Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200003
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. U., O. X. XXX, t.č. bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. U., O. X. XXX, a otec - U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XXX, o zmenu zverenia maloletého,
rozhodujúc o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 23. marca 2016, č.k.
1P/1/2016-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti
otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s účinnosťou od 23.12.2015
(výrok I.), matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca maloletého s účinnosťou od 23.12.2015 (výrok II.), nedoplatok matky na výživnom za
obdobie od 23.12.2015 do 31.03.2016 v sume 81,39 eur súd povolil matke splácať v splátkach po 10 eur

mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia,
pod následkom straty výhody splátok (výrok III.) a zároveň súd upravil styk matky s maloletým v rozsahu
každej stredy a nedele v roku v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska otca a za prítomnosti
otca (výrok IV.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 3P/66/2014-68, zo dňa 01.04.2015
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 24 ods. 1, ods. 4, 25 ods. 1 a 2, § 26,
§ 36, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vecne svoje
rozhodnutie odôvodnil záverom, že návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti
bol podaný dôvodne, keďže od ostatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
matky maloletého, ktorá má v súčasnosti vzhľadom na svoje osobné pomery len obmedzené možnosti
zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého.

3. Maloletý U. bol rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 3P/66/2014-68 zo dňa 01.04.2015 zverený do
osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na syna výživné 230,- eur mesačne a súčasne bol
upravený jeho styk s maloletým. Súd mal z dokazovania zistené, že matka v priebehu posledného pol
roka dvakrát zmenila bydlisko, keď najskôr bývala aj s dieťaťom u svojej matky, odkiaľ kvôli problémovýmvzťahom odišla do Zariadenia sociálnych služieb J. N. so sídlom v F.. Zo správy tohto zariadenia vyplýva,
že matka s dieťaťom boli klientmi zariadenia od 17.09.2015, pričom už od príchodu bola vysledovaná u
matky neprimeraná úzkosť a nesústredenosť, ktoré sa časom stupňovali, preto jej odporučili návštevu

psychiatra, čo však dôrazne odmietla s tým, že psychicky je v poriadku. Začala sa však správať
nevyspytateľne a zanedbávala starostlivosť o syna. V nedeľu 20.12.2015 nahlásili ostatné klientky
centra malátnosť matky aj syna, v dôsledku čoho došlo k ich hospitalizácii, pričom ošetrujúca lekárka
v nemocnici spozorovala u matky psychické problémy a v prepúšťacej správe jej odporučila návštevu
psychiatrickej ambulancie. V izbe matky v útulku boli nájdené lieky a bolo tu podozrenie na požitie

omamných látok. Z ambulantnej správy psychiatra zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že matka sa na základe
odporúčania praktickej lekárky po prepustení z interného oddelenia Nemocnice v Skalici, kde bola prijatá
kvôli stavu po požití omamných látok, dostavila, avšak psychiater nezistil u matky žiadne psychotické
prejavy a dospel k záveru, že si momentálne psychiatrickú liečbu nevyžaduje. Toxikologické vyšetrenie
matke robené nebolo, vyšetrenie moču u syna bolo negatívne. O celej situácii bol informovaný otec
maloletého, ktorý už od prijatia syna do útulku prejavoval o neho záujem, využíval plánované stretnutia,

kupoval mu hračky a oblečenie, finančne podporoval aj jeho matku a chce zabezpečovať starostlivosť
o maloletého, ktorý u neho býva od 23.12.2015. Otec má pre syna vytvorené vhodné podmienky, býva
v rodinnom dome vo vlastníctve jeho brata a spolu s ním matka otca (starobná dôchodkyňa), ktorá mu
pomáha so starostlivosťou o syna, keďže otec pracuje v Rakúsku na tri zmeny, kam denne dochádza.
Matka maloletého v súčasnosti býva u svojej matky v jej rodinnom dome v V. U., syna navštevuje v

stredu a v nedeľu za prítomnosti otca od 16.00 hod. do cca 18.00 hod., kedy sa môže s maloletým
hrať, pričom otec do ich stretnutí nezasahuje. Vzájomné vzťahy rodičov sú dobré, otec s matkou spolu
vychádzajú a vedia sa na určitých veciach dohodnúť. Otec nemá s dieťaťom žiadne problémy, zlepšil sa
aj jeho zdravotný stav. Keď si syna zobral bol roztrasený, koktal a nevedel riadne rozprávať, no asi po
týždni sa dal do poriadku, teraz je šťastný, krásne rozpráva a má svoje návyky, čo predtým absentovalo.

