Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/305/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112234393
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112234393.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Y. F., bytom X. XX, proti žalovanému: U. F. R.,
s.r.o., so sídlom L., J. č. 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného V. F., s.r.o., so sídlom L., J. 5, IČO: XX XXX
XXX, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 17. mája 2016, č.k. 27C/47/2013-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil s poukazom na § 96 ods.1
O.s.p. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia vo výške 167,26 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet zástupcu žalovaného.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom voči žalovanému domáhal
určenia, že rozhodcovská zmluva, uzavretá so žalovaným dňa 22.11.2012 a dohoda o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 22.11.2012, sú neplatnými právnymi úkonmi. Pred otvorením
pojednávania dňa 17.05.2016 zobral žalobca svoj návrh v celom rozsahu späť. Zo strany žalobcu došlo
k účinnému späťvzatiu celého návrhu pred prvým pojednávaním vo veci, preto súd prvej inštancie

v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil bez zisťovania stanoviska žalovaného. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že žalobca
späťvzatím návrhu z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. V zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá
prvá O.s.p. bol žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovaného, ktoré predstavovali trovy právneho
zastúpenia. Hodnotu veci alebo práva v peniazoch v danom prípade nebolo možné určiť, podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len "vyhláška") tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb predstavuje v roku
2016 sumu 66 eur. Právny zástupca žalovaného vykonal 1 úkon právnej služby, za ktorý mu patrí
odmena 66 eur - príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a 1 úkon právnej
služby, za ktorý mu patrí odmena v sume 1/2-ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4
vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016, na ktorom nedošlo k otvoreniu pojednávania, ale len
k vyhláseniu rozhodnutia. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi žalovaného

aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,58
eur, t.j. spolu vo výške 17,16 eur. Ďalej zástupcovi žalovaného patrí náhrada cestovných výdavkov
podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 17.05.2016 za trasu L. a späť, t.j. 250 km
nasledovne: paušálna náhrada 45,75 eur (250 km x 0,183 eur) + náhrada za spotrebované PHM 23,90
eur (250 km x spotreba 7,844 l/100 km x cena PHM 1,219/1 l), spolu cestovné náhrady 69,65 eur.
Nakoľko však má súd vedomosť o tom, že koncipientka Mgr. F. F. sa na Okresnom súde Trenčín v tento

deň zúčastnila súčasne 3 pojednávaní (v prejednávanej veci, vo veci sp. zn. 22C/521/2012 a sp. zn.
27C/243/2014), priznal súd zástupcovi žalovaného len 1/3-inu cestovných nákladov v sume 23,22 eur.Pretože je zástupca žalovaného platiteľom DPH, patrí mu aj DPH v sadzbe 20 % v sume 27,88 eur. Trovy
právnehozastúpeniažalovanéhotakspolupredstavujúsumu167,26eur,naktorýchzaplateniesúdprvej
inštancie podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal žalobcu. Zástupcovi žalovaného však nepriznal náhradu

za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávania súdu dňa 17.05.2016 6 polhodín á
14,30 eur (spolu 85,80 eur / 3 súdne pojednávania v totožný deň), pretože na tomto pojednávaní bola v
substitúciizaadvokáta prítomnáadvokátskakoncipientkaMgr.F.F..Ustanovenie§17vyhláškypriznáva
pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený touto
cestou do tohto miesta a späť náhradu za stratu času, pričom táto náhrada prináleží advokátovi ako

kompenzácia za jeho príjem, ktorý by mohol dosiahnuť v prípade, že poskytuje právne služby v sídle
advokátskej kancelárii. Náhrada za stratu času však neprináleží advokátskemu koncipientovi, ktorý je
podľa § 64 zákona o advokácii v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi
predpismi.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku o trovách

konania. Namietal nepriznanie náhrady za stratu času advokáta (§ 15 písm. b/ v spojení s § 17 vyhl.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov). Poukázalnato,žeúkonyvykonávanéadvokátskym
koncipientom sú v konečnom dôsledku úkonmi právnej služby advokáta, za ktoré zodpovedá samotný
advokát a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by pri rozhodovaní o trovách konania účastníka,
ktorého zastupoval advokát, sa mal uplatniť iný právny režim zohľadňujúci okolnosť, či posudzovaný

