Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115011485
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115011485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. októbra

2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
C. Y., nar. XX. novembra XXXX v T., trvalé bydlisko T. -
T. L. E., prechodné bydlisko T. - J.,
M. č. XX, nezamestnaného,

j e v i n n ý , ž e

- v Košiciach a inde od júla 2014 doposiaľ neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim
dcéram T. H., nar. X.X.XXXX a T. H., nar. XX.X.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a
výška, ktorej bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41P/52/2012 zo dňa
6.8.2013, právoplatný dňa 31.8.2013, prispievať na mal. T. H. sumou vo výške 50,- eur mesačne od
1.8.2012 do budúcna a na mal. T. H. sumou vo výške 50,- eur mesačne od 1.8.2012 do budúcna, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. Y., túto povinnosť si neplní aj napriek tomu, že bol pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného
súdu Košice I pod sp. zn. 10T/61/2013 zo dňa 19.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2013,
odsúdený, čím takto dlhuje na výživnom matke detí C. Y. sumu vo výške 2 700,- eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jedného) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním súd dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný C. Y. na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku, zároveň uviedol, že je si vedomý
všetkého a dĺžne výživné uhradí do mesiaca v hotovosti.

Svedkyňa poškodená C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že doposiaľ si obžalovaný nesplnil svoju
povinnosť a neuhradil nič z dlžného výživného a rovnako ani žiadnym iným spôsobom
neplnil vyživovaciu povinnosť.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/52/2012 je zrejmé, že obžalovaný je povinný prispievať

na maloleté deti T. a T. mesačne k rukám poškodenej sumou 50 Eur na každé dieťa, vždy do pätnásteho
dňa v kalendárnom mesiaci.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 10T/61/2013 zo dňa 19.9.2013 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením

dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel
k záveru o vine obžalovaného. Obžalovaný priznal spáchanie skutku a prejavil ochotu vyplatiť dlžné
výživné, avšak k samotnej úhrade nedošlo, čo vyplýva z výpovede svedkyne poškodenej. Súd zároveň
konštatuje skutočnosť, že suma vyživovacej povinnosti na maloleté deti je vo výške 50 Eur na jedno

dieťa, čo je pomerne nízka suma, nakoľko to nie je ani dvojnásobok sumy 30% životného minima
(obligatórna povinnosť bez ohľadu na možnosti obžalovaného) a teda nejedná sa o takú mesačnú sumu,
ktorá by závažným spôsobom komplikovala plnenie zo strany obžalovaného. Súd skúmal aj schopnosti
obžalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť, pričom v tomto nezistil žiadne závažné obmedzenia.
Obžalovaný je živnostník a počas celej doby trestnej činnosti nebol poberateľom dávok sociálneho

zabezpečenia.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin

spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a po stránke
subjektívnej sa konania dopustil v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., pretože
vedel, že svojím konaním môže porušenie zákona spôsobiť a pre takýto prípad bola s tým uzrozumený.

Súd predovšetkým v záujme maloletých detí odročil pojednávania dal možnosť obžalovanému, aby

dodatočne zaplatil dlžné výživné, tak ako sa sám vyjadril. Avšak ani po tejto možnosti tak obžalovaný
neurobil.

K výroku o treste:

Súd obžalovanému C. Y. uložil podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu
a následok a najmä na osobu páchateľa, jej pomery a možnosti jej nápravy. Takto uložený trest, pokiaľ
ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v prípadeobžalovaného zamedziť mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti a výchovne na neho pôsobiť tak, aby v
budúcnosti viedol riadny život.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., pretože už bol
v minulosti za trestný čin odsúdený a zároveň zistil jednu poľahčujúcu okolnosť z zmysle § 36 písm. l)
Tr. zák. nakoľko obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd rozhodol v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Tr. zák. a

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné
podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.