Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/175/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214220.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov : 1/ G. A., rod. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. nad A. č. XX, 2/ L. G., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXX, 3/ C. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M., U. F. XXXX/XXA, všetci navrhovatelia zastúpení splnomocneným zástupcom O. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R., M. R. XX, proti odporcom 1/ L. L., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.,
D. E. D. X, 2/ C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. E. D. č. X, 3/ C. U., rod. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytomR.,D.E.D.č.X.,všetciodporcoviazastúpeníJUDr.OľgouRosulegovou,advokátkou,Advokátska
kancelária Bratislava, Ul. 29.augusta č. 5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/167/2011 - 67 zo dňa 21. 02. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 3/, ktorým sa domáhali určiť,
že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra N. pre okres N., obec a k. ú. M. na LV č. XXXX a XXXX
patria v celosti do dedičstva po nebohom C. D., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. O trovách
konaniarozhodolspoukazomnaust.§151ods.3 OSPtak,žeonichbuderozhodnutépoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nebohom C. D., nie je daný naliehavý právny záujem. Navrhovatelia ako dedičia po neb. C. D. vo
svojich výpovediach na pojednávaní potvrdili, že podpísali listinu pod názvom „vyhlásenie svedkov" zo
dňa 18. 01. 2003, v ktorej prehlásili, že ich otec (neb. C. D. pred 11 rokmi (asi v máji 1991), teda
ešte za jeho života , predal svoj vlastnícky podiel, ktorý mal reálne vyčlenený už svojimi právnymi
predchodcami v k. ú. M.. Navrhovateľky 1/ a 2/ uviedli, že sa mali pri podpise tejto listiny s odporcami
„baviť" o 1 ha a s predajom tohto hektára aj súhlasili. Podľa okresného súdu práve tento prejav vôle, resp.
takéto vyjadrenie navrhovateľov nekorešpondovalo s tým, čoho sa domáhali žalobou. Neprihliadal ani
na tvrdenie a vyjadrenie splnomocneného zástupcu navrhovateľov, že o tom, koľko a čo mali odporcovia
nadobudnúť na základe vydržania, nemali vedomosť a prvýkrát sa o tom dozvedeli až v roku 2010
pri prejednaní dedičstva po nebohej G. G.. Uvedené tvrdenie bolo vyvrátené oboznámením sa so
spisom Okresného úradu v Detve, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, z
ktorého vyplynulo, že rozhodnutia o tom, že odporcovia 1/ a 3/ nadobudli k sporným nehnuteľnostiam
vlastnícke právo vydržaním, boli doručované i navrhovateľom 1/ až 3/. Keďže prvou podmienkou pre
úspechurčovacejžalobyjepreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčeníatentovdanej
veci preukázaný nebol, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie
navrhovatelia 1/ až 3/. Namietali, že v danej veci majú naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe
spočívajúcivtom,žeaždoroku2010sapovažovalizavlastníkovspornýchpozemkov.Pozistení,žetietosú vedené v katastri nehnuteľností na odporcov, im nezostala iná možnosť ochrany, než podať žalobu na
súd o určenie vlastníckeho práva. V prípade vyhovenia žalobe sa ich právne postavenie zmení, pretože
rozsudok bude podkladom pre zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní
otázky naliehavého právneho záujmu by mal podľa nich súd vziať do úvahy nie už konkrétne výsledky
dokazovania ohľadne platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľov a odporcami), ale samotný právny záujem navrhovateľa na výsledku sporu a na možný
dopad sporu na jeho právne postavenie. Inú formu ochrany než žalobu na určenie vlastníckeho práva
navrhovatelia v tomto prípade nemajú. Navrhovatelia naďalej popierajú uskutočnenie kúpy pozemkov
odporcami od právneho predchodcu navrhovateľov vzhľadom aj na to, že ich otec žil od roku 1951 trvale
v M., a preto nie je možné, ako vypovedal svedok L., že s právnym predchodcom navrhovateľov - neb.
C. D. v roku 1991 priamo na M. osobne jednali a pozemky si v prírode aj reálne vyčlenili. Navrhovatelia
tvrdia, že ich otec - nebohý C. D. - nebol vlastníkom takej výmery pozemku, akú mali od neho odporcovia
získať, pretože právny predchodca navrhovateľov sporné nehnuteľnosti v minulosti vedené v PKV č.