Otec v konaní uviedol, že si nevie predstaviť, že by bol syn opäť zverený matke, keďže táto sa nevie
postarať ani sama o seba, navyše sa teraz vrátila bývať k svojej matke, u ktorej bola psychicky týraná,
bitá a syn sa na to pozeral. Matka síce v konaní uviedla, že vo vzťahu so starou matkou už nezhody
nie sú a preto by sa chcela naďalej o syna starať a bývať u nej v V. U., no súd mal preukázané, že
práve stará matka dieťaťa ju priviedla aj s dieťaťom do útulku a tiež, že sa matka viackrát dožadovala

pomoci na Obecnom úrade v V. U., na základe čoho obecný úrad informoval o problémoch v rodine
otca dieťaťa. Súd tak mal jednoznačne preukázané, že matka momentálne nemá uspokojivo vyriešenú
svoju bytovú otázku a to najmä vzhľadom na nevyjasnené vzťahy v rodine, preto synovi v súčasnosti
nemôže poskytnúť dostatočne stabilné rodinné prostredie vhodné pre jeho výchovu. Na druhej strane
bolo zistené, že otec má vytvorené všetky podmienky na riadnu starostlivosť o dieťa, o ktoré sa príkladne

stará a chce tak robiť aj do budúcna, pričom zverenie maloletého do starostlivosti otca odporučil tiež
kolízny opatrovník. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je v záujme riadneho a
všestranného fyzického a psychického vývoja maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca,
ktorý sa už o dieťa stará a v jeho starostlivosti o syna neboli zistené žiadne nedostatky. Zároveň súd
upravil styk matky s maloletým takým spôsobom, akým sa už v súčasnosti realizuje s poukazom na to, že

rodičia sú podľa ich vlastného vyjadrenia schopní v určitých veciach sa dohodnúť. Pri určení výživného
súd vychádzal z čistého mesačného zárobku otca 1.811,32 eur a matky, u ktorej bolo zistené, že je na
materskej dovolenke, v Rakúsku má uplatnený rodičovský príspevok i prídavok na dieťa, doposiaľ sú jej
však vyplácané len prídavky v sume 168 eur mesačne. Zaviazal preto matku platením minimálneho
výživného podľa Zákona o rodine, ktorú sumu navrhol otec dieťaťa i kolízny opatrovník, a ktorá suma

výživného zodpovedá súčasným obmedzeným príjmovým možnostiam matky. Vzniknutý nedoplatok na
výživnom za obdobie od 23.12.2015 do 31.03.2016 v sume 81,39 eur (minimálne výživné 27,13 eur za
mesiac x 3 mesiace) súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka iba v časti úpravy jej
styku s maloletým. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a upraviť jej styk s maloletým v rozsahu
každého pondelka, stredy a piatka v roku od 15.00 hod. do 18.00 hod., bez prítomnosti otca a mimo
bydliska maloletého. Tvrdila, že odôvodnenie rozsudku sa nezakladá na pravde, rovnako aj správa z

