Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPr/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916201105
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5916201105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členovsenátuJUDr.RomanaTichéhoaJUDr.JanyKotrčovej,vprávnejvecižalobcu:EUROPERSONAL
& FABRIKA, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, IČO: 44 972 911, právne zastúpený
spoločnosťou JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Pribinova 4,
Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, F. - T., v
konaní o zaplatenie sumy 1.001,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č. k. 3Cpr/1/2016-32 zo dňa 26.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd v ostatnej časti návrh zamietol a vo výroku o

trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 667,35
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 667,35 eur od 13.1.2016 až do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti súd návrh

zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania vo výške 19,99 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 54,82 eur, ktoré mu je odporca
povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku.

2. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a to pracovného pomeru
nazákladepracovnejzmluvyuzavretejdňa20.04.2015,nazákladektorejbolodporcadočasnepridelený

na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi DHL Exel Slovakia s. r. o. Senec na pracovnú pozíciu
„vodič VZP kategórie A, B, C“. Ďalej súd mal preukázané, že odporca listom zo dňa 31.08.2015 požiadal
o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce uplynutím dňa 31.08.2015, kde
zároveň uviedol, že v prípade neakceptovania jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou
k uvedenému dňu žiada považovať toto jeho podanie za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. Na
tejto žiadosti písomne sa vyjadril koordinátor zamestnávateľa tak, že podanie považuje za výpoveď
pracovného pomeru, ktorý končí uplynutím výpovednej doby. V konaní bolo nesporné, že odporca

od 01.09.2015 už na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi nenastúpil. Vzhľadom k tomu s
poukazom na ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce a na ust. článku XIII. bod 13.2 pracovnej zmluvy má
navrhovateľ právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku
zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca je vo výške 1.001,03eur, čo predstavuje sumu uplatňovanú navrhovateľom v tomto konaní k zaplateniu. Súd konštatuje, že
nárok navrhovateľa je daný len v pomernej časti zodpovedajúcej počtu dní trvania pracovného pomeru
od 01.09.2015 do jeho skončenia v zmysle ust. článku III. bod 3.2 pracovnej zmluvy, podľa ktorého

pracovnýpomerboluzavretýnadobuurčitúdo20.09.2015,t.j.lenza20dní,čozodpovedásume667,35
eur. Súd vychádzal z dojednania o trvaní pracovného pomeru obsiahnutého v pracovnej zmluve. Zmena
pracovnej zmluvy týkajúca sa trvania pracovného pomeru navrhovateľom tvrdená, ani preukázaná v
tomto konaní nebola. Tvrdenie odporcu, že koordinátor navrhovateľa akceptoval žiadosť o skončenie
pracovného pomeru dohodou, bolo nepreukázané. Vzhľadom k tomu súd považuje návrh za dôvodný čo

do základu aj výšky len v časti uplatnenej sumy 667,35 eur, aj s príslušenstvom, a to uplatneným úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 13.01.2016 až do zaplatenia, t. j. dňom nasledujúcim
po vrátení zásielky určenej pre odporcu poštou navrhovateľovi, pričom výška úroku z omeškania je v
súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j.
v časti prevyšujúcej priznanú istinu a priznaný úrok z omeškania súd návrh zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p., keď čistý úspech žalobcu

predstavuje 33,32 %, preto čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 33,32
% zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí
návrhu a výroku o trovách konania. Poukazuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Poukazujenaust.§62ods.8Zákonníkapráce,čl.XIIIods.13.2.
pracovnej zmluvy, ako aj bod 38 Dôvodovej správy k novele Zákonníka práce vykonanej zákonom č.
348/2007 Z. z. Platná právna úprava vychádza jednoznačne zo záveru, že ak zamestnanec poruší svoju
základnú povinnosť z pracovného pomeru, t. j. vykonávať prácu pre zamestnávateľa až do riadneho
skončenia pracovného pomeru, má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej

súčinu jeho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby v mesiacoch (za predpokladu,
že sa na tom zamestnávateľ a zamestnanec dohodli v pracovnej zmluve). Z pohľadu zákonníka práce je
irelevantné aj obdobie, počas ktorého zamestnanec porušil svoju povinnosť. Nárok na peňažnú náhradu
vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve a rešpektujúcej maximálny prípustný zákonný limit vznikne
rovnako v prípade, ak zamestnanec nebude prítomný na pracovisku 2 dni a rovnako v prípade, ak

nebude prítomný celú výpovednú dobu. Tento záver vyplýva aj z Dôvodovej správy, ktorá výslovne
určuje, že ide o určitú formu satisfakcie pre zamestnávateľa, ktorá nemá priamy súvis s prípadnou
škodou spôsobenou zamestnancom, ale jej účelom je postihnúť zamestnanca za svojvoľné konanie.
Zákonník práce preto ani nepriznáva súdu moderačné právo, ktorým by prípadne mohol zmierniť
výšku peňažnej sankcie. Žalovaný porušil povinnosť byť prítomný na pracovisku a vykonávať prácu