XXX na parc. č. XXX/X/a zdedil vo výmere 7311 m2, a nie 56655 m2. Zdôraznili, že na pojednávaní pred
okresným súdom navrhovali vykonanie dôkazu, a to, aby súd zistil z pôvodnej pozemkovoknižnej vložky
aj výmeru, ktorú právny predchodca navrhovateľov vlastnil, súd však tento dôkaz nevykonal. Vzhľadom
na tieto skutočnosti navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrhu
navrhovateľov vyhovie alebo aby rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že tvrdenie navrhovateľov o
tom, že naliehavý právny záujem spočíva práve v tom, že až do roku 2010 sa títo považovali
za vlastníkov sporných pozemkov, nemôže obstáť, nakoľko navrhovatelia mali možnosť po podpise
vyhlásenia zo dňa 18. 01. 2003 toto napadnúť, resp. napadnúť rozhodnutia Okresného úradu v Detve,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré boli všetkým trom navrhovateľom
riadne doručené. Vo vyhlásení, ktorého dôveryhodnosť a platnosť navrhovatelia napádajú, sú uvedené
nielen čísla parciel v zmysle geometrického plánu č. 107/2002, ale nehnuteľnosti sú označené aj
v súlade so starým značením, teda zhodne s rozhodnutím Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote
zo dňa 26. 10. 1979. Svojím podpisom, teda, navrhovatelia potvrdili, že predmetné nehnuteľnosti boli
odpredané už v minulosti ich právnym predchodcom, pričom ku dňu podpisu týchto vyhlásení nedošlo k
ich právnemu usporiadaniu. Je, teda, jednoznačne evidentné o aké výmery sa jednalo. Sporné pozemky
však naopak, na základe dobromyseľnosti užívali odporcovia, o tieto sa riadne starali, obhospodarovali
ich a investovali do nich v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi na základe ich odkúpenia od právneho
predchodcu navrhovateľov - neb. C. D. a neskôr na základe vyhlásení, ktoré práve navrhovatelia
vlastnoručne podpísali, a ktoré ani v tomto konaní nespochybnili a uznali tieto podpisy za svoje.
Navrhovateľka 1/ ako i navrhovateľ 3/ uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nikto neužíval, nikto tam
nebýval, čo je v hrubom rozpore s podaným žalobným návrhom. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za
to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu.
Čo sa týka „spoluvlastníckeho" podielu právneho predchodcu navrhovateľov - neb. C. D., opätovne
zdôraznili, že práve na neho bol prevedený celý majetok po jeho rodičoch a súčasne mu bola uložená
povinnosť vyplatiť ostatných spoludedičov. Právny predchodca navrhovateľov preto získal pozemky
legálne a mal plné právo na základe toho s nimi aj disponovať podľa svojej vôle. Navrhli, aby odvolací
súd odvolanie v celom rozsahu zamietol.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním v
rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1,
2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 221
ods. 2 OSP na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že právny záver okresného súdu, že na určení, že predmetné
nehnuteľnostipatriadodedičstvaponebohomC.D.,niejedanýnaliehavýprávnyzáujem,niejesprávny.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/ OSP)
musí byť naliehavý - tento treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele určovacieho návrhu
a konečný zmyslel navrhovaného rozhodnutia. Povinnosťou navrhovateľov je tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to, že žalovaným je popieraná(ne)existencia práva, teda je to stav, že právny vzťah medzi účastníkmi je sporný, ohrozený, postavenie
žalobcu je v ňom neisté a tento stav nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom.
Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ OSP) má predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla
poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je namieste
tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú
nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť
úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Nejde pri tom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa
ňou žalobca domáha a z akých právnym pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem, sa teda, viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení
právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia
žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok
vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Záver súdu o (ne)existenci naliehavého právneho záujmu navrhovateľa preto predpokladá posúdenie,
či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
( uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 40/2011 ).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo, ak požadované určene
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo
právo. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.
