Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216372
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6612216372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 8C/187/2012-46 zo dňa 16. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
2. Okresný súd posúdil žalobu žalobcu a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danej
veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené ustanovením § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca

si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej
skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote
o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane žalobcu na základe nesprávneho
úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že v konaní vedenom
u okresného súdu pod sp. zn. 9Er/12/2009 bola súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručená dňa 09. 01.
2011. Dňa 12. 01. 2011 súd vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonávaním exekúcie.

V konaní sp. zn. 9Er/889/2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 09. 09.
2010, súd vo veci vydal poverenie dňa 17. 09. 2010. V konaní sp. zn. 5Er/974/2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená dňa 04. 10. 2010, súd vo veci vydal poverenie dňa 11. 10. 2010. V
konaní sp. zn. 14Er/12/2010 súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 09. 01. 2009, súd vo

veci vydal poverenie dňa 13. 01. 2009. V konaní sp. zn. 17Er/17/2009 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 09. 01. 2009, dňa 13. 10. 2009 súd vo veci vydal poverenie. Súd na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že poverenie bolo vydané v lehote 15 dní vo všetkýchexekučných konaniach, pričom jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tvrdenie žalobcu
otom,žeOkresnýsúdLučenecvovyššiecitovanýchexekučnýchkonaniachrozhodoložiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote 15 dní, je nepravdivé. Vzhľadom na

to dospel k právnemu názoru, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu
uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a ani ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003
Z. z. z titulu uplatneného nároku zo strany žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a teda neexistuje ani

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že by rozhodol
o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. súd nároky uplatnené
žalobcom v žalobe nepovažoval za dôvodné, a preto žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo

doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok

spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 357/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom; za danej situácie, okresný súd
pretonemalvecmeritórneprejednať.Žiadalrozsudokokresnéhosúduzrušiťavecmuvrátiťnaopätovné
prejednanie.

5. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa

ust. § 387 ods.1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncetrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.8. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené

v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa
týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď žalobu žalobcu
zamietol. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, pričom okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
vtedy platným ustanovením § 132 O.s.p., súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre
rozhodnutie a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného

v čase rozhodovania okresného súdu.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.

13. K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

14. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
prihodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizávermisúdunastranedruhej.Okresnýsúdneporušil

právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne

konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu a
uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie žalobcu je
síce pravdivé, avšak odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe súdu len
dňa 11. 10. 2013. Odvolací súd poukazuje na to, že z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe,
že žalovaný v obdobných súdnych sporoch podáva v zásade rovnaké vyjadrenie k žalobám žalobcu,

pričom žalobcovi je nepochybne známy obsah vyjadrení žalovaného k žalobám žalobcu, ktorými sa
domáha plnenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu,
ktorý mal vzniknúť žalobcovi tým, že súd v exekučnom konaní nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Za danej situácie nemožno
prvostupňovému súdu vyčítať nesprávny procesný postup s prihliadnutím aj k tomu, že žalobca bol na

pojednávanie riadne predvolaný, keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie
dňa 11. 09. 2013, pojednávanie sa uskutočnilo dňa 16. 10. 2013 a je zrejmé, že bola dodržaná lehota v
zmysle § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi nič nebránilo, keďže mal dostatok času
na prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na pojednávanie a oboznámiť sa aj s vyjadrením žalovaného.

15. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 16. 10. 2013, účastníci na toto
pojednávanieboliriadnepredvolaní.Hocižalobcabolnapojednávanieriadneavčaspredvolaný,napriektomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže žalobca sa z neúčasti na
pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa pojednávania zúčastniť
nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle

§ 101 ods. 2 O. s. p. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa
dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti
na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za postup súdu, ktorým
by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu,
listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa

žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu
prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani
žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie
pojednávania okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.

16. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že vo všetkých exekučných konaniach, tak ako sú tieto

uvedené vyššie, súdom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora v lehote
kratšej ako 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora, ktorou sa domáhal poverenia na vykonanie
exekúcie.Správneokresnýsúdvyhodnotil,žežalobcanepreukázal,žebyčinnosťousúduvnamietaných
konaniach došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, pričom nepreukázal žalobca ani vznik,
ani výšku skutočnej škody prípadnej nemajetkovej ujmy. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť objektívna, bez
zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je
jednakvdanejvecivytýkanýnesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdu,ďalejexistenciaškodyapríčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich

predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy
štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z
rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní
zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so

zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol teda zistený jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti, a preto okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti, a teda existenciou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným

postupom a touto škodou.

17. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd
prvej inštancie a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne
uvádzať, bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny odvolacím súdom v zmysle

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdený.

18. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne
aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. Hoci žalovaná bola úspešnou účastníčkou konania, právo na

náhradu trov konania si v konaní pred okresným súdom neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej právo na
náhradu trov konania nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v

súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. V odvolacom konaní bola plne úspešnou účastníčkou
žalovaná, a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).