útulku a výpoveď otca sú v celom rozsahu nepravdivé. Všetko čo sa matke maloletého stalo (rovnako
ako jej matke, jej sestre a maloletému U.) je organizované, plánované a platené otcom maloletého,
ktorý sa jej mstí za to, že odmietla predať rodinný dom v V. U.. K jej intoxikácii v azylovom dome došlo
podplatením obyvateliek útulku, ktoré jej dali do pudingu neznáme toxické omamné látky, a pod ichvplyvom ju chcel bývalý manžel dostať na psychiatriu. Tieto toxické látky podával otec maloletého tiež
jej matke. Nie je pravdou, že užila liek Oxazepam, tento nemala odkiaľ vziať, maloletému tiež nepodala
liek Fenistil na alergiu, keďže v tom čase alergiu nemal, mal ju len vtedy, keď sa stretal so svojím

otcom. Uviedla, že má strach o život ako aj o život svojho syna a preto z obavy z ďalšieho otrávenia
sa rozhodla ponechať maloletého v starostlivosti otca. Nesúhlasí však s rozsahom stretávania určeným
súdom, pretože prítomnosť otca je pre matku nebezpečná, bojí sa ho a ich vzťahy sú veľmi zlé. Po
psychickej stránke vždy bola, aj je zdravá a nevidí žiaden dôvod, aby ich pri stretávaní kontroloval otec
maloletého Chcela by sa preto so synom stretávať bez obmedzenia a slobodne, brávať si ho kam chce

podľa svojho uváženia s tým, že otec jej ho vždy privezie a matka mu ho odovzdá tak, ako doposiaľ
pred Lidlom v Senici. Matka maloletého nadovšetko miluje a nikdy mu neublíži. Otec jej za pomoci
sociálnych pracovníkov a azylového domu maloletého doslova ukradol, využijúc jej zdravotný stav a
otravu toxickými látkami. Žiadala tiež, aby bol syn častejšie kontrolovaný kolíznou pracovníčkou ( nie
však pani I., ktorú matka považuje za zaujatú proti nej) a tiež žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť
pravidelne sa podrobovať kontrole u psychológa, či maloletý nie je v jeho rodine psychicky týraný.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec aj kolízny opatrovník, obaja s návrhom, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Otec uviedol, že vyjadrenia matky sú klamlivé a z jej písomného vyjadrenia
je zrejmé, že má vážne psychické problémy a potrebuje odbornú pomoc. Uviedol, že matka nejaví veľký
záujem o syna, napriek tomu, že jej otec styk so synom umožňuje bez problémov tak, ako je uvedené v

rozsudku. Stretávajú sa v mieste bydliska otca a za jeho prítomnosti a nie ako píše matka v odvolaní v
obchodnom dome Lidl v Senici. Uviedol, že na návštevy prichádza matka zvyčajne neskoro a trvajú asi
hodinu, syn o matku nejaví priveľký záujem, jeho vzťah k matke je skôr chladný a bez emócií. Otec trvá
na tom, aby styk syna s matkou prebiehal len v jeho bydlisku a za jeho prítomnosti a to z obavy, že by
si matka maloletého zobrala k svojej matke, kde bol v minulosti psychicky i fyzicky práve starou matkou

týraný. Stará matka má k otcovi maloletého veľký odpor, je to komplikovaná osoba a nebolo by vhodné,
aby sa podieľala na výchove maloletého, čím by hrozila manipulácia a ovplyvňovanie proti otcovi.

5. Aj kolízny opatrovník považoval návrh matky za nedôvodný, keď vyjadrenia uvádzané v odvolaní sa
nezakladajú na pravde. Matka nezabezpečovala starostlivosť o maloletého tak, aby vyrastal vo vhodnom

a pokojnom prostredí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 1P/1/2016 je zmena výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému U. na návrh otca, ktorý ho žiadal zveriť do svojej osobnej
starostlivosti z dôvodu, že matka nie je v súčasnosti schopná o dieťa sa starať.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti úpravy styku matky s maloletým.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, dôvodov napadnutého rozhodnutia a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
K odvolacím argumentom matky však dopĺňa nasledovné:

