Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613213271
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613213271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: J. Č.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XXX, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36432105, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná a s., so sídlom Trnavská cesta 7 v Bratislave pod sp. zn. WHB/0111/0286 zo dňa
28. 2. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 5. 2013.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri

Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a s., so sídlom Trnavská cesta 7 v Bratislave pod sp. zn.
WHB/0111/0286 zo dňa 28. 2. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 5. 2013, a to do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd protinávrh žalovaného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 5. 6. 2013 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s.
so sídlom Trnavská cesta 7 v Bratislave pod sp. zn. WHB/0111/0286 zo dňa 28. 2. 2013 a zároveň
žiadala náhradu vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedla, že predmetným rozsudkom bola zaviazaná k úhrade dlžnej sumy vo
výške 533,76 eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Uviedla, že
predmetný rozsudok nie je z jej strany splniteľný, nakoľko žije na hranici chudoby. Už v písomnom
vyjadrení pre rozhodcovský súd uviedla dôvody, pre ktoré nie je schopná splatiť svoj dlh v plnej výške,
čo aj dokladovala výplatnými páskami. Dlh môže splácať len v mesačných splátkach po 20,- eur, čo
rozhodcovskému súdu navrhovala. On to však neakceptoval.

Žalobkyňa žalobný nárok opiera o tvrdenie, že rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo
nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej
moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, (viď rozhodnutie Ústavného súdu č. k. IV. ÚS
174/02) ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitrážvznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom
určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyvážeností vzájomných pozícií.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul, je
nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku žalobkyňa žiada, aby súd vychádzal z rozsudku

Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993
o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. V ďalšom texte žalobkyňa poukázala na článok 6 ods. 1 citovanej smernice, v
súvislosti s ktorým uviedla, že ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho
procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov.

V závere odôvodnenia predmetného návrhu žalobkyňa citovala § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu,

ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je
v rozpore s dobrými mravmi, ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo
uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu, naviac v
neprospech slabšieho. Citovala časť textu z rozhodnutia Ústavného súdu SR z 3. 3. 2011 č. k. IV.
ÚS 60/ a v závere uviedla, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je

dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých
sa od nej vymáha plnenie, ponechala na judikovanie súdu. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok
je po právoplatnosti exekučným titulom, hrozí žalobkyni už teraz začatie exekučného konania na
podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V exekúcii by tak žalobkyni hrozila
nenapraviteľná ujma na právach a majetku (§ 61 Exekučného poriadku) a z tohto naliehavého dôvodu

žalobkyňa žiada, aby súd jej poskytol ochranu a vyhovel jej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a odkladu jeho vykonateľnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

K žalobe žalobkyňa predložila kópiu rozhodcovského rozsudku č. k. WHB/0111/0286 bez vyznačenia
klauzuly právoplatnosti.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, ktorá na svojom návrhu naďalej
v celom rozsahu trvala.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, k žalobe sa vyjadril písomne, a preto súd podľa § 101 ods. 2

O.s.p. pojednával za jeho neprítomnosti.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobkyne, za použitia dôkazných listín - kópie spisu
predloženého súdu Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a. s. v Bratislave súd zistil tento skutkový stav:

Z dôkazného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a. s. v Bratislave sp. zn. WHB/0111/0286 súd zistil a vzal za preukázané, že žalovaný
sa návrhom doručeným dňa 5. 1. 2011 dožadoval na rozhodcovskom súde vydania rozhodcovského
rozsudku, ktorým určí žalobkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 781,76 eur s príslušenstvom a nahradiť

trovy konania. Súčasťou návrhu bola zmluva o úvere uzavretá medzi Poštovou bankou, a. s. so sídlom
v Bratislave a J. Č., zmluva o postúpení pohľadávky, aktuálny stav úveru, výzva na jeho zaplatenie,
výpis z bankovej knihy.Predmetný rozhodcovský súd vyzval J. Č. k podaniu žalobnej odpovede, a to písomnými výzvami zo
dňa 3. 6. 2011 a 8. 9. 2011. Z obsahu spisu rozhodcovského súdu nevyplýva, žeby sa žalovaná k tejto
výzve písomne vyjadrila. Následne rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok dňa 28. 2. 2013,

ktorý bol J. Č. doručený dňa 15. 5. 2013.

Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.
5. 2013, žaloba bola podaná dňa 5. 6. 2013, takže jej nárok bol uplatnený v zákonnej 30-dňovej lehote.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že text predmetnej žaloby použila z internetovej stránky, ktorá
satýkavybavovaniasťažnostíspotrebiteľovpribankovomstyku.Žalobupodalahlavneztohodôvodu,že
momentálne by nebola schopná zaplatiť dlžnú sumu, k zaplateniu ktorej bola rozhodcovským rozsudkom
zaviazaná. Uviedla však, že je si vedomá svojho dlhu voči pôvodnému veriteľovi - Poštovej banke, a.
s., nevie, akú dlžnú sumu s úrokmi momentálne má ešte zaplatiť, avšak nesúhlasí s tým, že o tomto
dlhu rozhodol rozhodcovský súd. Preto sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku predmetnou

žalobou. Náhradu trov konania v prípade úspešnosti v spore nepožadovala.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu, súdu doručenom dňa 22. 11. 2013 uviedol, že navrhuje žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, alternatívne, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok, aby
pokračoval podľa ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v konaní

vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na rozhodcovskom súde a zaviazal navrhovateľku k
zaplateniu sumy vo výške 781,76 eur s príslušenstvom a zaviazal ju aj k náhrade trov rozhodcovského
konania a trov právneho zastúpenia v tomto konaní.

V ďalšom žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa v odôvodnení návrhu uvádza, že zrušenia

predmetnéhorozsudkusadomáhazdôvodu,ženiejeschopnásplniťuloženúpovinnosťzekonomických
dôvodov, pričom uvádza, že žiadala rozhodcovský súd o plnenie v splátkach, čo však z obsahu
dôkaznéhospisunevyplýva.Namietal,žezneniepetituniejezrozumiteľnéaurčitéaniejeznehozrejmé,
čoho sa vlastne žalobkyňa domáha. V ďalšom poukázal na to, že žalobca podal na rozhodcovskom súde
žalobu v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky Poštovou bankou, a. s. v zmysle § 93b ods. 1 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorá nebola žiadnym z účastníkov (teda ani žalobkyňou) spochybnená.
Rozhodcovská doložka teda bola dohodnutá riadne, v súlade so zákonom. S poukazom na citáciu
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 9CoE 74/2013 uviedol, že
ani v tomto rozhodnutí niet zmienky o tom, z akého dôvodu by malo mať dojednanie rozhodcovskej
doložky značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a

v súvislosti s tým poukázal na článok 2 ods. 3 Ústavy SR.

V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že zmluva o úvere medzi J. Č. a právnym predchodcom
žalovaného (Poštovou bankou, a. s.) bola uzavretá pred 1. 1. 2008, teda pred novelizáciou Občianskeho
zákonníka týkajúcou sa spotrebiteľských vzťahov, kedy zmluva o úvere nebola taxatívne považovaná

za spotrebiteľskú zmluvu. Z toho dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z. z.
účinného od 1. 1. 2008, keďže v zmysle prechodných ustanovení k novele Občianskeho zákonníka a
Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
1. 2008, posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že na predmetnú zmluvu o
úverenemožnoaplikovaťustanovenia§52Občianskehozákonníka.Poukázalnačlánok2ods.2zákona

č. 460/1992 Zb.. Žalovaný poukázal v súvislosti s týmto výkladom na viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu SR, ktoré pojednávanú o zákaze retroaktivity, ktorá je súčasťou ustálenej judikatúry Ústavného
súdu SR.

V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na § 93b ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle

ktorého Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s týmto zákonným ustanovením, nakoľko toto jej
ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Právny predchodca žalovaného tak v prípade neplnenia si povinností zo strany klienta nemal inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovský súd v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky. Poukázal

na nálezy Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 499/2012, sp. zn. II. ÚS 244/2009, sp. zn. III. ÚS 36/2010.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, aj napriek
tomu, že nesie dôkazné bremeno v spore, aj napriek tomu, že uvádzala nepravdivé tvrdenia (o tom, žesa mala vyjadriť na výzvy rozhodcovského súdu) a pokiaľ si vedela sama pripraviť predmetnú žalobu,
je zrejmé, že má právne povedomie na dostatočnej úrovni, a teda vedela posúdiť obsah rozhodcovskej
doložky.