aj počas plynutia výpovednej doby. Tým vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo
výške priemerného mesačného zárobku za jeden mesiac, t. j. 1.103,- eur. Na vznik tohto nároku nemá
vplyv okolnosť, že pracovný pomer zamestnanca by skončil skôr na základe inej právnej skutočnosti
(uplynutím dohodnutej doby trvania). Pokiaľ ide o trovy konania, napriek tomu, že žalobca mal úspech
v rozsahu 66,66 % a jeho návrh bol zamietnutý v 33,34 %, avšak trovy konania súd priznal len vo

výške 33,34 % ním uplatnených trov súdneho konania, ide o vnútorne nelogický výrok odporujúci zneniu
§ 142 ods. 2 O. s. p., keď navrhovateľovi boli priznané trovy súdneho konania v časti, v ktorej nemal
úspech. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a
žalobcovi prizná náhradu trov konania. Žalobca si neuplatňuje trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd druhej inštancie, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného
odvolania žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 C. s. p. ( z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho
súdu nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 667,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 667,35
eur od 13.1.2016 do zaplatenia ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust.
§ 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým súd
prvej inštancie v ostatnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1, 2 C. s. p.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil.7. Súd druhej inštancie sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C. s. p. stotožňuje s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie a poukazuje na dôvody v ňom uvedené.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalobca namieta postup okresného súdu, keď žalobcovi nepriznal nárok uplatnený vo výške
priemerného mesačného zárobku žalovaného, vychádzajúc z jednomesačnej výpovednej doby, ale
tento nárok pomerne krátil. Žalobcovi priznal nárok len za 20 dní, vychádzajúc zo skutočnosti, že

pracovný pomer uzavretý na dobu určitú dňom 20.09.2015 zanikol a neprítomnosť zamestnanca trvala
od 01.09.2015.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne.

11. Priznaný nárok sa opiera o ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého ustanovenia, ak

zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na
peňažnúnáhradunajviacvsume,ktorájesúčinompriemernéhomesačnéhozárobkutohtozamestnanca
a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o
peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

12. Výklad právnej normy, ktorý zvolil súd prvej inštancie, keď nárok pomerne krátil, zodpovedá zmyslu
a účelu danej právnej úpravy. Citované ustanovenie, pokiaľ ide o náhradu, ktorú je povinný zaplatiť
zamestnanec zamestnávateľovi pri nezotrvaní v práci počas výpovednej doby, je priamo úmerný dĺžke
výpovednej doby, po ktorú zamestnanec na pracovisku nezotrval. Bolo by v rozpore so zmyslom
a účelom daného ustanovenia, keby výška sankcie pre zamestnanca nebola priamo úmerná miere

porušenia jeho povinností.

13. Súd druhej inštancie súhlasí s argumentáciou žalobcu, že daný inštitút plní sankčný charakter a
má povahu paušalizovanej náhrady škody, ktorá zamestnávateľovi vznikne. To však nič nemení na
skutočnosti, že je dôvodné zohľadniť dĺžku neprítomnosti zamestnanca na pracovisku vo vzťahu k

súhrnnej dĺžke výpovednej doby.

14. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa aj skutočnosť, že v danom prípade pracovný pomer
zamestnanca u zamestnávateľa neskončil výpoveďou a samotná možnosť aplikácie ust. § 62 ods.
8 Zákonníka práce sa odvolaciemu súdu javí sporná. Z dôvodu viazanosti rozsahom odvolania, keď

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 667,35 eur
spolu s príslušenstvom, nadobudol právoplatnosť, odvolací súd ďalej túto argumentáciu nerozvíja.

15. Súd druhej inštancie sa zároveň stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania.
Žalobca mal v konaní pomerný úspech, preto okresný súd správne percentuálne stanovil čistý úspech

žalobcu, ktorý predstavuje 33,32 %. Čistý úspech žalobcu sa percentuálne vyjadruje tak, že sa
vypočíta jeho úspech, ten v danom prípade predstavuje 66,66 % a naproti tomu jeho neúspech (čo
zároveň predstavuje úspech žalovaného), ktorý predstavuje v danom prípade 33,34 % a rozdiel týchto
percentuálnych vyjadrení, teda suma 33,32 % predstavuje čistý úspech žalobcu. Okresný súd potom
postupoval správne, keď žalobcovi priznal iba 33,32 % účelne vynaložených trov konania.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 262 ods.
1 C. s. p. V odvolacom konaní je úspešným účastníkom žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne prvostupňový súd.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)