úkon vykonal advokát, alebo jeho koncipient. Z uvedeného je zrejmé, že advokát má nárok na náhradu
za stratu času bez ohľadu na skutočnosť, či sa pojednávania zúčastnil osobne, alebo prostredníctvom
splnomocneného koncipienta. Aj v prípade, že sa pojednávania zúčastní advokátsky koncipient, ide
o stratu času, ktorá advokátovi vznikla tým, že nemohol koncipienta poveriť vykonaním iného úkonu.
Okrem uvedeného, trovy konania súd priznáva účastníkovi konania a nie advokátovi. Zo strany klienta,

ktorý splnomocňuje advokáta a zastupovanie v konaní, patrí advokátovi za úkony právnej služby
odmena. V prípade, ak by tieto neboli hradené z priznaných trov právneho zastúpenia, je možné, že by
povinnosť „preplatiť“ vzniknuté náklady vznikla klientovi advokáta. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/561/2014 zo dňa 27.02.2015. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu aj za stratu času

advokáta. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,26 eur za
podané odvolanie.

3. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca. Poukázal na to, že
dôvodom podania žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku,

bola činnosť žalovaného. V odvolaní sa domáhal oslobodenia od povinnosti zaplatiť žalovanému trovy
konania vo výške 167,26 eur, pretože sa tým cíti ako spotrebiteľ poškodený. Poukázal na krátkosť času
stráveného koncipientkou na pojednávaní a spojenie viacerých pojednávaní. Uviedol, že on tiež v deň
pojednávania nemohol byť v zamestnaní, čím utrpel finančnú stratu vo výške 37,44 eur, ktorú navrhol
odrátať od trov priznaných žalovanému. Záverom namietol, že nikde nenašiel číslo účtu na ktorý má

priznané trovy zaplatiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 v spojení s § 470 Civilného
sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

5. Po podaní odvolania žalobcom a žalovaným v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho
súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.
Preto aj odvolací súd postupoval podľa ustanovení O.s.p. o trovách konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle §
387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

9. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

10. Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Ak však

súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorá zo strán procesne
zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie žalovaného, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo žalobcu na náhradu trov
zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne a nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu. Rozhodujúce je iba to, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca
domáhal a preto došlo k späťvzatiu žaloby. Zavinenie žalobcu môže spočívať napríklad v tom, že podal

žalobu napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že
návrh vzal späť bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.

11. V predmetnej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
uzavretej so žalovaným dňa 22.11.2012 a dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach

zo dňa 22.11.2012. Dňa 17.05.2016, ešte pred otvorením pojednávania vzal svoj návrh v celom rozsahu
späť, čo viedlo k zastaveniu konania a zároveň aj vzniku povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému
súdnym konaním vzniknuté trovy v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade
išlo o žalobu určovaciu, nemohlo dôjsť k zavineniu zastavenia konania žalovaným v dôsledku splnenia
uplatnenej povinnosti. Z uvedeného dôvodu má preto povinnosť zaplatiť žalovanému spôsobené trovy

žalobca. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že na strane žalobcu neboli tvrdené a ani zistené dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali prípadnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

12. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom,

že v prípadoch kedy sa na pojednávaní miesto advokáta zúčastní jeho advokátsky koncipient, prináleží
za čas advokátskeho koncipienta strávený cestou zo sídla kancelárie na miesto pojednávania a späť
náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.
Náhrada za stratu času patrí výlučne advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. Jej zmyslom je paušálnym

spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním
právnych služieb. Nakoľko v preskúmavanej veci sa pojednávania vytýčeného súdom prvého stupňa
nezúčastnil osobne advokát, ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátsku koncipientku,
je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania
pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý

substitučne splnomocnená koncipientka strávila cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné úkony
právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že náhrada za stratu času je výlučne
viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená
podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú právnu službu.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255
ods. 2 C.s.p. tak, že odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán z dôvodu,

že ani žalobca ani žalovaný nebol v odvolacom konaní so svojim odvolaním úspešný.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).