Ohľadom neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalovaný poukázal na výrok Súdneho dvora EÚ v prípade
Pannon GSM (C-243/08), výrok v prípade Asturcom (C-40/08), dal do pozornosti súdu dôvodovú správu
k ustanoveniu § 53 Občianskeho zákonníka pod písm. r/. K tomu uviedol, že predmetná zmena bola do
nášho právneho poriadku zavedená na základe smernice Rady 93/13/EHS, v súvislosti s čím poukázal

na doktrínu judikovanú vo veci CILFIT (283/81), v ktorej ESD rozhodol, že vnútroštátny súd poslednej
inštancie sa pri interpretácii komunitárneho práva nemusí v zmysle čl. 177 ZEHS obrátiť na ESD s
predbežnou otázkou, ak sú splnené určité podmienky, pričom jedna z týchto podmienok je porovnanie
rôznych jazykových verzií, k čomu odcitoval znenie relevantného ustanovenia (Príloha, bod 1, písm. q)
vo viacerých jazykoch. Uviedol, že porovnanie dokazuje, že slovenská verzia je zavádzajúca, k čomu
popísal, z akého dôvodu. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konanínavrholžalobuzamietnuť,alternatívnevprípadezrušeniarozhodcovskéhorozsudku,pokračovať
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na rozhodcovskom súde.

Žalobkyňa sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho
dodatočného ustanovenia.

Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného
ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa môžu
dohodnúť,žesvojsporpredložianarozhodnutieurčitémustálemurozhodcovskémusúdu.Vtomprípade
platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v
čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej

zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovský súd musí
rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.

Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie,
ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä
ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenievzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy
alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná

praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy

na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Prevedeným dokazovaním, vychádzajúc z dôkazného spisu Stáleho rozhodcovského súdu súd zistil,
že právny predchodca žalovaného Poštová banka, a. s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4 v Bratislave a

žalobkyňa uzavreli dňa 21. 2. 2007 v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch zmluvu o úvere v spojení s obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len „zmluva o úvere a
OP“), prevzatie ktorých žalobkyňa podpísala dňa 21. 2. 2007.

V článku 9, bod 9.2 s názvom Prechodné a záverečné ustanovenia OP sa uvádza: Zmluvné strany sa

dohodli,žeakékoľvekspory,ktorévzniknúzoZoÚaOP,budúriešenédohodou.Vprípadenedosiahnutia
dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich
so ZoÚ a OP, vrátane sporu o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred
stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s.,
IČO: 35 862 882, zapísaná na OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa vl. č. 3157/B, podľa jeho vnútorných

predpisov /RAM/. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie
bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument),
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi

účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci OP k úverovej zmluve č. 7899843807.
Súd skúmal, či rozhodcovská doložka napriek podpisu oboch zmluvných strán bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa k tomuto nevyjadrovala, svoj nárok opierala len
o tvrdenie, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd daný stav zhodnotil
tak, že rozhodcovská doložka v danom prípade nebola individuálne dojednaná. Individuálne vyjednanie

zmluvných podmienok znamená, žeby si žalobkyňa sama niečo v poistnej zmluve vymienila a druhá
strana - žalovaný by to prijal. V tomto prípade však k takémuto dojednaniu nedošlo. Žalovaný využil
štandardnú, formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006),
kde navyše drobným písmom pod článkom 9 v Prechodných a záverečných ustanoveniach je vložený
text rozhodcovskej doložky. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobkyňa sa domáha zrušenia predmetného

rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení
posledných noviel a článku 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS. Nakoľko právne posúdenie nároku žalobcu
je v kompetencii súdu, tento v danom prípade s dôrazom na vyššie citované zákonné ustanovenianeplatnosť predmetnej rozhodcovskej doložky posudzoval podľa ustanovení § 40 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 244/2002 Z. z.

V súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z. z. (t. j. poslednou novelou zákona č. 244/2002 Z.
z. ) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej rozhodovacej činnosti
zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného

efektu súdneho rozhodnutia;
- Elisa Maria Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;
- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno

rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí
zaoberať samotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie
sumy 533,76 eur s príslušenstvom uplatnenej na základe článku 9, bod 9.2 Obchodných podmienok
predmetnej zmluvy o úvere.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z. z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných

podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené

ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je
možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval, či neposudzoval ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, či ustanovenie Obchodných podmienok bolo individuálne dojednané
a súd zároveň poukazuje na to, že z celého obsahu dôkazného spisu sp. zn. WHB/0111/0286 nevyplýva,
žebysapredmetnýrozhodcovskýsúdprihodnotenípredmetnéhosporuvôbectoutootázkouzaoberal.Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento sa podrobne zaoberal výškou nezaplateného

dlhu, požadovanými úrokmi z omeškania, preukázaním legálnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o
úvere a po zistení, že nemal pochybnosť o nároku žalobcu, vo veci rozhodol.

Z obsahu odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, zo žiadnej jeho časti nevyplýva tá
skutočnosť, žeby právny predchodca žalovaného pri podpisovaní zmluvy o úvere poúčal preberateľa

úveru s tou skutočnosťou, že má možnosť neprijať návrh rozhodcovskej doložky. Takéto tvrdenie nebolo
v rozhodcovskom konaní, ani v inom, žiadnym spôsobom preukázané a žalovaný v tomto konaní
nepredložil žiaden dôkaz o tomto tvrdení. Jeho konštatovanie v písomnom vyjadrení, že skutočnosť, že
žalobkyňapodpísaniepredmetnejrozhodcovskejdoložkyneodmietla,jeprejavomjejosobnejazmluvnej
slobody,jezavádzajúce,nakoľkozvýpovedežalobkynesúdvydedukoval,žejejprávnepovedomienieje

na takej úrovni, aby táto vedela pri podpise tak rozsiahleho textu zmluvy a obchodných podmienok k nej
zhodnotiť, o akú právnu skutočnosť sa v danom prípade jedná. Na základe takto zisteného skutkového
stavu súd skonštatoval, že v danom prípade existuje dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a
to práve v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z..V závere je potrebné pripomenúť, že súd sa nestotožňuje s právnym výkladom žalovaného, v ktorom
on uvádza, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z. z. účinné

od 1. 1. 2008, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá pred účinnosťou tohto zákona. V danom prípade
súd hodnotil neplatnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 28. 2. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31. 5. 2013 a vykonateľnosť dňa 4. 6. 2013. Súd teda posudzoval postup a výsledok rozhodovania
Stáleho rozhodcovského súdu, ktorého úkony boli vykonané v čase platnosti a účinnosti novelizovaných
predpisov, na ktoré žalovaný v písomnom vyjadrení poukazuje. Navyše v čase uzavretia úverovej

zmluvy už dávno platila smernica Rady 93/13/EHS (od 5. 4. 1993), o ktorú (okrem iných európskych a
vnútroštátnych predpisov) súd svoje právne zdôvodnenie v danom prípade opiera.

Žalobkyňa požadovala rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Lustráciou exekučných registrov tunajšieho súdu súd nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi

účastníkmi tohto konania a ani z výsluchu žalobkyne súd nezistil, žeby žalovaný podal návrh na začatie
exekúcie na základe konkrétneho rozhodcovského rozsudku. Nakoľko však predmetný rozhodcovský
rozsudok je vykonateľný, súd s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol
z dôvodu ochrany žalobkyne o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Čo sa týka návrhu žalovaného, aby súd pokračoval v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe podanej
na rozhodcovskom súde, a to tak, aby takejto žalobe vyhovel, súd nemal dôvod takémuto vzájomnému
návrhu vyhovieť, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil podľa ustanovení § 40 ods. 1 písm. j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak, ako to už bolo vyššie zdôvodnené. Z uvedeného
dôvodu o vzájomnej žalobe rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania od žalovaného
nepožadovala.

Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch
oslobodená a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a to podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.