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.11. V prejednávanej veci rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý U. je zverený
do osobnej starostlivosti otca a matka je zaviazaná platením výživného (v týchto častiach nadobudol

rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, pretože nebol napadnutý žiadnym odvolaním). Matka je
podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie oprávnená stýkať sa s maloletým každú stredu a nedeľu v
roku v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska otca a za jeho prítomnosti, s čím matka
nesúhlasí a žiada upraviť stretávanie v rozsahu každého pondelka, stredy a piatka od 15.00 hod.
do 18.00 hod., bez prítomnosti otca a mimo jeho bydliska, pričom dôvodí tým, že prítomnosť otca

je pre ňu nebezpečná a ona sa ho bojí. To, že je otec pre ňu nebezpečný vyplýva podľa matky zo
skutočnosti, že sa jej pokúsil podať počas jej pobytu v útulku toxické látky v pudingu ( resp. otec mal
ich podanie zabezpečiť prostredníctvom iných osôb - obyvateliek útulku). K uvedenému tvrdeniu matky
odvolací súd uvádza, že tieto obvinenia matka vzniesla už v konaní na súde prvej inštancie, avšak
neboli ničím potvrdené a ich pravdivosti ani nič nenasvedčuje, pričom súdu nemôže postačovať iba
tvrdenie matky, o to viac, že otec takéto obvinenie dôrazne odmieta. Rovnako nepodložená sa javí

argumentácia matky o zlých vzťahoch medzi ňou a otcom maloletého, keď ona sama na pojednávaní
dňa 23.03.2016 pred súdom prvej inštancie uviedla, že jej komunikácia s bývalým manželom je dobrá.
Odvolací súd po preštudovaní spisovej dokumentácie bol toho názoru, že správne postupoval súd prvej
inštancie, keď upravil styk matky s maloletým podľa toho, ako matka reálne maloletého navštevovala
po jeho presťahovaní k otcovi, a tento rozsah sa v súčasnosti javí odvolaciemu súdu ako primeraný.

Matka prežila za posledný rok emočne vyčerpávajúce obdobie, ktoré malo dopad aj na psychiku
maloletého a maloletý preto v súčasnosti potrebuje predovšetkým istotu, stabilitu výchovného prostredia
a kľud. Je preto neželateľné aby matka, v prípade slobody pohybu s maloletým bez prítomnosti otca,
eventuálnym nevhodným prístupom narušila znovu nadobudnutú psychickú rovnováhu maloletého U..
Je pritom pravdepodobné, že ak by matka mohla bez obmedzenia maloletého brávať do svojej súčasnej

domácnosti (u jej matky v V. U.), bolo by tu riziko opätovnej destabilizácie dieťaťa, keďže z dokazovania
vyplýva, že súčasná domácnosť matky nespĺňa požiadavky vhodnosti výchovného prostredia s ohľadom
na existenciu preukázaných problémových vzťahov medzi matkou a starou matkou dieťaťa.

12.Kodvolacejnámietkematky,abysúduložilkolíznemuopatrovníkovičastejšiekontrolovaťmaloletého

a aby otcovi uložil povinnosť pravidelne sa podrobovať kontrole u psychológa, či maloletý nie je v jeho
rodine psychicky týraný, odvolací súd uvádza, že matka tieto svoje tvrdenia vôbec ničím nepodložila a
z doterajšieho konania nič nenasvedčuje tomu, že by domácnosť otca vykazovala akékoľvek náznaky
nebezpečného prostredia, vyžadujúceho časté pravidelné kontroly zo strany kolízneho opatrovníka,
alebo že by maloletý mal byť v rodine otca týraný. Rovnako psychický stav otca nebol doteraz

spochybnený. Naopak, z doterajšieho dokazovania vyplýva jeho schopnosť zabezpečiť maloletému
zodpovedajúcu starostlivosť a všestranné uspokojovanie jeho potrieb. Z uvedených dôvodov nevidel
odvolací súd žiadny dôvod na to, aby bolo treba pristúpiť k matkou navrhovaným opatreniam.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky matky za relevantné a tak

spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že úprava styku matky s maloletým
tak, ako bola nastavená súdom prvého stupňa je primeraná a zodpovedajúca okolnostiam prípadu,
pričom rešpektuje záujmy dieťaťa. Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že matka ani v odvolacom konaní
neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by mali vplyv
na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 CMP
v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.