V prejednávanej veci navrhovatelia uviedli, že požadované rozhodnutie súdu o ich návrhu má význam
predovšetkým na odstránenie spornosti vlastníckeho práva, nakoľko navrhovatelia sa považujú za
vlastníkov sporných nehnuteľností. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia 1/ až 3/ sa ako
dedičia po neb. C. D. domáhajú určenia, že v návrhu určené nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi v situácii, keď ako vlastníci sporných nehnuteľností sú v katastri nehnuteľností zapísaní
odporcovia 1/ až 3/. Skutočnosť, že navrhovatelia sú právnymi nástupcami po nebohom, nie je
sporná. Navrhovatelia ako právni nástupcovia neb. C. D. spochybňujú právny úkon, kúpnu zmluvu,
ktorou mali odporcovia od ich právneho predchodcu sporné nehnuteľnosti nadobudnúť, ako aj následné
rozhodnutia Okresného úradu Detva, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
zo dňa 30.06.2003 vydané po smrti práv. predchodcu navrhovateľov, ktoré deklarujú nadobudnutie
vlastníckeho práva odporcami vydržaním ( na č. l. 24 spisu). V prípade, ak by v konaní preukázali,
že k prevodu sporných nehnuteľností za života ich právneho predchodcu nedošlo, teda, ak by boli v
konaní úspešní, predmetné nehnuteľnosti by tvorili ku dňu smrti poručiteľa jeho vlastníctvo. Uvedeným
právnym posúdením by sa odstránila spornosť vlastníctva k nehnuteľnostiam a následné prejednanie
dedičstvabybololenvzájomnýmusporiadanímvzťahovmedzidedičminavzájom.Zuvedenéhovyplýva,
že návrhom navrhovateľov so zvoleným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva navrhovateľov alebo neistoty v ich právnom vzťahu voči odporcom, ktorí sú vedení v katastri
nehnuteľností ako ich vlastníci. Keďže navrhovatelia spochybňujú vlastnícke právo odporcov, založené
na právnom úkone - kúpnej zmluve (prevode) sporných nehnuteľností počas života ich právneho
predchodcu, a následne aj rozhodnutia správneho orgánu, potom až po právnom posúdení týchto
skutočností je možné vyhodnotiť, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva po nebohom C. D..Pri riešení otázky preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení existencie
vlastníctva k nehnuteľnostiam treba mať na zreteli aj požiadavku určitosti vlastníckych práv, ich
nespornosti a tiež spoľahlivosti ich evidencie v katastri nehnuteľnosti. Žalobe na určenie vlastníctva
najmä pre jej jednoznačnosť, treba vždy dať prednosť pred žalobou popierajúcou vlastníctvo, alebo
žalobou na plnenie. Takéto pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu je spôsobilé výrazne zlepšiť
právne postavenie navrhovateľov.
Okresný súd však v odôvodnení neexistencie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení
neuviedol, či, a prípadne ako uvádzané skutočnosti zohľadňoval, neposkytol ani vysvetlenie toho, prečo
na uvedené hľadiská nebolo podľa neho potrebné prihliadať. Záver o nedostatku naliehavého právneho
záujmu vyvodil z toho, že počas života právneho predchodcu navrhovateľov došlo k prevodu sporných
nehnuteľností na odporcov, a teda zameral sa na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť samotnej žaloby. V
tomto smere vykonal i podrobné dokazovanie, na základe ktorého vyhodnotil, že za života právneho
predchodcu navrhovateľov došlo k platnému prevodu sporných nehnuteľností na odporcov, a teda ku
dňu smrti poručiteľa - otca navrhovateľov neb. C. D., tento nebol ku dňu svojej smrti ich vlastníkom.
Uvedené právne závery však nie je možné subsumovať pod nedostatok naliehavého právneho záujmu
ako podmienky prípustnosti samotnej žaloby . Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu
je nutné posudzovať právny záujem navrhovateľov na výsledku sporu a na možný dopad sporu na jeho
právne postavenie, nakoľko inú formu ochrany než žalobu o určenie vlastníckeho práva navrhovatelia
v tomto prípade nemajú.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd uvádza, že právny záujem na určení, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi C. D., je kvalifikovaný, a preto naliehavý. Okresný
súd na základe nesprávneho právneho záveru žalobu zamietol, preto odvolaciemu súdu neostávala
iná možnosť ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Keďže okresný súd návrh
zamietol len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a v tomto smere založil aj odôvodnenie tohto
rozhodnutia, bude jeho úlohou posúdiť nárok navrhovateľov z procesnoprávneho i hmotnoprávneho
hľadiska, teda posúdiť, či navrhovatelia unesú dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že sporné
nehnuteľnostipatriadodedičstvapoichprávnompredchodcovi.Najmäposúdi,čitvrdenianavrhovateľmi
uvádzané v konaní budú hodnoverným spôsobom i preukázané, uvedie, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, na základe akých právnych
ustanovení rozhodol, teda, vysporiada sa so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného
nároku.
Vyriešenie otázky, či sporné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva po právnom predchodcovi
navrhovateľov v konečnom dôsledku znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu a požadované určenie nemá povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo
nie je právny vzťah. Cieľom podanej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia je práve
posúdenie, či kúpnou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcami,
ako aj deklaratórnym rozhodnutím správneho orgánu v dôsledku vydržania nehnuteľností odporcami
(ne)došlo k zmene vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ešte za života práv. predchodcu
navrhovateľov. Tento právny záver nie je možné posudzovať len prejudiciálne vo vzťahu k skúmaniu
existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení. V tomto prípade už
ide o posúdenie veci samej.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.