročenom bez
prejednania veci dňa 31.10.2011 (1/4 -sadzby) po 75,93€, cestovné autom zn. BMW evč. PB-832BP
dňa 31.10.2011, 28.11.2011, 15.02.2012, 28.03.2012, 23.01.2013, 13.05.2013 a 28.1.2015) na trase
Považská Bystrica, Centrum -Trenčín, Piaristická a späť 100km v sume 197,54€ (v sume 28,13€ za
pojednávanie dňa 31.10.2011 za 100km x 0,183,-€/ km = 18,3€, 100km x 0,072€ cena 1L/100km x

1,365€ 1L/PHM = 9,83€; v sume 28,34€ za pojednávanie dňa 28.11.2011 za 100km x 0,183,-€/ km =
18,3€, 100km x 0,072€ cena 1L/100km x 1,395€ 1L/PHM = 10,04€ ; v sume 28,49€ za pojednávanie
dňa 15.2.2012 za 100km x 0,183,-€/ km = 18,3€, 100km x 0,072€ cena 1L/100km x 1,415€ 1L/PHM =
10,19€;vsume28,98€zapojednávaniedňa28.3.2012za100kmx0,183,-€/km=18,3€,100kmx0,072€
cena 1L/100km x 1,484€ 1L/PHM = 10,68€; v sume 28,62€ za pojednávanie dňa 23.1.2013 za 100km

x 0,183,-€/ km = 18,3€, 100km x 0,072€ cena 1L/100km x 1,434€ 1L/PHM = 10,32€; v sume 28,19€
za pojednávanie dňa 13.5.2013 za 100km x 0,183,-€/ km = 18,3€, 100km x 0,072€ cena 1L/100km x
1,374€ 1L/PHM = 9,89€ a v sume 26,79€ za pojednávanie dňa 28.1.2015 za 100km x 0,183,-€/ km =
18,3€, 100km x 0,072€ cena 1L/100km x 1,179€ 1L/PHM = 8,48€), náhrada za stratu času za účasť
na pojednávaniach v roku 2011 za 8 polhodín po 12,35€/ polhodina, náhrada za stratu času za účasť

na pojednávaniach v roku 2012 za 8 polhodín po 12,71€/ polhodina; náhrada za stratu času za účasť
na pojednávaniach v roku 2013 za 8 polhodín po 13,01€/ polhodina, náhrada za stratu času za účasť
na pojednávaní v roku 2015 za 4 polhodiny po 13,98€/ polhodina+ 20% DPH v sume 688,7€ podľa § 1
písm. b/ Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady
za používanie cest. mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009 podľa § 10 ods. 1, §

14 ods. 1 písm. a/,b/, c/, § 13 ods.2, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17, § 18 ods.3 a od 1.7.2013 podľa
§ 13a ods.1 písm. c/ a d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení vyhl.č. 184/2013 Z.z. spolu 5.028,33€. Súd nepriznal ako účelne vynaložené
trovy za cestu osobným mot. vozidlom na pojednávanie dňa 12.12.2012, nakoľko zo zápisnice nevyplýva
osobná účasť zástupcu navrhovateľa na tomto pojednávaní a taktiež nepovažoval za účelné priznať

sadzbu za úkony „ písomné otázky pre svedka a písomné oznámenie dôkazu a žiadosť o pripustenie
zmeny žaloby“ nakoľko všetky tieto úkony sa mohli vykonať priamo na pojednávaniach. Navrhovateľ
si uplatnil len od odporkyne 2/ zaplatenie sumy 14.937,26€ so 14,25% úrokom z omeškania ročne od
1.8.2008 do zaplatenia, pričom takto uplatnená pohľadávka predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku
( 28.1.2015) sumu 28.769,98€. Súd priznal 14.937,26€ s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.6.2012

do zaplatenia, čo predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 18.469,41€. Navrhovateľ mal vo vzťahu
k odporkyni 2/ teda úspech v 64%, neúspech v 36% a pomer úspechu a neúspechu je 28% (64-36).
Preto súd navrhovateľovi priznal 28% z vyčíslených trov 5.028,33€ v sume 1.407,93€.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd ( dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.